Odvody sa platia len za najkvalitnejšiu pôdu

Pozemky s horšou bonitou sa zaberajú bez odvodu.

30.09.2011 06:30
pôda, pozemok, pozemky, obilie, slama Foto:
Ilustračné foto
debata

Ako je to s platením odvodov za vyňatie z pôdneho fondu, na aký účel sa zvykne teraz žiadať o vyňatie? Pýtam sa to preto, lebo jeden čitateľ sa zaujímal aj o to, za akých podmienok by mohol na ornej pôde, ktorú prenajíma družstvu, realizovať stavebné práce, konkrétne výstavbu fotovoltaickej elektrárne.

Naďalej sa odvody platia len za najkvalitnejšiu pôdu v bonitnej triede 1 až 4, ktorá je v Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Za každý odňatý štvorcový meter sa platí 15, 12, 9 a 6 eur. Ostatné bonitné triedy, 5 až 9, sa zaberajú bez odvodu. Aj v takých prípadoch treba však na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade žiadosť podať. Zrušením poplatkov by sa zvýšil počet prevodov pozemkov, čo by prinieslo na trh s pôdou väčšiu stabilitu a hlavne prehľadnosť. Prihovoril by som sa aj za prísnejší dohľad nad možnou zmenou kategorizácie pôdy a ochrany poľnohospodárov zo strany štátu, pred nákupom ich prenajatej pôdy tretími osobami. Pokiaľ ide o otázku čitateľa, aktuálna je práve výstavba FVE na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom do 100 kW a tu nie je potreba pozemky z pôdneho fondu vyňať.

Aké sú ceny nájmu v jednotlivých lokalitách Slovenska, čo všetko ovplyvňuje výšku nájmu?

Výška nájomného za hektár pôdy sa najčastejšie odvádza od ceny nájomného, ktoré farmár platí za pôdu prenajatú od štátu, a to je určené 1,5 percentom z ceny pôdy podľa bonitných pôdno–ekologických jednotiek (BPEJ). Samozrejme výšku nájmu ovplyvňujú aj ďalšie faktory, ako je veľkosť pozemku, prístup, svahovitosť, lokalita a iné.

V akých prípadoch sa oplatí vlastníkom ďalej podiely na pozemkoch prenajímať a kedy je výhodné podiel predať?

Ak som vlastník, ktorý nepodniká v poľnohospodárstve a prenajíma farmárovi plochu menšiu ako hektár, určite odporúčam dohodu s nájomcom a pôdu odpredať. V prípade, že vlastním pozemky v podieloch aj väčšej výmery, odporúčam dlhodobý nájomný vzťah s farmárom. V ostatnom období sa trh s pôdou stabilizoval. Nevidieť významný nárast ani pokles cien na našom území. Myslím si, že jeden z dôvodov je aj nedostatok voľných finančných prostriedkov na strane farmárov, ktorí sa neradi zadlžujú za účelom výkupu prenajatej pôdy.

Oplatí sa podiely skupovať, aké sú ceny poľnohospodárskych a lesných pozemkov na trhu v súčasnosti?

Ceny poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa využívajú na poľnohospodársku výrobu, mierne stúpli len v južných častiach Nitrianskeho a Trnavského kraja. Hektár sa predáva priemerne od 1 700 eur do 2 000 eur. Na druhej strane je investícia do lesných a poľnohospodárskych pozemkov dobrou a dlhodobo stabilnou investíciou. Nepochybne sa oplatí tomu, kto očakáva návratnosť z investície neskôr, povedzme o 10 až 15 rokov. Realitné kancelárie sa pri skupovaní pozemkov stretávajú aj s tým, že ľudia, ak vedia, že sa pozemky vykupujú, žiadajú vždy viac, ako je trhová cena v danej lokalite. Majú však niekedy prehnané nároky. Ak totiž realitné kancelárie vykupujú pozemky, tak je to väčšinou s iným zámerom, ako na poľnohospodárske využitie.

Špecializujete sa na obchod s poľnohospodárskou pôdou, farmami a družstvami, za účelom ich ďalšieho poľnohospodárskeho využitia. S akým cieľom pôdu prenajímate?

