Zálohovanie plastových fliaš. Ochranári sú za, obchodníci proti

, 26.04.2019 08:00
Eko, pet fľaša
Zatiaľ čo ochranári navrhovaný zákon vítajú, obchodníci sa postavili proti. Autor:

Na Slovensku sa každý rok predá asi 345 miliónov nápojových plechoviek a takmer miliarda PET fliaš, z ktorých sa podarí recyklovať len 62 percent. Veľa plastového odpadu končí popri cestách či v prírode, kde sa môže rozkladať až sto rokov. Ministerstvo životného prostredia preto navrhlo zákon, ktorý by zaviedol zálohovanie aj pre PET fľaše a plechovky.

Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a teraz prebieha jeho vyhodnotenie. Ak ho schváli vláda a po nej parlament, účinnosť by mal nadobudnúť od januára budúceho roka. Samotné zálohovanie vratných plastových fliaš by sa však začalo až v januári 2022, aby sa naň obchodníci, výrobcovia a ďalšie subjekty, ktorých sa týka, mohli pripraviť. Navrhované zmeny medzitým navyše narazili na vlnu ostrej kritiky a vyvolali spory o tom, či vôbec majú zmysel.

Ministerstvo životného prostredia svoj zámer ohlásilo už v novembri minulého roka. Očakáva, že keď PET fľaše budú vratné tak ako tie sklenené, separovanie plastového odpadu by sa mohlo zvýšiť na viac ako 90 percent, čo by výrazne znížilo jeho hromadenie v uliciach a v prírode. Vstupné investície by si podľa odhadu mali vyžiadať zhruba 80 miliónov eur, no na druhej strane sa ušetrí pri čistení ulíc a krajiny, ako aj pri skládkovaní odpadu. Okrem toho by sa malo vytvoriť približne 300 nových pracovných miest.

„Zavedenie zálohovania má svoje plusy i mínusy. Mínusy sú vyčísliteľné. Naopak, plusy pre životné prostredie a pre náš každodenný život sú nevyčísliteľnej hodnoty. Práve preto sme sa rozhodli zálohovanie na Slovensku zaviesť,“ zdôvodnil šéf rezortu László Sólymos (Most-Híd).

Prvá krajina v regióne?

Rozhodnutiu zaviesť zálohovanie i na Slovensku predchádzala analýza Inštitútu environmentálnej politiky. Odborníci študovali najmä dosahy zálohovania v krajinách, v ktorých už systém vratných PET fliaš a plechoviek funguje. Ich výsledky overovali aj z nezávislého externého prostredia. Na základe výsledkov tejto analýzy možno odhadnúť vstupné investície do systému a zároveň určiť množstvo vyzbieraných PET fliaš.

Podľa riaditeľa uvedeného inštitútu Martina Haluša by najväčšiu časť z potrebných investícií (takmer 62 miliónov eur) predstavovali náklady na nákup a servis strojov na spätný odber. Ako však zdôraznil, množstvo vyzbieraných PET fliaš by presiahlo až 90 percent z počtu, ktorý je na trhu, kým v súčasnosti sa darí vyzbierať iba asi 62 percent. Len na ilustráciu, tento rozdiel je taký veľký, že by sa tieto plastové fľaše zmestili na celé Námestie slobody v Bratislave a zaplnili ho až do výšky 22 metrov.

Povinné zálohovanie nápojových obalov zatiaľ funguje iba v ôsmich štátoch Európskej únie – v Nemecku, vo Švédsku, v Dánsku, vo Fínsku, v Holandsku, Litve, Estónsku a v Chorvátsku – a v ďalších dvoch krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru – v Nórsku a na Islande.

„V rámci strednej Európy vrátane Rakúska zavedené nie je. Chceme, aby Slovensko bolo prvou krajinou v regióne, ktorá zálohovanie zavedie do praxe,“ oznámil minister. Podľa jeho slov je však o to náročnejšie nastaviť efektívny systém, ktorý dokáže presunúť PET fľaše z riek, lesov a ulíc tam, kam patria, teda do recyklačných zariadení.

Na rozdiel od súčasnosti, keď sa plastový odpad triedi tým, že sa hádže do určených zberových nádob, by ľudia na zálohovanie PET fliaš mali finančnú motiváciu. Podľa navrhovanej vyhlášky by do obchodov vracali jednorazové obaly z plastu a kovu s objemom 0,1 až tri litre. Za plastové fľaše by dostali nazad zálohu najmenej 12 a za plechovky desať centov.

