Od núteného zvýšenia konkurencie na bankovom trhu si Európska komisia sľubuje pre bežného Európana ročnú úsporu na poplatkoch vo výške 21,5 eura. Ľudia si totiž budú môcť hľadať pre nich najvýhodnejšie účty v rámci celej eurozóny a od konca roku 2016 v rámci celej Európskej únie. Do projektu SEPA je zapojených všetkých 27 krajín Európskej únie plus Nórsko, Lichtenštajnsko, Island, Monako a Švajčiarsko.
„Od februára 2014 bude úplne jedno, v ktorej krajine eurozóny má klient zriadený účet, lebo pri využívaní platobných služieb nebudú existovať žiadne rozdiely,“ povedala Zuzana Kalivodová zo spoločnosti Deloitte, ktorá ma za sebou 6-ročné pôsobenie v Európskej komisii na oddelení pre platobné služby. Finančné domy sa tak lacnejšej zahraničnej konkurencii nebudú môcť brániť vyššími poplatkami za prevody do zahraničia či týždenným realizovaním zadaného prevodu.
Pre zavedenie takzvanej SEPA regulácie sú totiž od budúceho roku aj platby medzi jednotlivými krajinami eurozóny považované za domáce. Finančné domy tak budú musieť do jedného dňa previesť výplatu od slovenského zamestnávateľa napríklad na účet v rakúskej banke. „SEPA bude v praxi znamenať 1 účet, 1 štandard, 1 formát, 1 terminál, jednotný súbor platobných nástrojov, lacnejšie, rýchlejšie a transparentnejšie eurové platby,“ zhrnula Kalivodová.
Regulácia už s predstihom priniesla, že banky si nemôžu účtovať rôzne poplatky za platby uskutočnenie na Slovensku alebo do zahraničia. „Európska legislatíva to nedovoľuje, teda ak by to niektorá banka spravila, porušila by zákon,“ uviedol Ivan Hečko, projektový manažér Slovenskej bankovej asociácie. Zatiaľ je ťažko povedať, či Slováci budú mať naozaj záujem o využívanie lacnejších účtov v zahraničí. „Najviac ma od toho odrádza rečová bariéra. Navyše aj na Slovensku si viem predstaviť banku, ktorá za vedenie účtu nepýta žiadne poplatky,“ povedal Juraj Jechr z Bratislavy.
Reálne tak regulácia najviac pomôže ľuďom, ktorí každý deň dochádzajú z blízkych rakúskych dedín za prácou do Bratislavy. V tomto prípade totiž už nebudú musieť mať slovenský aj rakúsky účet. „Konečným cieľom projektu SEPA je vytlačiť používanie hotovosti a všetky nákupy realizovať prostredníctvom platobných kariet,“ načrtla Kalivodová. Tu bude najväčší problém v motivovaní všetkých obchodníkov na používanie platobných kariet. „Za túto službu totiž bankám platia a tak je pre obchodníkov platba v hotovosti výhodnejšia. Dnes je veľmi ťažké predstaviť si, že by veľké francúzske či nemecké banky dobrovoľne pristúpili k zrušeniu tohto poplatku, ktorý je významným zdrojom ich príjmu,“ uzavrela Kalivodová.