Chceme zabezpečiť prenájom poľnohospodárskej pôdy farmárom, ktorí v danom katastri hospodária a prejavia záujem o nájom pôdy. Prípadne sa staviame do pozície „mediátora“ a snažíme sa o dohodu medzi vlastníkom pôdy a farmou, ktorej výsledkom je buď dlhodobý prenájom pôdy a nová nájomná zmluva, alebo odkúpenie pôdy. V súčasnosti si naši klienti porovnávajú plánovanú investíciu do „klasických“ nehnuteľností s investíciou do pôdy, fariem, nehnuteľností vhodných na agroturistiku a rekreačných nehnuteľností. Myslím si, že sme na Slovensku začali objavovať výhody regiónov s vyšším potenciálom zhodnotenia investície.

Ako je to s realizáciou predkupného práva ostatných spoluvlastníkov?

Pri predaji pozemku, ktorý je v podielovom vlastníctve, ste povinný svoj podiel ponúknuť na odkúpenie všetkým spoluvlastníkom, tí majú čas na vyjadrenie dva mesiace. Ak by ste ho predávali blízkej osobe – deťom, vnukom, manželovi, starým rodičom, nemáte túto povinnosť. V prípade, že ostatní spoluvlastníci o váš podiel neprejavia záujem, nič vám nebráni v tom, aby ste svoju časť pozemku odpredali záujemcovi, ktorý ponuku bude akceptovať za minimálne rovnakú cenu. Často sa pri poľnohospodárskej pôde a lesoch stáva, že na liste vlastníctva máte aj tzv. nezisteného vlastníka – to znamená, že existuje záznam v katastri s menom a priezviskom, ale nepoznáme ďalšie identifikačné údaje. Pozemky takýchto vlastníkov spravuje štát v zastúpení Slovenského pozemkového fondu a štátnych lesov a je dôležité oznámiť príslušným úradom váš zámer.

Odpovedal Dalibor Hahn, predseda predstavenstva Adolia, a.s.

Zdedili ste pôdu? Treba mať nájomnú zmluvu

  • Nájomné zmluvy sú pre družstvá dôležité nielen pre priame platby, ktoré dostávajú od Pôdohospodárskej platobnej agentúry na hektár pôdy, ale aj aby vedeli preukázať nájomný vzťah obci, na základe ktorého za vlastníka hradia daň z nehnuteľností.
  • Pri dedení pozemkov dostávajú družstvá od notárov zápisnice, na základe ktorých vypracujú nové nájomné zmluvy. Dedičia totiž nezvyknú oznámiť zmenu vlastníka družstvu, robia to skôr notári.
  • Nájomné práva prechádzajú na dedičov. Pokiaľ niekto zdedí pôdu, musí ju dať ďalej do nájmu. Ak by ju už dedič nechcel ďalej prenajímať družstvu alebo doterajšej spoločnosti, musel by platiť daň z nehnuteľností. Nemôže tiež pôdu nechať ležať ladom a nestarať sa o ňu. Nemusí ju síce obrábať a hospodáriť na nej, ale podľa zákona o pôde ju nemôže nechať zarásť burinou. Stav pozemkov totiž pravidelne monitoruje Pôdohospodárska platobná agentúra tzv. ortofotomapou.
  • Nájomné sa zvykne vyplácať aj priamo v družstve, najmä bývalým členom, ktorí kedysi v družstve pracovali. Teraz sú to ich synovia, dcéry alebo už aj vnuci. V družstvách už nerobia, mladí o takú prácu už nemajú záujem.
  • Mnohé družstvá vydali svojim členom aj podielnické listy, na základe ktorých aj potomkovia pôvodných družstevníkov majú nejaký podiel na vlastníctve družstva. Na ich odkúpenie a umorenie však mnohé nemajú dostatok peňazí. Majiteľmi podielnických listov sú niekedy aj samotní vlastníci pôdy. Družstvu ich predávajú len takí, ktorí už žijú inde, či už na inom konci republiky alebo v cudzine. Platí zásada, že ak družstvo podielnický list odkúpi, musí ho v zmysle zákona umoriť. Iné je to, ak podielnický list odkúpi cudzia osoba, tá by to mala oznámiť družstvu. Inak sa ani nevie, kto sa stal podielnikom na jeho majetku.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba