Odpad triedime, ale stále málo

, 24.04.2019 08:00
eko, odpad
Hlavným cieľom členských krajín EÚ je, aby sa do roku 2020 recyklovala aspoň polovica komunálneho odpadu. Autor:

Aj keď sa triedenie odpadu na Slovensku zlepšuje, v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie sme stále na chvoste. Až dve tretiny komunálneho odpadu u nás naďalej končia na skládkach. To však znamená, že sa nám zrejme nepodarí splniť záväzok, aby sme na budúci rok vytriedili až 60 percent odpadu.

To, ako Slovensko plní ciele v separovanom zbere, preveroval vlani Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Výsledky jeho záverečnej správy, ktorú nedávno vydal, nie sú príliš lichotivé. Miera recyklácie je u nás totiž jedna z najhorších v EÚ, predbehli nás už aj ostatné krajiny visegrádskej štvorky.

Kontrola NKÚ sa týkala rezortu životného prostredia, ktorý je tvorcom politiky odpadového hospodárstva, a 58 vybraných obcí, najmä väčších miest, lebo najviac odpadu vzniká práve tam. Aj napriek tomu, že je miest nad 10-tisíc obyvateľov menej ako 10 percent, vytvárajú až dve tretiny odpadu. Obce s menej ako tisíc obyvateľmi kontrola ani nezahrnula, pretože ich celková produkcia odpadu netvorí ani 10 percent. Celkovo sa preskúmalo nakladanie s približne tretinou komunálneho odpadu na Slovensku.

Ako NKÚ pripomenul, hlavným cieľom odpadovej politiky štátu je predchádzať vzniku odpadu a čo najlepšie ho zhodnotiť. „Všetky opatrenia majú viesť k obmedzovaniu ukladania odpadu na skládky, pretože to predstavuje nielen finančný, ale hlavne veľký environmentálny problém,“ uviedol hovorca úradu Marek Papajčík.

Ako dodal, úlohou štátu je vytvoriť vhodnú legislatívu pre triedený zber a budovať u občanov povedomie o jeho potrebe. Obce sú zase zodpovedné za dodržiavanie nastavených pravidiel a zabezpečenie účinného systému separovania, no aj za jeho aktívne propagovanie medzi obyvateľmi.

„Kontrola NKÚ poukázala na nízku účinnosť opatrení prijatých rezortom životného prostredia,“ priblížil Papajčík s tým, že niektoré sa plnili len formálne a nepriniesli očakávaný efekt. Ako nedostatočná sa ukázala i kontrolná funkcia štátu, ktorú má na starosti uvedené ministerstvo. NKÚ však odhalil aj iné závažné nedostatky.

„Fakt, že išlo o systémové chyby, poukazuje na absenciu akéhokoľvek kontrolného mechanizmu na overenie údajov uvádzaných vo výkazoch obcí zo strany štátu,“ spresnil hovorca NKÚ. Napríklad jednotný informačný systém pre celé odpadové hospodárstvo, ktorý bol zriadený novým zákonom o odpadoch v roku 2016, stále neexistuje a kontrolóri upozornili, že jeho odovzdanie do pilotnej prevádzky rezort predpokladá najskôr koncom budúceho roka.

Zarážajúce je i to, že sa v rokoch 2015 až 2017 neznižoval ani miestny poplatok za odpad napriek tomu, že už od polovice roka 2016 za jeho triedenie neplatia obce, ale producenti odpadu. A hoci podiel triedeného odpadu takmer pri 90 percentách obcí rástol, k zníženiu miestneho poplatku došlo len v štyroch prípadoch.

Takmer v polovici kontrolovaných obcí a miest sa vyskytol zásadný problém, ktorým bolo doplácanie finančných prostriedkov na nakladanie s odpadmi z obecného rozpočtu napriek tomu, že za túto činnosť majú platiť občania. „Reálne preto nemôže byť splnená hlavná myšlienka zákona – čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš,“ zhodnotil Papajčík.

NKÚ negatívne vníma i to, že sa nezvýšil poplatok za uloženie odpadu na skládku, aj keď práve to nám v minulosti viackrát vyčítala EÚ. V rámci nej má totiž Slovensko tento poplatok jeden z najnižších.

Za závažnú chybu kontrolóri považujú aj to, že štát dodnes nepripravil takmer žiadne cielené a tematické informačné kampane zamerané na firmy, obce aj samotných ľudí. Príklady z Európy pritom dokazujú, že práve informovanosť a osveta sú kľúčové pre zvýšenie povedomia spoločnosti o tejto téme a sú kľúčom k tomu, aby obyvatelia mali motiváciu vyprodukovaný odpad triediť.

Previerka odhalila významné chyby vo vykazovaných údajoch o odpadoch až v tretine kontrolovaných obcí, čo negatívne ovplyvnilo výsledky triedenia aj na národnej úrovni. Toto zistenie však znamená, že sa v skutočnosti triedi viac odpadu, ako samosprávy štatisticky vykazujú. Napríklad v mestách Dunajská Streda a Vranov nad Topľou to bolo dokonca až štvornásobne viac. Vo viac ako polovici prípadov zber triedeného odpadu ani neprechádzal evidenciou obce.

Z environmentálneho hľadiska je dôležité sledovať aj vývoj v triedení pre jednotlivé zložky odpadu. Napríklad Fiľakovo v roku 2017 štatisticky vytriedilo najviac odpadu spomedzi miest nad 10-tisíc obyvateľov (60,6 percenta), lenže viac ako 80 percent z toho tvorili kovy.

Až tretina obcí pritom netriedila štyri z ôsmich povinných zložiek odpadu. Zber jednej z nich, kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, prakticky nefungoval kvôli výnimkám, ktoré v minulosti zaviedlo ministerstvo. Výsledkom je, že takmer polovica obcí nemá účinný systém triedenia odpadu.