Menej odpadu a čistejšia príroda

Do systému sa majú zapojiť tie obchodné prevádzky, ktoré plastové fľaše a plechovky ponúkajú na predajnej ploche väčšej ako 400 štvorcových metrov. Obchody s menšou predajnou plochou si budú môcť vybrať, či budú obaly len predávať, alebo aj preberať späť. Na dodržiavanie pravidiel by okrem envirorezortu dohliadala i Slovenská inšpekcia životného prostredia a Slovenská obchodná inšpekcia. Keby výrobcovia alebo distribútori zákon porušili, hrozí im pokuta od 2 000 do 80-tisíc eur.

Autori návrhu predpokladajú, že zákon bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, čiastočne pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pokiaľ ide o životné prostredie, zálohovanie má mať priaznivý dosah na ovzdušie, vodu a pôdu. Malo by prispieť k vyššej recyklácii namiesto zbytočného spaľovania odpadu a k zníženiu jeho skládkovania.

„Návrhom zákona sa získa čistejšia surovina na zhodnocovanie, a tým sa ušetria primárne zdroje, energia a emisie CO2 v hodnote 3 až 11,6 milióna eur,“ odhadol rezort. Znížiť by sa mali aj náklady na odstraňovanie odpadu voľne pohodeného v prírode (tzv. littering), a to o 0,6 až 2,7 milióna eur ročne.

Okrem toho by sa malo po novom zmenšiť tiež množstvo zmesového (netriedeného) komunálneho odpadu, kam ešte veľa ľudí dáva i plastové fľaše a plechovky, hoci by ich mohli separovať. Po zavedení zálohovania by už podľa ministerstva taký odpad do obyčajných smetí neodhadzovali.

Odporcovia návrhu

Zatiaľ čo ochranári navrhovaný zákon vítajú, obchodníci sa postavili proti. „Dosah na slovenských obchodníkov by bol takmer devastačný,“ varoval prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. Malé a stredné predajne by podľa neho prechod na nový systém nezvládli, lebo by museli investovať do priestorov a zamestnancov, a pritom dodržiavať veterinárne a hygienické predpisy.

Nové opatrenia by zároveň ovplyvnili chod predajne. Zväz sa preto domnieva, že by si to vyžiadalo väčšie náklady, ako rezortom odhadovaných 80 miliónov eur. Ako navyše Katriak pripomenul, už asi 20 rokov sa u nás recyklácia PET fliaš rieši prostredníctvom recyklovaného zberu plastových obalov.

„V súčasnosti už takto koná 2 930 obcí, a je to spôsob, ktorý sa za 20 rokov vyformoval k celkom slušným výsledkom. Dnes separujeme PET fľaše v rozmedzí okolo 70 percent a nevidíme dôvod tento spôsob, ktorý je v celom reťazci recyklácie akceptovaný, meniť,“ namietol Katriak. Zväz obchodu preto odporučil zostať pri osvedčenom spôsobe recyklácie PET fliaš, a ak treba, tak ho skvalitniť, aby sa dosiahlo požadovaných 90 percent recyklácie.

„Pritom však poznamenávame, že podľa údajov ministerstva je uvedených na trh viac ako 470-tisíc ton plastových obalov za rok. Z toho PET fľaše tvoria 25-tisíc ton, čiže ide zhruba o štyri až päť percent všetkých plastových obalov uvedených na trh. Pozornosť by sa teda mala venovať aj iným obalom, ako sú PET fľaše,“ upozornil Katriak.

Ku kritike navrhovaného zákona sa pridali aj tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré zriaďujú a financujú výrobcovia. Tvrdia, že nový systém spôsobí kolaps triedenia odpadu v mestách a obciach. Argumentujú tým, že poklesne množstvo separovaných plastov, ktorých triedenie je už dnes stratové, a to vraj zničí celý triedený zber.

Ministerstvo však všetky výhrady zamietlo a nesúhlasia s nimi ani ochranári. Združenie CEPTA – centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy napríklad pripomína, že škodlivé dôsledky ponechávania plastového odpadu v prírode sú oveľa horšie ako negatíva, ktoré uvádzajú kritici zákona.

Jediná analýza nezákonne pohodeného odpadu (litteringu) na Slovensku z roku 2005 podľa ochrancov prírody zistila, že takmer tretinu tohto odpadu tvoria PET fľaše. Okolo ciest sa pritom priemerne nachádza až 600 litrov nápojových PET fliaš na každý kilometer. Ako CEPTA uviedla, všetky tieto fľaše by nemuseli skončiť v životnom prostredí, keby sme aj na Slovensku presadili zálohovanie plastových fliaš.

