Slováci sa zadlžujú najrýchlejšie v eurozóne

V posledných dvanástich mesiacoch finančná kríza len v troch krajinách priniesla rast spotrebných úverov a Slovensko sa napriek vysokej nezamestnanosti stalo lídrom rebríčka zobrazujúceho percentuálny rast pôžičiek.

23.09.2013 11:00
úver, starosti, problém, problémy, smútok,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (26)

Tie ľudia najčastejšie využívajú na zariadenie domácnosti alebo kúpu automobilu. Za získanie prvenstva môže stále nízke zadlženie obyvateľov, pri ktorom sa rast úverov o stovky miliónov eur prejaví vysokým percentuálnym rastom.

„Väčšina slovenských domácnosti má zo svojich platov veľmi nízku kúpyschopnosť. Dosiahnutie požadovanej životnej úrovne si tak veľká časť z nich rieši úvermi od bánk,“ povedala sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Typickým príkladom je, keď si mladí ľudia po kúpe vlastného bytu musia zobrať spotrebný úver na zariadenie domácnosti. Z tejto situácie ťažia najmä domáce finančné domy, ktoré ľuďom poskytujú čoraz viac pôžičiek, čo je presne opačný trend ako na Západe, kde ľudia, naopak, znižujú spoju zadlženosť.

Z krajín používajúcich spoločnú menu euro totiž okrem Slovenska (12,8 percenta) rástol objem poskytnutých spotrebných úverov už len v Luxembursku (4,9 percenta) a vo Fínsku (2,5 percenta). V medziročnom porovnaní zvýšili Slováci svoju zadlženosť pri spotrebných úveroch o viac ako 347 miliónov eur na 2,63 miliardy eur. „Priemerná slovenská domácnosť je zadlžená len na úrovni 43 percent svojho disponibilného príjmu, kým priemer eurozóny je viac ako dvojnásobný. Slováci sú tak dnes v menovej únii najmenej zadlženým národom, čo prirodzene vytvára priestor pre rast spotrebného financovania,“ zhodnotil Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.

Slovensko obsadilo druhé miesto v priemernej výške úroku spotrebného úveru splatného v rozmedzí jedného až piatich rokov. Z prvého miesta ho zosadilo Estónsko, ktorého obyvatelia za spotrebné úvery platia v priemere ročný úrok 17,89 percenta. Na porovnanie na Slovensku je priemerný úrok podľa údajov Európskej centrálnej banky 15,56 percenta a najmenej, len 4,41 percenta, v priemere zaplatia občania susedného Rakúska. Aj na slovenskom finančnom trhu si ľudia môžu požičiavať za nižšie ako priemerné úroky a najlepšie ponuky domácich bánk sa pohybujú okolo siedmich percent za rok. Ešte viac si môžu znížiť úrok Slováci vlastniaci nehnuteľnosť, a to zobratím takzvanej bezúčelovej hypotéky. V takomto prípade totiž banky nekontrolujú účel použitia peňazí a ľudia ich môžu použiť napríklad na kúpu automobilu.

Pri takomto spôsobe financovania osobného motorového vozidla v hodnote dvadsaťtisíc eur ušetria ľudia na splátkach tisícky eur. Klient pri zobratí bezúčelovej hypotéky s ročným úrokom 4 percentá finančnému domu za desať rokov vráti 24 360 eur. Na porovnanie spotrebný úver vo výške dvadsaťtisíc eur s 10-percentným ročným úrokom pri rovnakej lehote splatnosti vyjde až na 31 920 eur. Úspora pri zobratí bezúčelovej hypotéka tak predstavuje 7 560 eur.

Finančné domy totiž nižšie úroky pri úveroch ručených nehnuteľnosťou dávajú hlavne pre menšiu rizikovosť nesplatenia úveru. Konkrétne pri spotrebných úveroch dosahuje pomer nesplatených úverov 7,4 percenta, čo je výrazne viac ako 2,7 percenta nesplatených hypoték. Ľudia totiž v žiadnom prípade nechcú prísť o strechu nad hlavou, a tak hypotéku nesplácajú len v naozaj krízových životných situáciách. K znižovaniu úrokov pri spotrebných úverov príde až s oživovaním slovenskej ekonomiky. „Pokiaľ by došlo k trvalému obnoveniu ekonomického rastu a spolu s ním aj k znižovaniu nezamestnanosti, tak existuje priestor aj na nižšie úročenie spotrebných úverov,“ uzavrel Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #dlhy