Už aj papriku vozia reťazce z Moravy. A to ňou slovenský juh kedysi zásoboval Českú republiku. Realitou je dlhodobá stagnácia zeleninárstva.
V krajine s dostatkom zeleninárskych pôd, mikroklímou aj zeleninárskou tradíciou voľačo nefunguje. Zeleninár Juraj Máčaj z Kráľovej pri Senci je presvedčený, že keď si urobíme poriadok na zeleninárskom dvore, a to v každom jeho kúte i poschodí, môžeme mať na regionálnych trhoch, ale aj v reťazcoch opäť prevahu domácej zeleniny.
Juraj Máčaj je z poľnohospodárskej rodiny. Jeho otec, bývalý družstevný agronóm, začal ešte v deväťdesiatych rokoch súkromne hospodáriť. Ako väčšina obyvateľov juhu aj on si počas socializmu privyrábal pestovaním zeleniny v záhrade za rodinným domom. Po novembri 1989 neváhal a začal budovať vlastné hospodárstvo.
Máčaj bol jeden z tých, ktorý na prelome tisícročí, čo sa nieslo v znamení príchodu obchodných reťazcov na Slovensko, rýchlo pochopil, že budúcnosť pestovateľov zeleniny je dostať svoju produkciu na pulty obchodných sietí. Nebolo to jednoduché, ale zemiaky, cibuľa, cesnak, kvasená kapusta aj koreňová zelenina z polí, ktoré obhospodaruje spoločnosť Agro Máčaj, sú dnes na pultoch reťazcov.
Možno práve to rozhodlo, že keď sa tohto roku volilo nové predstavenstvo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, reprezentuje v ňom záujmy zeleninárov Juraj Máčaj, syn zakladateľa úspešnej slovenskej zeleninárskej firmy. Jeho autoritu podopiera fakt, že spoločnosť, ktorú jeho otec spolu s ním vybudoval, zabezpečuje ročne produkciu okolo 24-tisíc ton cibule.
Na Slovensku jej reťazce, kde sa realizuje 90 percent slovenských nákupov potravín, predajú 30 až 35-tisíc ton. Máčajovci sú tiež významnými pestovateľmi cesnaku, pestujú ho na 60 hektároch, z kapusty, ktorú dorábajú na 85 hektároch, ročne vyprodukujú 6¤000 ton kvasenej kapusty.
Aj z tohto vidno, že sú to ľudia, ktorí rozumejú zeleninárskej veci a že plačlivé reči o stratenej sebestačnosti môžu byť minulosťou, keď do hry vstúpi viac firiem s takým ťahom na bránu, ako má Agro Máčaj. Juraj Máčaj si myslí, že pretrvávajúca stagnácia sa dá prekonať, keď sa okrem iného budú rozumnejšie rozdeľovať podpory a ich prostredníctvom naozaj cielene stimulovať produkcia zeleniny. Upriamuje pozornosť na to, kam vlastne smerujú peniaze, ktoré formálne idú na výrobu zdravých potravín a udržanie zdravého života v krajine.
Podpory tým, čo ich zužitkujú
Veľkým hitom je dnes ekologické poľnohospodárstvo. Všetko, čo má predponu bio v epoche industriálneho poľnohospodárstva, znie dôveryhodne a lákavo. Lenže Máčaj porovnáva efekty, ktoré vynakladané prostriedky prinášajú. Všimnime si jeho argumenty: ekologické poľnohospodárstvo pracuje v aktuálnom plánovacom období s rozpočtom 92 miliónov eur a tzv. integrovaná produkcia, ktorá zahŕňa pestovateľov zemiakov, zeleniny, ovocia a vinohradníkov mala rozpočet 42 miliónov eur. Mala preto, lebo jej bol skrátený o deväť miliónov eur. Je za ňou však ročná produkcia 150– až 160-tisíc ton.
A čo vyprodukuje štedro podporované ekologické poľnohospodárstvo?