Príklady z iných štátov

Skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že zálohovanie jednorazových obalov od nápojov životnému prostrediu pomohlo. Najlepšie sa systém osvedčil v Nemecku, kde sa v roku 2015 zhodnotilo až 97,9 percenta zálohovaných plastových fliaš.

Nemci sú vo vracaní týchto produktov veľmi svedomití. Obchodníkov tam zase motivuje fakt, že materiál z PET fliaš, ktoré im zákazníci odovzdajú, patrí im. Ak si teda niekto kúpi nápoj v plastovej fľaši v jednom obchodnom reťazci a vráti ho v inom, tak ten prvý vlastne ochudobní a, druhý, naopak, obohatí, lebo zisk zo zhodnocovania tohto materiálu pripadne jemu.

Preto už aj nemeckí obchodníci pochopili, že môžu na zálohovaní týchto produktov zarobiť. „V roku 2003 sa na to všetci sťažovali. Keby to chcel dnes niekto zrušiť, boli by proti,“ komentoval vlani pre nemecké médiá Frank Welle z Fraunhoferovho inštitútu pre technológiu a balenie vo Freisingu.

Zálohovanie PET fliaš prinieslo uspokojivé výsledky aj v Litve, kde ho zaviedli pred piatimi rokmi. Ako vyplynulo z vlaňajšieho prieskumu, až 87 percent opýtaných plastové fľaše za zálohu vracia do obchodov. Väčšina z nich okrem toho začala zodpovednejšie triediť i ostatné zložky odpadu.

Ako preto ochranári tvrdia, keď také zálohovanie funguje v zahraničí, nie je dôvod obávať sa, že to u nás bude inak. Napokon, i návratnosť pivových fliaš, ktoré podliehajú zálohám, je u nás asi 98 až 99 percent. A v prieskume verejnej mienky, ktorý si dal spraviť Inštitút environmentálnej politiky, sa ukázalo, že tento nový systém podporuje až 95 percent obyvateľov Slovenska.

PET fľaše – spotreba a odpad

  • presný počet PET fliaš, ktoré sa ročne uvedú na trh, nie je známy
  • výskumné agentúry ho odhadujú na 530 až 830 miliónov kusov
  • podľa hlásení výrobcov je to asi 774 miliónov kusov
  • Inštitút environmentálnej politiky vychádza z toho, že sa na trh ročne dodá vyše 34-tisíc ton PET fliaš, čo je takmer miliarda kusov
  • vytriediť sa teda podarí len približne 62 %
  • v rámci separovania sa vyzbiera zhruba 21 600 ton PET materiálu
  • asi 10-tisíc ton skončí v zmesovom komunálnom odpade a ďalších 2 500 ton na uliciach
  • desiatky až stovky ton PET fliaš zostanú voľne pohodené v prírode a vo vodných tokoch
Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky: Skutočná cena zálohy. Analýza zavedenia systému zálohovania jednorazových nápojových obalov v SR (november 2018)

Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek vo svete

  • ako prví ho zaviedli Islanďania v roku 1989 a po nich Švédi v roku 1994
  • celkovo funguje v ôsmich krajinách EÚ (Švédsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Nemecko, Holandsko, Litva a Chorvátsko) plus v ďalších dvoch štátoch EHP (Nórsko a Island)
  • zálohovanie plánuje i Veľká Británia a Francúzsko, viaceré krajiny si už dali vypracovať analýzy
  • systém zaviedli aj v 10 štátoch USA (napr. v Kalifornii, Iowe či na Havajských ostrovoch), v Kanade, v Izraeli a čiastočne v Austrálii a na niektorých ostrovoch v Tichom oceáne
  • výška zálohy v Európe sa pohybuje asi od 7 centov v Chorvátsku až do 40 centov vo Fínsku
  • vďaka tomuto systému sa všade darí vyzbierať minimálne 85 % plastových fliaš
Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky: Skutočná cena zálohy. Analýza zavedenia systému zálohovania jednorazových nápojových obalov v SR (november 2018); EKOS Plus: Analýza možnosti zálohovania PET obalov na Slovensku (september 2018)

Čo je PET fľaša?

PET je skratka pre polyetylénteref­talát, čo je dnes najrozšírenejší obalový materiál na balenie rôznych typov vôd a nápojov

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekológia #plastové flaše #PET flaše #zálohovanie fliaš
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
29. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.367 €
22. 7. 2019zlacnenie1.224 €zlacnenie1.365 €
15. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.366 €
8. 7. 2019zlacnenie1.224 €zlacnenie1.350 €
1. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.351 €
24. 6. 2019zdraženie1.214 €zdraženie1.329 €
17. 6. 2019zlacnenie1.194 €zlacnenie1.324 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR