Bariéry na riekach treba odstraňovať

Ako uvádza Svetový fond na ochranu prírody (WWF), na Slovensku je ohrozených až 70 percent druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 percent druhov plazov, 46 percent hniezdiacich druhov vtákov a 69 percent druhov cicavcov. Ochranu vôd v Európskej únii dnes zabezpečuje európska smernica, členské štáty sa ju však snažia oslabiť.

Aby sa tomu zabránilo, WWF spustila celoeurópsku kampaň ProtectWater, ktorú podpismi podporilo vyše 375-tisíc obyvateľov EÚ. Ak by totiž rámcová smernica o vode zostala v platnosti v pôvodnom znení, štáty únie by boli povinné ekologicky zhodnotiť stav svojich povrchových a podzemných vôd. Čas na nápravu sa však kráti – ako hraničný termín sa stanovil rok 2027.

Pri hodnotení vôd pritom štáty nemajú prihliadať len na to, ako sú znečistené, ale aj na to, ako silne sú pozmenené rôznymi, najmä vodohospodárskymi, zásahmi. Ide predovšetkým o výstavbu hatí, malých vodných elektrárni či priehrad, ale aj o úpravy v rámci protipovodňových opatrení.

„Verejnosť na Slovensku sa už postavila za ochranu našich lesov. No ešte stále si málo uvedomujeme, že prichádzame aj o rieky. Vo WWF Slovensko sme presvedčení, že bez toho, aby sa u nás začali odstraňovať niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý ekologický stav našich riek. Preto pracujeme na hodnotení funkčnosti niektorých bariér. Naším cieľom je upozorniť na tie, ktoré už nie sú funkčné a sú len prekážkou,“ vyhlásila riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Ako dodala, organizácia chce sledovať aj to, či sa dodržiavajú zákony pri výstavbe nových bariér. „Veríme, že to má zmysel, čo sa potvrdilo pri poslednom rozhodnutí o výstavbe malej vodnej elektrárne pri Hronskom Beňadiku, kde súd potvrdil, že nebol dodržaný zákon, keď stavbu posúdil len formálne,“ upozornila Plassmann.

Aktuálny Vodný plán Slovenska udáva, že v roku 2014 bolo na najväčších slovenských riekach až 1 075 stavieb. Odvtedy sa ich počet ešte zvýšil. Podľa ochranárov je najhoršia situácia na Váhu a Hrone. Hoci sa pri vodných bariérach niekedy budujú tzv. rybovody, ich efektívnosť je otázna.

Úspešnej migrácii vodných živočíchov bránia i zmenené podmienky – v stojatej vode totiž mnohé „prúdomilné“ ryby strácajú orientáciu. Rybovody navyše riešia len protiprúdovú migráciu, no ryby migrujú aj v smere toku a vtedy často uhynú na turbínach alebo sa ich migrácia skončí neúspechom.

Krajina tak prichádza o populácie rýb, ktoré boli kedysi pre naše rieky typické. V povodí Popradu a Dunajca napríklad v minulosti tiahli lososy a hore Dunajom zase najväčšie sladkovodné ryby sveta – vyzy, ktoré u nás dnes možno vidieť už len v múzeách. Problémy pri migrácii však majú i ďalšie druhy ako pstruhy, mreny či jalce.

Okrem bariér narúšajú ekologický stav riek aj ďalšie zásahy ako vyrovnávanie vodného toku, vykladanie brehov či dna kameňmi alebo betónom, vysušovanie bočných ramien, prípadne výrub stromov na brehoch. Takými zásahmi sú najviac postihnuté rieky Váh, Hron a Bodrog.

K odstraňovaniu bariér na riekach pristupuje čoraz viac krajín, napríklad USA, Francúzsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko či Holandsko. Absolútne najväčší projekt tohto druhu v Európe je naplánovaný na koniec tohto mesiaca, keď na rieke Sélune vo Francúzsku odstránia priehrady La-Roche-qui-Boit Dam, dlhú 16 metrov, a Vézin Dam, kde stojí 36 metrov vysoký priehradný múr. Tento projekt sa pripravoval niekoľko rokov. Po zlikvidovaní priehrad budú môcť v rieke opäť migrovať lososy a úhory.

Aj odstraňovanie bariér je výsledkom uplatňovania rámcovej smernice o vode. Od októbra minulého roka ju však prehodnocuje Európska komisia a rastie obava, že niektoré krajiny sa ju budú snažiť zmierniť. Občania EÚ mali do 2. marca možnosť využiť tzv. verejnú konzultáciu a vyjadriť sa k uvedenej legislatíve.

WWF, jedna z najväčších organizácií na ochranu prírody, ktorá má zastúpenie vo vyše 150 krajinách sveta, sa do procesu zapojila prostredníctvom kampane ProtectWater. Zostáva veriť, že Európska komisia pripomienky ochranárov a hlas verejnosti vypočuje.