„Väčšina mala triedený zber zabezpečený prostredníctvom externej spoločnosti. V takom prípade bola negatívne hodnotená skutočnosť, že obec na túto spoločnosť prenášala celú súvisiacu agendu, a tým aj zodpovednosť za plnenie svojich vlastných cieľov,“ informoval hovorca NKÚ.

Kontrolóri však dospeli k záveru, že takmer polovica obcí by na budúci rok mohla dosiahnuť stanovené ciele. Väčšinou ide o veľké mestá, ktoré sú najväčšími producentmi komunálneho odpadu. Odstránením zistených nedostatkov a prijatím navrhnutých odporúčaní by sa tak Slovensko splneniu cieľov EÚ mohlo výrazne priblížiť.

Čo treba dosiahnuť?

Hlavným cieľom členských krajín EÚ je, aby sa do roku 2020 recyklovala aspoň polovica komunálneho odpadu. Slovensko si pre splnenie tejto úlohy vo svojom strategickom dokumente dokonca stanovilo ešte ambicióznejší cieľ – dosiahnuť do uvedeného roku triedenie na úrovni 60 percent, pretože nie všetok separovaný odpad možno pre jeho znečistenie ďalej recyklovať. Tento cieľ sa mal splniť postupnými krokmi – do roku 2017 30 %, do roku 2018 40 %, do roku 2019 50 % a do roku 2020 60 %. Toto tempo sa však nedarí dodržať.

Zistené nedostatky v separovanom zbere

  • Takmer 90 % obcí (vrátane miest) netriedilo kuchynský biologicky rozložiteľný odpad, ktorého triedenie je povinné zo zákona o odpadoch, a to vďaka tomu, že rovnaký zákon im umožnil uplatniť si jednu zo štyroch výnimiek, aby to nemuseli robiť.
  • Takmer 80 % obcí nemalo vypracované programy odpadového hospodárstva obsahujúce ciele pre zvýšenie triedenia odpadov a opatrenia na ich dosiahnutie napriek tomu, že v čase kontroly mali byť vypracované už viac ako dva roky. Bolo to však spôsobené meškaním programov na úrovni kraja, na ktoré programy obcí nadväzujú.
  • Vo viac ako 60 % obcí sa zistili nesprávne formulované ciele stanovené v programových rozpočtoch alebo ich formálne hodnotenie.
  • Vo viac ako polovici obcí zber triedeného odpadu neprechádzal evidenciou obce.
  • Polovica obcí nemala ani v roku 2017 účinný systém triedenia odpadov.
  • Takmer v polovici prípadov sa vyskytol zásadný problém – doplácanie finančných prostriedkov na nakladanie s odpadmi z vlastného rozpočtu obce napriek tomu, že za túto činnosť majú platiť občania.
  • Napriek tomu, že podiel triedeného odpadu v rokoch 2015 až 2017 takmer v 90 % obcí stúpal, k zníženiu miestneho poplatku došlo len v štyroch prípadoch.
  • Miestny poplatok pre občanov sa neznížil napriek tomu, že minimálne od roku 2017 sa výdavky obcí na nakladanie s odpadmi znížili o peniaze na triedený zber, s výnimkou biologicky rozložiteľného odpadu.
  • Každá tretia obec vykazovala v údajoch o množstve komunálneho odpadu významné chyby.
  • Takmer v tretine prípadov zistili nesúlad medzi všeobecne záväzným nariadením obce o odpadoch a zákonom o odpadoch.
  • Približne tretina obcí nevykazovala až polovicu zložiek triedeného odpadu, ktorých triedenie je povinné zo zákona.
  • Tretina obcí nezabezpečila zber zeleného biologicky rozložiteľného odpadu v súlade so stanovenými štandardmi.
  • Asi štvrtine obcí chýbali evidenčné listy potrebné na preukázanie úplnej evidencie o odpade.
Zdroj: NKÚ: Efektívnosť a účinnosť triedeného zberu komunálneho odpadu. Záverečná správa (január 2019)

Triedenie komunálneho odpadu v EÚ

Krajina podiel triedeného odpadu
Nemecko 67,6 %
Slovinsko 57,8 %
Rakúsko 57,7 %
Holandsko 54,2 %
Belgicko 53,7 %
Írsko 40,7 %
Luxembursko 48,3 %
Litva 48,1 %
Taliansko 47,7 %
Švédsko 46,8 %
Dánsko 46,3 %
Veľká Británia 43,8 %
Francúzsko 42,9 %
Fínsko 40,5 %
Maďarsko 35 %
Bulharsko 34,6 %
Česko 34,1 %
Poľsko 33,8 %
Španielsko 33,5 %
Slovensko 29,8 %
Estónsko 28,4 %
Portugalsko 28,4 %
Chorvátsko 23,6 %
Lotyšsko 23,3 %
Grécko 18,9 %
Cyprus 16,1 %
Rumunsko 13,9 %
Malta 6,4 %
Priemer EÚ 46,4 %
Zdroj: Eurostat – Recycling Rate of Municipal Waste. Pozn.: Údaje sú z roku 2017.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekológia #recyklácia #triedenie odpadu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
2. 9. 2019zdraženie1.216 €zdraženie1.334 €
26. 8. 20191.203 €1.321 €
19. 8. 2019zlacnenie1.203 €zlacnenie1.321 €
12. 8. 2019zlacnenie1.204 €zlacnenie1.326 €
5. 8. 2019zlacnenie1.206 €zlacnenie1.341 €
29. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.367 €
22. 7. 2019zlacnenie1.224 €zlacnenie1.365 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR