Podľa údajov Národnej banky Slovenska banky v marci dávali spotrebné úvery s fixáciou na jeden až päť rokov s priemerným úrokom vo výške 15,48 percenta. Ešte pred dvomi rokmi bol pritom priemerný úrok 13,37 percenta. Naproti tomu pri úveroch na bývanie sa priemerný úrok v rovnakom období znížil z 5,65 na 4,77 percenta.
Kto chce ušetriť čo najviac, mal by so žiadosťou o úver obísť čo najviac bánk. Z porovnania portálu FinančnáHitparáda. sk vyplýva, že klient s priemernou bonitou, ktorý si chce požičať 10–tisíc eur na päť rokov, bude platiť mesačnú splátku od 210 až do 256 eur. Kým pri najlacnejšej ponuke zaplatí klient banke o 2 645 eur viac, ako si požičal, pri najdrahšej pôžičku preplatí o 5 538 eur.
Užitočné rady nájdete aj v článku Aké spotrebné úvery ponúkajú banky
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Aký úrok klient získa, závisí najmä od jeho bonity. Tú ovplyvňuje predovšetkým jeho príjem, profesia či dosiahnuté vzdelanie.
Čím viac niekto zarába, tým lacnejší úver môže získať. Pre banku je totiž dobre zarábajúci vysokoškolák menej rizikový ako žiadateľ so strednou školou, ktorý má horší príjem.
Banky vychádzajú z toho, že človek s vysokým príjmom a vyšším vzdelaním si v prípade straty zamestnania dokáže nájsť novú prácu ľahšie ako niekto, kto zarába menej a má aj nižšie vzdelanie. Preto mu ponúknu aj nižšiu úrokovú sadzbu.
V rámci akciových ponúk sú si však veľakrát všetci ľudia pred bankou rovní. Bez ohľadu na ich bonitu im núkajú rovnaký úrok. V prípade hypoték však ľudia tento rovnaký úrok získajú len do skončenia prvého obdobia fixácie. Po jeho uplynutí už banka pri určovaní nového úroku zohľadní bonitu dlžníka. Mnohým ľuďom tak môže úroková sadzba, a teda aj splátka vzrásť. Pri spotrebných úveroch banky väčšinou garantujú rovnakú výšku úrokovej sadzby i splátky počas celej doby splatnosti úveru. Ak niekto dostane akciový úrok, mal by ho mať už stále.
Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, nastavenie úrokov, či už na vkladových alebo úverových produktoch, závisí nielen od vývoja základnej sadzby Európskej centrálnej banky a sadzieb na medzibankovom trhu, ale aj od konkurenčného boja a obchodnej politiky jednotlivých bánk. „V prípade nastavenia úrokov na hypotékach, ale aj na iných úveroch, svoju rolu zohráva aj riziková prirážka. Napriek tomu, že základná sadzba Európskej centrálnej banky zostane bez zmeny, riziková prirážka môže mať ešte tendenciu rásť. V tomto roku nás totiž čaká slabší ekonomický rast, ktorý nebude stačiť na vytváranie nových pracovných miest,“ vraví Sadovská. Keďže nezamestnanosť môže prekročiť hranicu 14 percent, banky zostanú pri požičiavaní opatrné.
V prípade, že sa bude výkon slovenského hospodárstva približovať západoeurópskej ekonomike, mali by sa postupne vyrovnávať aj úrokové sadzby z úverov. To znamená, že by sme si mohli v porovnaní s dneškom požičiavať lacnejšie. Kým vlani banky na Slovensku dávali úvery na bývanie s ročnou až päťročnou fixáciou úrokovej sadzby s priemerným úrokom 4,77 percenta, priemer eurozóny bol 3,25 percenta. To znamená, že ak si niekto na Slovensku vlani požičal 80–tisíc eur na 20 rokov, výška jeho mesačnej splátky je o 62 eur vyššia ako je priemerná splátka v krajinách platiacich eurom. Viac ako Slováci za rovnaký úver by z krajín eurozóny zaplatili už len obyvatelia Cypru.