Zálohovanie plastových fliaš. Ochranári sú za, obchodníci proti

Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a teraz prebieha jeho vyhodnotenie. Ak ho schváli vláda a po nej parlament, účinnosť by mal nadobudnúť od januára budúceho roka. Samotné zálohovanie vratných plastových fliaš by sa však začalo až v januári 2022, aby sa naň obchodníci, výrobcovia a ďalšie subjekty, ktorých sa týka, mohli pripraviť. Navrhované zmeny medzitým navyše narazili na vlnu ostrej kritiky a vyvolali spory o tom, či vôbec majú zmysel.

Ministerstvo životného prostredia svoj zámer ohlásilo už v novembri minulého roka. Očakáva, že keď PET fľaše budú vratné tak ako tie sklenené, separovanie plastového odpadu by sa mohlo zvýšiť na viac ako 90 percent, čo by výrazne znížilo jeho hromadenie v uliciach a v prírode. Vstupné investície by si podľa odhadu mali vyžiadať zhruba 80 miliónov eur, no na druhej strane sa ušetrí pri čistení ulíc a krajiny, ako aj pri skládkovaní odpadu. Okrem toho by sa malo vytvoriť približne 300 nových pracovných miest.

„Zavedenie zálohovania má svoje plusy i mínusy. Mínusy sú vyčísliteľné. Naopak, plusy pre životné prostredie a pre náš každodenný život sú nevyčísliteľnej hodnoty. Práve preto sme sa rozhodli zálohovanie na Slovensku zaviesť,“ zdôvodnil šéf rezortu László Sólymos (Most-Híd).

Prvá krajina v regióne?

Rozhodnutiu zaviesť zálohovanie i na Slovensku predchádzala analýza Inštitútu environmentálnej politiky. Odborníci študovali najmä dosahy zálohovania v krajinách, v ktorých už systém vratných PET fliaš a plechoviek funguje. Ich výsledky overovali aj z nezávislého externého prostredia. Na základe výsledkov tejto analýzy možno odhadnúť vstupné investície do systému a zároveň určiť množstvo vyzbieraných PET fliaš.

Podľa riaditeľa uvedeného inštitútu Martina Haluša by najväčšiu časť z potrebných investícií (takmer 62 miliónov eur) predstavovali náklady na nákup a servis strojov na spätný odber. Ako však zdôraznil, množstvo vyzbieraných PET fliaš by presiahlo až 90 percent z počtu, ktorý je na trhu, kým v súčasnosti sa darí vyzbierať iba asi 62 percent. Len na ilustráciu, tento rozdiel je taký veľký, že by sa tieto plastové fľaše zmestili na celé Námestie slobody v Bratislave a zaplnili ho až do výšky 22 metrov.

Povinné zálohovanie nápojových obalov zatiaľ funguje iba v ôsmich štátoch Európskej únie – v Nemecku, vo Švédsku, v Dánsku, vo Fínsku, v Holandsku, Litve, Estónsku a v Chorvátsku – a v ďalších dvoch krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru – v Nórsku a na Islande.

„V rámci strednej Európy vrátane Rakúska zavedené nie je. Chceme, aby Slovensko bolo prvou krajinou v regióne, ktorá zálohovanie zavedie do praxe,“ oznámil minister. Podľa jeho slov je však o to náročnejšie nastaviť efektívny systém, ktorý dokáže presunúť PET fľaše z riek, lesov a ulíc tam, kam patria, teda do recyklačných zariadení.

Na rozdiel od súčasnosti, keď sa plastový odpad triedi tým, že sa hádže do určených zberových nádob, by ľudia na zálohovanie PET fliaš mali finančnú motiváciu. Podľa navrhovanej vyhlášky by do obchodov vracali jednorazové obaly z plastu a kovu s objemom 0,1 až tri litre. Za plastové fľaše by dostali nazad zálohu najmenej 12 a za plechovky desať centov.

Menej odpadu a čistejšia príroda

Do systému sa majú zapojiť tie obchodné prevádzky, ktoré plastové fľaše a plechovky ponúkajú na predajnej ploche väčšej ako 400 štvorcových metrov. Obchody s menšou predajnou plochou si budú môcť vybrať, či budú obaly len predávať, alebo aj preberať späť. Na dodržiavanie pravidiel by okrem envirorezortu dohliadala i Slovenská inšpekcia životného prostredia a Slovenská obchodná inšpekcia. Keby výrobcovia alebo distribútori zákon porušili, hrozí im pokuta od 2 000 do 80-tisíc eur.

Autori návrhu predpokladajú, že zákon bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, čiastočne pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pokiaľ ide o životné prostredie, zálohovanie má mať priaznivý dosah na ovzdušie, vodu a pôdu. Malo by prispieť k vyššej recyklácii namiesto zbytočného spaľovania odpadu a k zníženiu jeho skládkovania.

„Návrhom zákona sa získa čistejšia surovina na zhodnocovanie, a tým sa ušetria primárne zdroje, energia a emisie CO2 v hodnote 3 až 11,6 milióna eur,“ odhadol rezort. Znížiť by sa mali aj náklady na odstraňovanie odpadu voľne pohodeného v prírode (tzv. littering), a to o 0,6 až 2,7 milióna eur ročne.

