Priemerný vklad českého investora na svoj účet presahuje v prepočte vyše 380 eur, u slovenského je to o cca stovku menej. No kým na detské konto smeruje v Česku v priemere 99 eur, u nás je suma vyššia: až 123 eur.
„Na Slovensku sme svedkami toho, že rodičia sú k svojim deťom štedrejší v porovnaní s výškou vlastných investícií, než v Česku. Pre obe krajiny však platí, že najviac si môžu dovoliť svojim potomkom odkladať tí, ktorí ich majú menej. Viacdetné rodiny majú, logicky, voľných financií menej a do hry vstupuje aj demografia, keď počet viacdetných rodín postupne klesá,“ vysvetľuje analytik Portu Marek Malina.
Čítajte viac Nenechajte svoje peniaze len tak vegetovať
Približne 60 % rodičov v obidvoch krajinách tak posiela peniaze na účet iba jednému dieťaťu, tretina z celkového počtu tak robí v prípade dvoch detí. Iba tesne nad 5 % rodičov investuje trom a viacerým deťom.
Aktívne slovenské mamy
Aj pohľad na tieto štatistiky potvrdzuje, že financie sú v oboch krajinách stále viac doménou mužov, na Slovensku sú však matky o niečo aktívnejšie než u našich západných susedov. Kým totiž v Česku ženy založili pätinu detských účtov, na Slovensku to bola na prelome apríla a mája štvrtina. „Vyšší je aj priemerný príspevok slovenských mamičiek v porovnaní s tými českými. Kým mama na Slovensku v priemere pošle na detský účet približne 114 eur, v ČR je to o 9 eur menej,“ približuje Marek Malina. Slovenské matky sú voči svojim potomkom v priemere dokonca prajnejšie ako českí muži, mesačne im odložia o 14 eur viac.
O tom, že pozícia žien – investoriek sa postupne zlepšuje, svedčia aj výsledky Indexu investičnej gramotnosti, ktorý Portu každoročne meria. Podľa najnovších čísel, kým u žien výsledok Indexu v porovnaní s prvým meraním stúpol o 4,9 %, muži zaknihovali pokles o 2,4 %. Stále však platí, že muži na Slovensku majú pred ženami náskok a to platí aj v Česku a Poľsku.
„Napriek tomu, že investičná gramotnosť a sebavedomie sú u žien o niečo nižšie ako u mužov, potenciál stať sa úspešnými investorkami rozhodne majú. Pre ženy ako investorky je typická zodpovednosť, trpezlivosť, opatrnosť a istota, čo ich predurčuje investovať do dlhodobých investičných nástrojov, často s nižším, ale stabilnejším a dlhodobým výnosom. Za investíciou hľadajú väčší zmysel a nielen vidinu zarobiť. Potrebujú mať plán a cieľ a v otázke investičných možností sú ochotnejšie nechať si poradiť od odborníkov. A to sa prejavuje aj pri investovaní svojim deťom,“ upozorňuje Eva Sadovská, analytička spoločnosti WOOD & Company a jedna z odborných garantiek Indexu investičnej gramotnosti.
Čo s prírastkom do rodiny?
Aj štatistiky prezrádzajú, že jednoduchšie je šetriť menšiemu počtu detí, než keď je rodina mnohopočetná. Čo však v prípade, ak rodičia jednému dieťaťu (prípadne viacerým) už na budúcnosť odkladajú, no do rodiny im pribudne ďalší prírastok?
V takom prípade nie je dobré na nového potomka zabúdať. Lepšie je starším deťom odkladať o niečo menej a ušetrenú sumu poslať na investičný účet toho najmladšieho. „Je to lepšie než odkladať peniaze iba na jednom účte a tie potom medzi deti rozdeliť. Tento prístup totiž umožňuje investičnú stratégiu flexibilne prispôsobovať každému potomkovi zvlášť. Napríklad, ak sa jedno z detí blíži k plnoletosti a chcelo by ísť študovať do zahraničia, možno portfólio preniesť do konzervatívnejších fondov a tým ho viac chrániť pred výkyvmi. Stratégia mladšieho dieťaťa zostane nedotknutá,“ vysvetľuje Marek Malina.
Podľa neho netreba zabúdať ani na to, že pri dlhodobom a pravidelnom investovaní sa oplatí vkladať aj nižšie sumy. Aj 20 eur mesačne investovaných počas 18 rokov života dieťaťa môže znamenať pri dosiahnutí jeho plnoletosti úspory vo výške viac ako 8 600 eur pri neutrálnom scenári. Pri optimistickom to môže byť aj dvojnásobne viac. „Preto sa matky, ktoré na Slovensku stále zarábajú menej ako muži a často tak doplácajú na rodovú nerovnosť v odmeňovaní, nemusia hanbiť za to, ak potomkom odložia iba pár desiatok eur mesačne. Stále je to lepšie než nič. Na budúcnosť svojich detí by však mali pamätať aj otcovia a pomôcť im tak sa v dospelosti postaviť na vlastné nohy,“ dodáva Marek Malina