Slovenské potraviny bojujú o prežitie

Slovenských potravín v obchodoch z roka na rok ubúda. Aj keď potravinári tvrdia, že by za vhodných podmienok dokázali pokryť až 80 percent celkovej spotreby, na pultoch predajní má domáci pôvod už len čosi viac ako tretina výrobkov. Podarí sa tento trend zvrátiť, alebo je už neskoro?

12.02.2018 10:17
udal-potraviny-shutt-4X Foto:
Ilustračné foto.
debata (24)

Je zarážajúce, ako sa zo Slovenska, ktoré bolo kedysi v potravinárstve sebestačné, stala krajina, kam sa väčšina týchto produktov dováža. Ako dokazujú pravidelné prieskumy, podiel slovenských potravín v ponuke obchodných reťazcov sa z 50 percent v roku 2011 prepadol na vlaňajších 37,2 percenta. Väčšina výrobkov na pultoch pochádza z cudziny, výnimkou je iba mlieko, minerálky a alkoholické nápoje. A to navzdory tomu, že sa problém snažili riešiť už viacerí ministri pôdohospodárstva.

„Slovenský potravinársky priemysel volá o pomoc," vystihla situáciu riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová. Hlavnú príčinu tohto stavu vidí v neustálom poklese konkurencieschop­nosti slovenského potravinárstva. Ako pripomína, zatiaľ čo v Európskej únii je tento priemysel najväčším výrobným odvetvím (má až 16,5-percentný podiel na priemyselnej produkcii) a zároveň je aj najväčším zamestnávateľom (s podielom 14,3 percenta), u nás je údajne na „periférii záujmu".

„Keď sa pozrieme na hrubú potravinársku produkciu na Slovensku, s 3,8 miliardy eur sme na chvoste európskych krajín. Na porovnanie, rovnako veľké Dánsko má štyriapolnásobne vyšší objem produkcie. V pomere hrubej potravinárskej produkcie k HDP je za nami v rámci EÚ už len Malta," zdôraznila Venhartová.

Ako dodala, problémom je, že slovenskí potravinári nedokážu cenami konkurovať lacným výrobkom z dovozu. Opatrenia vlády, ktoré sa v posledných rokoch zavádzajú, podľa nej túto priepasť ešte väčšmi prehlbujú. Napríklad prijatím nového zákona o odpadoch v roku 2016, následkom čoho potravinárom až sedemnásobne stúpli náklady na recykláciu a zhodnocovanie odpadov z obalov. Venhartová však upozornila i na ďalšie nevhodné kroky.

„Jednostranné zameranie vlády na automobilový priemysel a veľké investície nás začína pomaly dobiehať. Vidiek na Slovensku upadá a vyľudňuje sa. Potravinársky priemysel je absolútne mimo záujmu vlády. Má pritom obrovský potenciál priniesť do regiónov rozvoj a zamestnanosť – a, samozrejme, na naše pulty kvalitné a zdravé potraviny. Pokiaľ sa na tento problém nezačne poukazovať, naše pulty ovládnu lacné potraviny zo zahraničia a nám ostane len držať si palce, aby sa veľké automobilky, ktoré držia celý hrubý domáci produkt, nerozhodli odísť zo Slovenska," nešetrila kritikou riaditeľka.

Jej tvrdenie o vplyve na zamestnanosť podporujú i skúsenosti zo zahraničia. Ako napríklad v decembri 2016 informoval rakúsky denník Der Standard, už len keby sa namiesto dovezených potravín predalo o desať percent viac domácich, pribudlo by v krajine až 21-tisíc pracovných miest. To je množstvo, ktoré zodpovedá celkovému počtu nezamestnaných vo dvoch rakúskych spolkových krajinách (Burgenlandsko a Vorarlbersko).

Súčasne by to HDP Rakúska zvýšilo až o 1,8 miliardy eur. Nehovoriac o tom, že potraviny od domácich výrobcov sú aj vzhľadom na rýchlejšie a kratšie dodávky na trh zdravšie a lepšie pre klímu i životné prostredie. Uvedené prepočty vychádzajú zo štúdie, ktorú vypracovala Univerzita Johannesa Keplera v rakúskom Linzi.

Podľa Venhartovej je podpora štátu pre náš agropotravinársky priemysel v porovnaní so susednými krajinami nedostatočná. Napríklad pred dvoma rokmi išlo zo štátneho rozpočtu Slovenska na podporu poľnohospodárstva len 9,3 milióna eur, zatiaľ čo v Česku až 150 miliónov, v Maďarsku 230 miliónov a v Rakúsku dokonca 319 miliónov eur. Na tento rok je vyčlenená suma pre slovenské poľnohospodárstvo ešte nižšia – už iba milión eur. „Tieto čísla hovoria samy za seba," zhrnula šéfka Potravinárskej komory.

Budúcnosť preto nevidí príliš nádejne. Hoci vybrané obchody zavádzajú tzv. regionálne pulty s domácimi potravinami, veľké zmeny to podľa nej neprinesie. „Vzhľadom na to, akú podporu dostáva potravinársky priemysel a akým spôsobom vláda podporuje konkurencieschop­nosť slovenského potravinárskeho priemyslu, je naivné očakávať, že sa toto číslo v najbližších rokoch výrazne zvýši," zdôvodnila Venhartová.