Okrem toho by sa malo po novom zmenšiť tiež množstvo zmesového (netriedeného) komunálneho odpadu, kam ešte veľa ľudí dáva i plastové fľaše a plechovky, hoci by ich mohli separovať. Po zavedení zálohovania by už podľa ministerstva taký odpad do obyčajných smetí neodhadzovali.

Odporcovia návrhu

Zatiaľ čo ochranári navrhovaný zákon vítajú, obchodníci sa postavili proti. „Dosah na slovenských obchodníkov by bol takmer devastačný,“ varoval prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. Malé a stredné predajne by podľa neho prechod na nový systém nezvládli, lebo by museli investovať do priestorov a zamestnancov, a pritom dodržiavať veterinárne a hygienické predpisy.

Nové opatrenia by zároveň ovplyvnili chod predajne. Zväz sa preto domnieva, že by si to vyžiadalo väčšie náklady, ako rezortom odhadovaných 80 miliónov eur. Ako navyše Katriak pripomenul, už asi 20 rokov sa u nás recyklácia PET fliaš rieši prostredníctvom recyklovaného zberu plastových obalov.

„V súčasnosti už takto koná 2 930 obcí, a je to spôsob, ktorý sa za 20 rokov vyformoval k celkom slušným výsledkom. Dnes separujeme PET fľaše v rozmedzí okolo 70 percent a nevidíme dôvod tento spôsob, ktorý je v celom reťazci recyklácie akceptovaný, meniť,“ namietol Katriak. Zväz obchodu preto odporučil zostať pri osvedčenom spôsobe recyklácie PET fliaš, a ak treba, tak ho skvalitniť, aby sa dosiahlo požadovaných 90 percent recyklácie.

„Pritom však poznamenávame, že podľa údajov ministerstva je uvedených na trh viac ako 470-tisíc ton plastových obalov za rok. Z toho PET fľaše tvoria 25-tisíc ton, čiže ide zhruba o štyri až päť percent všetkých plastových obalov uvedených na trh. Pozornosť by sa teda mala venovať aj iným obalom, ako sú PET fľaše,“ upozornil Katriak.

Ku kritike navrhovaného zákona sa pridali aj tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré zriaďujú a financujú výrobcovia. Tvrdia, že nový systém spôsobí kolaps triedenia odpadu v mestách a obciach. Argumentujú tým, že poklesne množstvo separovaných plastov, ktorých triedenie je už dnes stratové, a to vraj zničí celý triedený zber.

Ministerstvo však všetky výhrady zamietlo a nesúhlasia s nimi ani ochranári. Združenie CEPTA – centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy napríklad pripomína, že škodlivé dôsledky ponechávania plastového odpadu v prírode sú oveľa horšie ako negatíva, ktoré uvádzajú kritici zákona.

Jediná analýza nezákonne pohodeného odpadu (litteringu) na Slovensku z roku 2005 podľa ochrancov prírody zistila, že takmer tretinu tohto odpadu tvoria PET fľaše. Okolo ciest sa pritom priemerne nachádza až 600 litrov nápojových PET fliaš na každý kilometer. Ako CEPTA uviedla, všetky tieto fľaše by nemuseli skončiť v životnom prostredí, keby sme aj na Slovensku presadili zálohovanie plastových fliaš.

Príklady z iných štátov

Skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že zálohovanie jednorazových obalov od nápojov životnému prostrediu pomohlo. Najlepšie sa systém osvedčil v Nemecku, kde sa v roku 2015 zhodnotilo až 97,9 percenta zálohovaných plastových fliaš.

Nemci sú vo vracaní týchto produktov veľmi svedomití. Obchodníkov tam zase motivuje fakt, že materiál z PET fliaš, ktoré im zákazníci odovzdajú, patrí im. Ak si teda niekto kúpi nápoj v plastovej fľaši v jednom obchodnom reťazci a vráti ho v inom, tak ten prvý vlastne ochudobní a, druhý, naopak, obohatí, lebo zisk zo zhodnocovania tohto materiálu pripadne jemu.

Preto už aj nemeckí obchodníci pochopili, že môžu na zálohovaní týchto produktov zarobiť. „V roku 2003 sa na to všetci sťažovali. Keby to chcel dnes niekto zrušiť, boli by proti,“ komentoval vlani pre nemecké médiá Frank Welle z Fraunhoferovho inštitútu pre technológiu a balenie vo Freisingu.

Zálohovanie PET fliaš prinieslo uspokojivé výsledky aj v Litve, kde ho zaviedli pred piatimi rokmi. Ako vyplynulo z vlaňajšieho prieskumu, až 87 percent opýtaných plastové fľaše za zálohu vracia do obchodov. Väčšina z nich okrem toho začala zodpovednejšie triediť i ostatné zložky odpadu.

Ako preto ochranári tvrdia, keď také zálohovanie funguje v zahraničí, nie je dôvod obávať sa, že to u nás bude inak. Napokon, i návratnosť pivových fliaš, ktoré podliehajú zálohám, je u nás asi 98 až 99 percent. A v prieskume verejnej mienky, ktorý si dal spraviť Inštitút environmentálnej politiky, sa ukázalo, že tento nový systém podporuje až 95 percent obyvateľov Slovenska.