Všetky tieto motívy rezonujú čoraz viac v debatách o potravinách aj na Slovensku. Je na to množstvo dôvodov. Slováci stále platia za potraviny veľa peňazí na rozdiel od susedov Rakúšanov, ktorí sú im v mnohom vzorom – bohatou ponukou potravín za prijateľnú cenu počínajúc a usporiadanou poľnohospodárskou krajinou, ktorá je produktom ekonomicky prosperujúcej produkcie potravín, končiac.
Keby sme merali súčasnú životnú úroveň tým, čo dostaneme za svoje peniaze a porovnali s minulosťou, určite by sme skonštatovali, že si nežijeme najhoršie. A predsa nie sme spokojní. Práve preto, že výdavky za potraviny sú stále vysoké. Vytiahnu z vrecka okolo pätiny všetkých ostatných výdavkov, kým spomínaní Rakúšania minú na ne len 11 percent.
To je stále vysoký rozdiel, a možno je to aj jeden z dôvodov, prečo ľudia z hlavného mesta Slovenska a jeho okolia smerujú do Rakúska. Myslia si totiž, že za danú cenu rakúski obchodníci ponúkajú ešte aj vyššiu kvalitu.
Od začiatku roka potraviny na Slovensku dražejú, a to tempom, ktoré krajinu radí v Európskej únii k štátom s najvyšším rastom cien. Medziročne je to 4 až 5 percent, čo nie je málo. Čoraz naliehavejšie preto od spotrebiteľov znie otázka, čo nám vlastne obchod, potravinári a poľnohospodári za naše peniaze ponúkajú.
Vlastné sú zdravšie a chutnejšie
Pohľad na pulty hovorí o tom, že pokiaľ ide o zastúpenie domácich a zahraničných potravín, situácia sa už roky v podstate nemení. Slovenské potraviny majú na pultoch zastúpenie na úrovni necelých 40 percent. Ľudia si pritom želajú viac slovenských potravín, pretože si uvedomujú priamu súvislosť medzi čerstvosťou a kvalitou produktov, ktoré si nakupujú. Vidno to predovšetkým pri ovocí, zelenine, ale aj mäse.
Priemerná vzdialenosť medzi výrobcom potraviny a pultom obchodu, kde si ju príde kúpiť spotrebiteľ, prekročila tisíc kilometrov. To je viac ako zo západu Slovenska na východ. Plody sú predčasne odtrhnuté, vizuálne sú v poriadku, ale keď ich ľudia ochutnajú, zistia, že sú iba napodobeninou skutočne kvalitnej rajčiny, broskyne či marhule. Práve toto chuťové precitnutie otvára ľuďom oči a dožadujú sa silnejšieho zastúpenia slovenských potravín.
Najmä tohto roku sme svedkami zaujímavej situácie: obchodníci sa predháňajú v tom, ako získať viac slovenských dodávateľov. Je to reakcia jednak na tlak vládnych orgánov, ktoré tlmočia nespokojnosť výrobcov v zastúpení slovenských potravín, jednak prirodzená snaha získať si spotrebiteľa ponukou predovšetkým tradičných potravín z toho či onoho regiónu.
Slovenský obchod s potravinami sa v posledných troch rokoch naozaj zmenil. Nielenže vznikli špecializované obchody či dokonca siete ponúkajúce potraviny vyrobené podľa pôvodných receptúr, ale aj veľké obchodné reťazce zvyšujú ponuku regionálnych dodávateľov. Navonok to vyzerá dobre. Nadnárodné siete odprezentovali začiatkom leta vyše 160 nových dodávateľov rôznych slovenských špecialít, nielen tradičných, ale aj rôznych inovovaných potravín.
V skutočnosti sa však klasickí dodávatelia bežných potravín, najmä mliečnych výrobkov, sťažujú, že siete pracujú pri predaji slovenských výrobkov s vyššími maržami ako pri predaji dovážaných potravín. Obchod takúto praktiku odmieta, ale kto vie lepšie ako výrobca, za čo obchodník od neho výrobky nakúpil a za akú cenu ich predal. A tak nehľadiac na to, že pri rôznych marketingových prezentáciách štát a obchod hovoria o oteplení vzťahov a zblížení postojov, v skutočnosti naďalej prebieha tvrdý zápas o ceny.
