Európska komisia totiž chce firmám ako Visa Europe alebo MasterCard stanoviť hornú hranicu sadzby, ktorú si za túto službu môžu účtovať. Komisia navrhuje, aby poplatok za platbu debetnou alebo kreditnou kartou bol maximálne 0,2 percenta vo všetkých krajinách Európskej únie.
V súčasnosti sú tieto poplatky v každej krajine iné. V prípade debetných kariet sa pohybujú od 0,1 percenta v Dánsku po 1,6 percenta v Poľsku. Na Slovensku je to 0,64 percenta. Obchodník okrem toho platí priamo banke ďalšie 1¤percento zo sumy nákupu. To znamená, že zo 100-eurového nákupu sa pri platbe kartou strháva 1,64 eura, ktoré potom obchodník pošle banke a tá časť zo získanej sumy odvedie firme Visa alebo MasterCard. Na začiatku celého tohto reťazca je však spotrebiteľ.
Pôvodným zámerom Európskej komisie (EK) bolo podľa denníka Financial Times úplne zrušiť poplatky za platbu debetnými kartami a ponechať poplatky len na kreditné, teda úverové karty. Aj tento kompromisný návrh však bude mať veľmi veľký vplyv na príjmy vydavateľov kariet, ktorými sú zvyčajne banky a firmy ako MasterCard a Visa, ktoré sú poskytovateľmi platobného systému. Podľa odhadov EK by stanovením limitu na 0,2 percenta klesli v EÚ poplatky za karty zo 4,8 na 2,5 miliardy eur. „Vysoké poplatky platené obchodníkmi (za platbu kartami) sa prejavujú vo vyšších cenách tovarov a služieb pre spotrebiteľov,“ uvádza sa v návrhu EK.
Oponenti regulácie poplatkov však tvrdia, že táto úprava legislatívy žiadne zníženie cien pre zákazníkov neprinesie. Podobnú reguláciu zaviedol aj americký Kongres, ktorý limit na poplatky stanovil na 1,5 percenta. Ceny v obchodoch však o 1,5 percenta neklesli. Podľa dodatočných analýz si rozdiel ponechali predajcovia. „Dá sa predpokladať, že po zavedení takejto regulácie si vzniknutý rozdiel banky vykompenzujú napríklad zvýšením poplatkov za vedenie účtu,“ hovorí Robert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Ako ďalšie argumenty proti regulácii poplatkov sa často uvádza zníženie bezpečnosti platieb, oslabenie boja proti podvodom a čiernej ekonomike, slabší výber daní a zníženie rozpočtových príjmov. Práve od podpory platieb bezhotovostnou formou si mnoho krajín sľubuje zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, čo by malo pomôcť znížiť rozpočtový deficit.
Európska komisia navrhuje, aby sa najprv poplatky za platbu kartou znížili pri platbe v zahraničí a po dvoch rokoch aj vnútroštátne platby. Najprv však návrh bude musieť schváliť Európsky parlament a potom všetky krajiny EÚ. Celý proces môže trvať viac ako rok.