Banky priznali, že približne každý piaty žiadateľ o spotrebný úver na rekonštrukciu bytu, kúpu auta či iného tovaru odíde naprázdno a tento podiel platí približne od roku 2010. Vtedy sa podmienky mierne uvoľnili po tom, čo sa v krízovom roku 2009 sprísnili.
Oproti tomu napríklad v Grécku a iných južných krajinách museli banky po vypuknutí dlhovej krízy v roku 2010 výrazne šliapnuť na brzdu po tom, čo roky úvery doslova rozdávali a kríza zmenila splácané úvery na zlyhané. Následné náklady na ozdravenie bánk potom takmer potopili eurozónu nebyť pomoci od Európskej centrálnej banky a zvyšku eurozóny, ktorý sa zložil na euroval.
Tieto okolnosti spôsobili, že aj slovenské banky sú v podmienkach teraz neoblomné. Kým pri spotrebných úveroch je zamietnutých 20 percent žiadostí, pri úveroch na bývanie je to asi o 10 percent. Ak niekto dostane mesačne na účet 300 eur, môže na hypotéku rovno zabudnúť. Finančné domy sa s mladými ľuďmi zvažujúcimi nové bývanie začnú baviť od príjmu na úrovni 500 eur. V takomto prípade sú najmä v regiónoch s nižšími príjmami ochotné ponúknuť hypotéku maximálne do 35-tisíc eur.
Mladí ľudia preto často o pôžičku na bývanie žiadajú spoločne, vďaka čomu sa v žiadosti o úver posudzuje ich spoločný príjem. Napríklad rodina s čistým mesačným príjmom 900 eur pri 30-ročnej lehote splatnosti môže aktuálne na trhu získať maximálny úver na bývanie 69-tisíc eur.
„Približne 25 percent žiadosti o úver nie je možné schváliť,“ povedala o prideľovaní spotrebných úverov Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky. Dôvodom môže byť záznam v úverovom registri, na základe ktorého banka zistí u žiadateľa nesplácanie už poskytnutých úverov. Ďalším dôvodom zamietnutia je vysoké riziko budúceho nesplácania poskytnutého úveru. „Klientom odporúčame, aby ich splátky nepresiahli viac ako 40 percent ich čistého príjmu domácnosti,“ dodala Walterová.
Viac ústretové sú finančné domy pri pôžičkách na bývanie. „V oblasti hypoték, respektíve úverov na bývanie zamietneme približne 10 percent zo všetkých žiadostí o úver,“ potvrdila Zuzana Eliášová, hovorkyňa ČSOB Finančnej skupiny. Podobné čísla deklarovali aj ďalšie slovenské finančné domy. „Klientom neschválime hypotéku najčastejšie z dôvodu nedostatočného príjmu alebo nevhodnej nehnuteľnosti, ktorá by mala byť zabezpečením úveru,“ pokračovala Eliášová. Častými dôvodmi sú tiež nepravdivé údaje o pracovnom pomere či nedoplatky v Sociálnej poisťovni.
„Zamietnutím žiadosti o úver banka chráni klienta pred možnými problémami spôsobenými preúverovaním,“ uviedol Juraj Dolný, vedúci oddelenia úverov pre fyzické osoby Tatra banky. Dlhodobo neriešeným problémom je, že odmietnutí klienti zamieria do nebankoviek, kde získajú drahé pôžičky. Napríklad Provident požičiava ľuďom takmer za 70-percentné úroky, ale niektoré nebankovky požičiavajú aj za 400-percentné ročné úroky. Na porovnanie – úroková vojna pri hypotékach zrazila bankové ponuky pod 3 percentá a pri spotrebných úveroch sú úroky od siedmich percent za rok.
Pri pôžičke 7-tisíc eur splatnej o päť rokov s úrokom sedem percent dosahuje mesačná splátka 139 eur. Za šesťdesiat mesiacov klient banke celkovo vráti 8¤316 eur. V nebankovke by pôžička s rovnakými podmienkami len úrokom 70 percent klientovi mesačnú splátku zdvihla na 422 eur a celkovo by musel vrátiť viac ako 25-tisíc eur.
„Čím chudobnejší sú ľudia, tým drahšie si musia požičiavať a viac sa vystavujú hrozbe nesplatenia úveru,“ zhodnotila Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. Na Slovensku sa tak stále stávajú prípady, keď ľudia pre pôžičku na zaplatenie plynu prichádzajú až o strechu nad hlavou. Ministerstvo spravodlivosti už pripravuje opatrenia, aby sa tak nestávalo.