Od vytriezvenia k oživeniu
Po jarných protestoch poľnohospodárov z východného Slovenska sa začalo viac hovoriť o tom, ako oživiť výrobu potravín. Spravidla sa o tejto téme vždy hovorí pred voľbami a potom zapadne do úzadia. Lenže zvyšujúce sa záporné saldo v obchode s potravinami, ktoré vlani prelomilo hranicu 1,4 miliardy eur, pripomína, že domáca produkcia naďalej chradne.
Akýmsi univerzálnym východiskom zo slepej uličky je návrh, že sa pripraví koncepcia, ktorá zhrnie aktuálne pomery a načrtne spôsob, ako sa z nich dostať. Aj teraz vládne strany hovoria o potrebe aspoň desaťročného programu rozvoja.
Od revolúcie sa vystriedali pri kormidle pravicové aj ľavicové vlády, aj vlády politického kompromisu, ale ku skutočnému oživeniu výroby potravín nedošlo. S odstupom času vidno, že v spoločnosti musí dozrieť atmosféra prirodzeného dopytu po kvalitných domácich produktoch. Najprv musí prísť dlhodobá skúsenosť s potravinami z dovozu a až potom sa môže narodiť dopyt, sčasti z nostalgie, ale aj z vyložene pragmatických dôvodov, po kvalitných domácich potravinárskych výrobkoch.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Keď analyzovali súčasnú situáciu v slovenskom agropotravinárstve v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre, dospeli k názoru, že najslabším článkom v potravinovej vertikále sú prvovýrobcovia. Majú slabú vyjednávaciu pozíciu vo vzťahu k spracovateľskému priemyslu a obchodu – aj preto, že sa málo združujú.
Málo sa angažujú pri budovaní alternatívnych odbytových ciest. Nedostatočne využívajú možnosti priameho predaja. Ich marketingová a obchodná politika bola hodnotená známkou nedostatočná. Aj preto, že sa až príliš sústreďujú na samotnú výrobu, kým odbyt a predaj riešia až následne. V našej prílohe prinášame príklady toho, ako sa dá úspešne podnikať na pôde, ako vyrábať pravé výrobky a šikovne ich ponúkať spotrebiteľom s tým, že okrem potraviny sa zabalí k nákupu aj nevšedný zážitok z gazdovského dvora. Ukazujeme, ako premýšľajú úspešní hospodári, spracovatelia a obchodníci.
Poctivá spolupráca
To, čo Slovensko mimoriadne potrebuje, je viac kooperácie, teda spolupráce medzi poľnohospodármi a potravinármi navzájom, teda viac porozumenia medzi malými, strednými a veľkými výrobcami na jednej strane a na druhej medzi nimi spoločne a obchodom. Krajina nepotrebuje deklarovať spoluprácu, potrebuje, aby reálne zavládla medzi všetkými zainteresovanými.
Slovenská spoločnosť sa mení. Od novembrovej revolúcie uplynulo už takmer tridsať rokov. To znamená, že do života vstúpila generácia, ktorá sa narodila po roku 1990. Mnohí jej príslušníci študovali a pracovali v zahraničí. Práve mladí prichádzajú s požiadavkou vyšších nárokov a tvrdého skladania účtov. Je najvyšší čas urobiť poriadok vo výrobe, v spracovaní a obchode s potravinami.
Krajina, ktorá má aj vzhľadom na prebiehajúce globálne otepľovanie pomerne dobré podmienky na rozvoj poľnohospodárstva, musí mať cieľ vyrobiť si dostatok mlieka, mäsa, vajec, ovocia a zeleniny z vlastných zdrojov. Sú totiž pod najlepšou kontrolou, nielen odbornou, ale celej spoločnosti, a majú najkratšiu cestu k spotrebiteľovi.
Čerstvosť je jedným z pilierov zdravej výživy. Ľudia však chcú jesť aj chutne a mať z jedla zážitok. Potrebujeme takéto potraviny, dajú totiž okrem spomínaného zdravia aj prácu obyvateľom a prinesú viac poriadku a lepšie usporiadanú, teda dobre obhospodarovanú krajinu. Je našou povinnosťou vytyčovať si ciele, ktoré dvíhajú sebavedomie krajiny a robia ju príťažlivou pre život.