V tomto režime sa obhospodaruje na Slovensku 127-tisíc hektárov trvalých trávnych porastov. Ročná produkcia ekologického mlieka je však iba 16 miliónov litrov a certifikovaného ekomäsa "až“ 175 ton. Nepochybne treba podporovať udržiavanie vzácnych biotopov, slovenská horská krajina má nevypočítateľnú cenu, Máčaj však nalieha, aby sme viac porovnávali vklady a prínosy.
Foto: ARCHÍV AGRO MÁČAJ
Zemiakari, zeleninári, ovocinári, vinohradníci sú ochotní vyrábať čerstvú zeleninu, ale podpora musí byť primeraná. Jedno malé porovnanie, ktoré vysvetlí, prečo dnes v obchodoch ponúkajú v akcii papriku z Moravy. Kým podpora pestovania poľnej zeleniny v ČR je 450 eur v prepočte na hektár, na Slovensku je to 70 eur. Stará známa veta, že na spoločnom trhu EÚ sa súťaží aj podporami, presnejšie tým, ako sú nastavené a do ktorého sektora poľnohospodárskej výroby prúdia, sa ukazuje pri zelenine v plnej nahote.
Veľkou témou sú dnes na Slovensku farmárske potraviny. Nuž, aby sme ich mali, musíme mať viac produktívnejších zeleninárskych fariem. Zeleninári, ako vraví Juraj Máčaj, musia mať istotu, že sa im oplatí do výroby investovať. Istotu by im mali dodať dlhodobo platné a naozaj motivujúce podporné schémy. Lebo pestovať zeleninu, to znamená investovať do závlah, skladov, pozberových liniek, ale aj budovania odbytových organizácií, ktoré zastrešia často rozdrobenú zeleninársku výrobu.
Mnohé veci sa na Slovensku nedajú urobiť, pretože väčšina podpôr bola po roku 2014 vyčerpaná a ich štruktúra bola ovplyvnená nie najšťastnejším rozhodnutím presunúť nemalú časť zdrojov z druhého do prvého piliera. Lenže lepšie začať teraz, ako nikdy. Rezort preto pripravuje modifikáciu využitia zvyšných zdrojov, a tie by mali podľa Máčaja smerovať predovšetkým tam, kde je najväčší dopyt po domácej produkcii. Zelenina ňou nepochybne je.
Nebáť sa zlých rokov
Jedno je však zmena štátnej agrárnej politiky a druhé ako na vyslané podnety zareagujú sami pestovatelia. Kľúčovou podľa Juraja Máčaja je prozákaznícka orientácia, teda rešpektovanie starého známeho podnikateľského kréda Náš zákazník, náš pán. Tým zákazníkom sú na jednej strane reťazce a na druhej, samozrejme, spotrebitelia.
"Ak sme dosiahli úspech v reťazcoch, tak aj preto, že sme boli tvrdohlaví, zanovití a cieľavedomí. Politiku reťazcov nemožno zúžiť len do ich požiadavky veľa, lacno a kvalitne, treba vidieť aj to, čo za to ponúkajú. Nie je jednoduché splniť ich nároky, ale ak sme v reťazcoch, hovorí to o tom, že sa to dá,“ hovorí Juraj Máčaj.
Zvýšenie podielu slovenskej zeleniny na domácom trhu nebude jednoduché. Máčaj hovorí aj o psychologickom efekte zlých rokov, ktoré sa nesú v znamení prudkých poklesov cien. V reakcii na ne časť producentov znižuje výmery alebo úplne zanecháva pestovanie zeleniny. Spoločnosť Agro Máčaj však, naopak, v nasledujúcich pokrízových obdobiach vytrvala pri zelenine a stabilizovala jej produkciu. To je práve oná zanovitosť a odhodlanie ísť vytrvalo za svojím cieľom.
Slovenské zeleninárstvo potrebuje výrazné postavy, ktoré dokážu strhnúť ostatných a byť príkladom, čo motivuje. Zdá sa, že Juraj Máčaj, predstaviteľ ponovembrovej generácie farmárov, ukazuje, akým smerom by sa malo zeleninárstvo uberať.