V prípade, že nebanka bude trvať na neprimeraných zmluvných podmienkach, Slovenská obchodná inšpekcia jej bude môcť odobrať licenciu. Doteraz nebankám hrozili pokuty v rozmedzí od 70-tisíc do 140-tisíc eur. „Plánujeme zmenu zákona o ochrane spotrebiteľa, s cieľom rozšíriť a spresniť možnosť orgánu dozoru navrhnúť odobratie živnostenského oprávnenia,“ potvrdil hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Treťou zmenou je, že nebanky nebudú môcť exekvovať majetok na základe verdiktu rozhodcovského súdu, ktorý koná rýchlo, ale nejde do detailov. Nebankové subjekty budú musieť čakať na rozhodnutie riadneho súdu, ktorý sa pri neprimeraných zmluvách častejšie stavia na stranu ľudí.
V súčasnosti úvery od nebánk prispievajú k tomu, že exekúcie trápia priemerne každého piateho Slováka. Nebanky silnejú najmä v čase krízy a rastu nezamestnanosti, čoho dôkazom je výrazný nárast peňazí investovaných nebankami do reklamy. Záväzky ľudí voči nebankám len za minulý rok podľa údajov NBS vzrástli takmer o 66 miliónov eur, takmer na 2,4 miliardy eur.
Niektoré nebanky ponúkajú rýchlu hotovosť až pri úrokoch v rozsahu státisícov percent, aj keď spotrebný úver môžu ľudia získať aj za menej ako desať percent. Banka si však na rozdiel od nebanky viac overuje, či je klient schopný úver splácať.
Ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že v rámci novely Občianskeho zákonníka plánuje predstaviť mechanizmus, na základe ktorého určí maximálny úrok, nad ktorý už nebudú môcť nebankové subjekty požičiavať ľuďom peniaze. Dôležité však budú detaily. Štát totiž zatiaľ hovorí o úrokovom strope, ale nehovorí o maximálnej výške ročných percentuálnych nákladov. Teda ukazovateľa, v ktorom sú spolu s úrokom započítané aj všetky ostatné poplatky za vedenie úveru. „Pri spotrebiteľských úveroch sa v právnej úprave upustilo od stanovenia maximálnej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), keďže tento ukazovateľ je pre priemerného spotrebiteľa pomerne komplikovaný,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Jana Zlatohlávková.
„Namiesto toho je snaha stanoviť jasnú hranicu primeranosti úrokov požadovaných veriteľmi pri spotrebiteľských úveroch, keďže úroky sú pre spotrebiteľov v praxi zaužívaným ukazovateľom výhodnosti poskytnutia toho-ktorého úveru,“ pokračovala Zlatohlávková. V extrémnom prípade si tak nebanky zníženie úrokov vynahradia zvýšením rôznych poplatkov za poskytnutie spotrebného úveru. Je tak otázne, či štát nakoniec reálne zvýši ochranu ľudí, ktorí pre nízke vzdelanie podpisujú vysoko úročné zmluvy a následne v exekúciách prichádzajú o majetok.
„Pripravované zmeny sú zatiaľ v štádiu diskusie s tým, že prvé riešenia na zvýšenie ochrany spotrebiteľov budú predstavené v priebehu tohto roku,“ ubezpečila Zlatohlávková. Ministerstvo spravodlivosti tak pripravuje novely zákonov o rozhodcovskom konaní, exekučnom poriadku a Občianskeho zákonníka. Na Západe stanovenie maximálneho úroku pri spotrebných úveroch pomohlo k odchodu nepoctivých nebankoviek snažiacich sa pomocou drahej pôžičky dostať sa k majetku dlžníka.
Lenže na Slovensku doteraz nebola napriek mnohým porušeniam zákona na rozdiel od Česka žiadnemu nebankovému subjektu odobraná licencia a všetko sa riešilo len pokutami. To by sa mohlo zmeniť, ak rezort hospodárstva presadí možnosť odobratia živnostenského oprávnenia.
Horúcim problémom je aj rozhodovanie rozhodcovských súdov. Tie sledujú len formálne plnenie zmluvy, teda či dlžník spláca načas dohodnutú sumu, a vôbec sa nezaujímajú o to, či je zmluva napísaná v súlade so zákonom. Tu by malo podľa ministerstva spravodlivosti pomôcť oddelenie spotrebiteľskej a rozhodcovskej arbitráže.
Združenia zastupujúce ľudí v spore s nebankami po zmenách volajú už dlhší čas. Situácia má totiž podobné znaky, aké spôsobil pád nebankových subjektov pred jedenástimi rokmi. Kým pred rokmi až 300-tisíc ľudí prišlo často o celoživotné úspory pri vkladoch, teraz doplácajú stratou majetku zase pri úveroch. Podobne ako v minulosti aj teraz štát ľudí pred nebankami len varoval, ale reálne výrazné zásahy do ich podnikania neuskutočnil.