Aby sa nepriaznivý vývoj zmenil, treba podľa nej spraviť niekoľko opatrení. Napríklad vyčleniť z rozpočtu primerané finančné prostriedky na podporu agropotravinárskeho sektoru, a to vo výške aspoň 70 miliónov eur, a zastaviť úpadok konkurencieschop­nosti slovenského potravinárstva. To síce má dlhodobú tradíciu i obrovský potenciál a podľa Venhartovej aj kapacity na to, aby pokrylo až 80 percent spotreby potravín na Slovensku, no potrebovalo by investovať do obnovy technológií a inovácií.

„Potrebujeme viesť aj diskusiu so samosprávami združujúcimi obchodné reťazce a hľadať vhodné riešenia. V neposlednom rade je dôležité tiež vzdelávanie spotrebiteľov, aby vedeli, že kúpou potravín vyrobených na Slovensku podporujú rozvoj regiónov, a teda samých seba," uzavrela Venhartová.

Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Gabriely Matečnej (nominantka SNS) tvrdí, že na podporu predaja slovenských potravín robí viacero projektov. „Najviditeľnejším marketingovým nástrojom je Značka kvality SK, ktorá označuje kvalitné slovenské produkty už 14 rokov. Minuloročnou novinkou sa stali takzvané regionálne pulty projektu „Chcem dodávať", vďaka ktorým môžu lokálni producenti dodávať svoje potraviny do obchodov vo vzdialenosti 50 kilometrov," uviedol Michal Feik z tlačového odboru ministerstva.

Spomenutý projekt sa podľa neho osvedčil, o regionálne produkty je po celom Slovensku veľký záujem a viacerí výrobcovia vďaka nemu dosiahli nielen znásobenie tržieb, ale prijali aj nových zamestnancov. Rezort spustil i ďalší projekt s názvom Národný potravinový katalóg, ktorý má zvýšiť podiel čerstvých a kvalitných potravín v prevádzkach hromadného stravovania, aké majú školy, nemocnice či sociálne zariadenia.

„Agrorezort zároveň dlhodobo upozorňuje, že slovenské potraviny sú pod prísnou kontrolou, a to od fariem a polí až po samotné pulty. Zvýšenie predaja slovenských potravín závisí aj od zlepšenia konkurencieschop­nosti poľnohospodárstva a potravinárstva, čomu by malo výrazne napomôcť spustenie projektu zelenej nafty v tomto roku, ako aj vytvorenie takzvaného rizikového fondu, ktorý pomôže poľnohospodárom v súvislosti s potrebami plynúcimi z klimatických zmien," vymenoval Feik.

Podľa Venhartovej je však „zelená nafta" (systémová podpora prostredníctvom daňových úľav) určená len pre poľnohospodárov, no potravinárov sa tento krok vôbec nedotkne. Ako Feik priznal, bolo by tiež potrebné nastaviť podporné mechanizmy na to, aby výrobcovia potravín mohli investovať do nových moderných technológií s cieľom priniesť nový sortiment inovatívnych produktov.

„Potrebujeme, aby sa potraviny spracovávali na Slovensku, vznikali nové pracovné miesta a pridaná hodnota ostávala doma. V tomto smere vieme aj z pohľadu slovenskej vedy a výskumu ponúknuť spoluprácu na vývoji produktov s vysokou pridanou hodnotou, čo je dnes základ úspechu," doplnil Feik.

To, že Slovensko bojuje za vyšší podiel domácich potravín na pultoch predajní, nie je pritom v Európe ničím nezvyčajným. Zaujímavé je, že hoci tento podiel v západných krajinách dosahuje až 80 percent, aj tam sa snažia situáciu zlepšiť. V Rakúsku napríklad nedávno zistili, že sú ľudia v otázke konzumu vlastenci – až 85 percent spotrebiteľov dáva prednosť domácim alebo regionálnym produktom.

Podobne ako Rakúšania sa aj Nemci a Francúzi usilujú docieliť, aby obyvatelia nakupovali čo najviac potravín nielen v rámci krajiny, ale priamo z konkrétneho regiónu. Vo Francúzsku navyše platí, že verejné jedálne musia na prípravu stravy využívať aspoň 40 percent domácich surovín. S podobnou iniciatívou prišlo pred rokom i Luxembursko, kde verejné jedálne – v školách, domovoch pre seniorov či v sociálnych zariadeniach predtým spotrebovali len 32 percent domácich surovín, čo sa politici rozhodli zvýšiť.

Za viac domácich potravín na pultoch predajní sa zasadzujú aj v susedných krajinách – v Maďarsku, Česku i v Poľsku, hoci tam je ich podiel podstatne vyšší ako u nás – minimálne nad 50 percent, v Poľsku dokonca na úrovni 70 až 75 percent. Napriek tomu to občas tamojším politikom pripadá málo.

Len pred pár dňami vyvolal v Poľsku rozruch nový premiér Mateusz Morawiecki, keď na obchodné reťazce apeloval, aby poskytli miesto poľským výrobkom. Odvolával sa na ich vlastenecké správanie a žiadal, aby popri tematických týždňoch, keď predávajú napríklad talianske, portugalské, španielske či francúzske výrobky, robili voľačo podobné prinajmenšom raz za mesiac aj pre poľské produkty. Okrem toho by podľa neho mali domáce výrobky tvoriť prevažnú väčšinu tovaru, ako to býva na Západe.

Niektoré obchodné reťazce na to vzápätí reagovali vyhlásením, že sa predseda poľskej vlády mýli, pretože domáce výrobky majú na pultoch super- a hypermarketov v Poľsku prevahu už dnes. Aj tamojšia tlač viackrát informovala, že Poliaci pri nákupe potravín prejavujú „spotrebiteľský patriotizmus".

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #kvalita na pultoch