Nová vláda Roberta Fica chce tento stav legislatívne riešiť. Vláda ide k novým problémom a k odškodneniu klientov v minulosti skrachovaných nebankových subjektov sa pre chýbajúce peniaze vracať už nebude, aj keď prvý Ficov kabinet to v minulosti zvažoval.
„Niektoré spoločnosti majú postavené zmluvy tak, aby ich pôžičky spadali pod režim Obchodného zákonníka. Pre ľudí sú takéto úvery extrémne nevýhodné a človek musí často v priebehu jedného roka vrátiť raz toľko, ako si požičal,“ povedala Eliška Ščasná, predsedníčka Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa.
Zmluvy sú často postavené tak, že pri nesplácaní môže nebankovka chcieť peniaze hneď naspäť. Stávajú sa prípady, keď ľudia na základe nevýhodných pôžičiek prišli pri exekúcii o strechu nad hlavou alebo aj v prípade úspechu na súde musia platiť právnikov.
„Vláda zabezpečí legislatívnu ochranu ľudí s nízkymi príjmami a marginalizovaných skupín pred zadlžovaním najmä nebankovými subjektmi, ktoré poskytujú úvery hraničiace s úžerou,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády. Ľavicová vláda sa tak v piatok zaviazala v najbližšej dobe pripraviť zákony zabraňujúce úžere. „Konkrétne opatrenia smerujúce k zamedzovaniu nekalých praktík v podnikaní vedľajšími efektmi nebudú zaťažovať slušných podnikateľov,“ dodal Pavol Kubík z tlačového odboru ministerstva spravodlivosti.
V minulosti napríklad banky upozorňovali na to, že ak sa pre silnejšiu ochranu ľudí nesplácajúcich dlhy nebudú vedieť dostať k požičaným peniazom, budú musieť tieto straty započítať do ceny úverov. Výsledkom by tak boli ešte vyššie úroky pri hypotékach či spotrebných úveroch a na neplatičov by sa nakoniec skladali ľudia pravidelne splácajúci úvery.
Nebankové spoločnosti sú veľmi vynaliezavé v tom, ako zadlžiť ľudí tak, aby sa nakoniec dostali k ich majetku. „Sú i také spoločnosti, ktoré ľuďom bez ohľadu na ich príjem núkajú kreditné karty alebo revolvingový úver,“ dodala Ščasná. Tieto produkty síce rýchlo prinesú peniaze, no v prípade nesplatenia začína dlh rásť o úroky z ďalších pôžičiek. „Výsledkom je, že ľudia s príjmom tristo eur majú nakoniec mesačné splátky úverov na úrovni šesťsto eur. Také vysoké dlhy nikdy nedokážu splatiť a k slovu prichádza exekútor,“ dodala Ščasná.
Ľudia si vysoké preplatenie pôžičky pri podpise zmluvy často ani nemusia všimnúť. Samotné úroky totiž o konečnej výške mesačnej splátky nič nehovoria a klienti by sa vždy mali orientovať podľa ročnej percentuálnej miery nákladov – RPMN. Pod skratkou RPMN je celkový náklad na mesačnú splátku dlhu vrátane rôznych poplatkov za poskytnutie pôžičky či vedenie úverového účtu.
Nevýhodné podmienky nebývajú často na samotných zmluvách, ale sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach. Ľudia by si vždy mali doma v pokoji prečítať, aký úver podpisujú. „Problémom je, že nebankové spoločnosti zneužívajú zlú situáciu ľudí, ktorí pre to, aby rýchlo získali peniaze napríklad na zaplatenie nájmu, podpíšu hocijakú zmluvu,“ uzavrela Ščasná.