Odpad triedime, ale stále málo

To, ako Slovensko plní ciele v separovanom zbere, preveroval vlani Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Výsledky jeho záverečnej správy, ktorú nedávno vydal, nie sú príliš lichotivé. Miera recyklácie je u nás totiž jedna z najhorších v EÚ, predbehli nás už aj ostatné krajiny visegrádskej štvorky.

Kontrola NKÚ sa týkala rezortu životného prostredia, ktorý je tvorcom politiky odpadového hospodárstva, a 58 vybraných obcí, najmä väčších miest, lebo najviac odpadu vzniká práve tam. Aj napriek tomu, že je miest nad 10-tisíc obyvateľov menej ako 10 percent, vytvárajú až dve tretiny odpadu. Obce s menej ako tisíc obyvateľmi kontrola ani nezahrnula, pretože ich celková produkcia odpadu netvorí ani 10 percent. Celkovo sa preskúmalo nakladanie s približne tretinou komunálneho odpadu na Slovensku.

Ako NKÚ pripomenul, hlavným cieľom odpadovej politiky štátu je predchádzať vzniku odpadu a čo najlepšie ho zhodnotiť. „Všetky opatrenia majú viesť k obmedzovaniu ukladania odpadu na skládky, pretože to predstavuje nielen finančný, ale hlavne veľký environmentálny problém,“ uviedol hovorca úradu Marek Papajčík.

Ako dodal, úlohou štátu je vytvoriť vhodnú legislatívu pre triedený zber a budovať u občanov povedomie o jeho potrebe. Obce sú zase zodpovedné za dodržiavanie nastavených pravidiel a zabezpečenie účinného systému separovania, no aj za jeho aktívne propagovanie medzi obyvateľmi.

„Kontrola NKÚ poukázala na nízku účinnosť opatrení prijatých rezortom životného prostredia,“ priblížil Papajčík s tým, že niektoré sa plnili len formálne a nepriniesli očakávaný efekt. Ako nedostatočná sa ukázala i kontrolná funkcia štátu, ktorú má na starosti uvedené ministerstvo. NKÚ však odhalil aj iné závažné nedostatky.

„Fakt, že išlo o systémové chyby, poukazuje na absenciu akéhokoľvek kontrolného mechanizmu na overenie údajov uvádzaných vo výkazoch obcí zo strany štátu,“ spresnil hovorca NKÚ. Napríklad jednotný informačný systém pre celé odpadové hospodárstvo, ktorý bol zriadený novým zákonom o odpadoch v roku 2016, stále neexistuje a kontrolóri upozornili, že jeho odovzdanie do pilotnej prevádzky rezort predpokladá najskôr koncom budúceho roka.

Zarážajúce je i to, že sa v rokoch 2015 až 2017 neznižoval ani miestny poplatok za odpad napriek tomu, že už od polovice roka 2016 za jeho triedenie neplatia obce, ale producenti odpadu. A hoci podiel triedeného odpadu takmer pri 90 percentách obcí rástol, k zníženiu miestneho poplatku došlo len v štyroch prípadoch.

Takmer v polovici kontrolovaných obcí a miest sa vyskytol zásadný problém, ktorým bolo doplácanie finančných prostriedkov na nakladanie s odpadmi z obecného rozpočtu napriek tomu, že za túto činnosť majú platiť občania. „Reálne preto nemôže byť splnená hlavná myšlienka zákona – čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš,“ zhodnotil Papajčík.

NKÚ negatívne vníma i to, že sa nezvýšil poplatok za uloženie odpadu na skládku, aj keď práve to nám v minulosti viackrát vyčítala EÚ. V rámci nej má totiž Slovensko tento poplatok jeden z najnižších.

Za závažnú chybu kontrolóri považujú aj to, že štát dodnes nepripravil takmer žiadne cielené a tematické informačné kampane zamerané na firmy, obce aj samotných ľudí. Príklady z Európy pritom dokazujú, že práve informovanosť a osveta sú kľúčové pre zvýšenie povedomia spoločnosti o tejto téme a sú kľúčom k tomu, aby obyvatelia mali motiváciu vyprodukovaný odpad triediť.

Previerka odhalila významné chyby vo vykazovaných údajoch o odpadoch až v tretine kontrolovaných obcí, čo negatívne ovplyvnilo výsledky triedenia aj na národnej úrovni. Toto zistenie však znamená, že sa v skutočnosti triedi viac odpadu, ako samosprávy štatisticky vykazujú. Napríklad v mestách Dunajská Streda a Vranov nad Topľou to bolo dokonca až štvornásobne viac. Vo viac ako polovici prípadov zber triedeného odpadu ani neprechádzal evidenciou obce.

Z environmentálneho hľadiska je dôležité sledovať aj vývoj v triedení pre jednotlivé zložky odpadu. Napríklad Fiľakovo v roku 2017 štatisticky vytriedilo najviac odpadu spomedzi miest nad 10-tisíc obyvateľov (60,6 percenta), lenže viac ako 80 percent z toho tvorili kovy.

Až tretina obcí pritom netriedila štyri z ôsmich povinných zložiek odpadu. Zber jednej z nich, kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, prakticky nefungoval kvôli výnimkám, ktoré v minulosti zaviedlo ministerstvo. Výsledkom je, že takmer polovica obcí nemá účinný systém triedenia odpadu.

„Väčšina mala triedený zber zabezpečený prostredníctvom externej spoločnosti. V takom prípade bola negatívne hodnotená skutočnosť, že obec na túto spoločnosť prenášala celú súvisiacu agendu, a tým aj zodpovednosť za plnenie svojich vlastných cieľov,“ informoval hovorca NKÚ.

Kontrolóri však dospeli k záveru, že takmer polovica obcí by na budúci rok mohla dosiahnuť stanovené ciele. Väčšinou ide o veľké mestá, ktoré sú najväčšími producentmi komunálneho odpadu. Odstránením zistených nedostatkov a prijatím navrhnutých odporúčaní by sa tak Slovensko splneniu cieľov EÚ mohlo výrazne priblížiť.

Triedenie komunálneho odpadu v EÚ

Zdroj: Eurostat – Recycling Rate of Municipal Waste. Pozn.: Údaje sú z roku 2017.