Dali by ste si k obedu chrobáky?

Jedli by Slováci chrobáky? Vari zo všetkých úst by sa zborovo ozvalo bŕŕ. Nikdy. Lenže nikdy nehovor nikdy.

20.10.2017 10:31
chrobáky Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Austrálski aborigéni – teda domorodci alebo Indiáni v brazílskych pralesoch si pochutnávajú na húseniciach a chrobákoch. A jedia ich aj v Európe. Sú zdrojom okamžite prístupných bielkovín. Hovorí o tom dánsky film Bugs – Chrobáci, ktorý premietli na medzinárodnom festivale Agrofilm v Nitre.

Agrofilm nezaslúžene zostáva v úzadí mnohých filmových festivalov, ktoré sa odohrávajú na Slovensku, je to však celosvetovo jedinečné podujatie, prvé svojho druhu na svete. Pred 33 rokmi ho založil profesor Ján Plesník, jeden z otcov modernej slovenskej poľnohospodárskej vedy, spolu s Dušanom Rollom, veľkou osobnosťou slovenského filmu a kultúry. Mecénom podujatia sa stal minister Ján Janovic a dodnes podujatie podporujú všetci jeho nasledovníci. Agrofilm sústredil pozornosť filmového dokumentu na to, čím žije moderné poľnohospodárstvo, v širšom zmysle potravinové hospodárstvo, a ako sa postupne mení výživa ľudí. Kde sa začína a kde končí.

Tak veru, hmyz bol a zostal súčasťou výživy ľudstva. Veď napríklad v Mexiku ponúkajú turistom pečené kobylky. A veruže je to pochúťka. Dánski tvorcovia sa vo filme zamýšľajú nad tým, či hmyz môže nasýtiť ľudí, a rovnako si kladú otázku, či to vôbec treba. Nuž na Slovensku máme príslovie, ktoré hovorí: Proti gustu žiaden dišputát. Neodsudzujme teda nikoho preto, že si dá do úst húsenicu alebo maškrtí na pečených kobylkách.

Vo svete je okolo jednej miliardy hladujúcich ľudí. Nemuseli by byť hladní, veď podľa OSN už teraz je dostatok potravín pre 12 miliárd ľudí, len sú zle rozdelené. Aj túto tému otvára Agrofilm – a množstvo iných. Keď si dokumenty prezrieme, uvedomíme si, že neexistuje jeden univerzálny výživový model. Ľudstvo využívajúc možnosti tej-ktorej časti planéty rozvíja rôzne modely hospodárenia na pôde. Iný kraj, iný mrav, iné poľnohospodárstvo, iná kuchyňa.

Aj takéto poznanie sprostredkúva Agrofilm, a v istom momente si diváci náhle uvedomia: neodsudzujme, ale rešpektujme pestrosť poľnohospodárskych a gastronomických kultúr, všetky sú súčasťou výživového dedičstva ľudstva.

Jedlo je viac než životné palivo

Výživa ľudí a spôsoby dorábania potravín majú obrovskú dynamiku. A čoraz viac ju formujú nielen nové výrobné technológie, ale aj médiá. Filmy o gastronómii, o príprave jedál patria medzi najsledovanejšie. Niekedy sa zdá, akoby sme o inom ani nepremýšľali. Nuž áno, bez jedla sa nedá žiť, je to naše životné palivo, lenže jedlo je aj kultúrny fenomén, prináša pôžitok, ktorý si dopraje dojča prisaté k prsníku matky, dospelí vymýšľajú rafinované hostiny a ani na sklonku života nevyhasína túžba po chutnom jedle.

Sýtosť je dôležitá, ale nejeme kvôli plnému bruchu. Potraviny a ich výroba ovplyvňujú život na planéte viac, než si niekedy uvedomujeme. Na Slovensku dnes hovoríme o tom, aby sme viac využívali potenciál vlastnej krajiny, ale táto téma je kvôli uhlíkovej stope veľmi aktuálna vlastne na celom svete. Zaujímame sa o pôvod a spôsob, ako bola potravina dopestovaná, koľko to stálo a či to nezanechalo ujmu na životnom prostredí. Aj tieto aspekty si všímajú dokumentárne filmy premietané na Agrofilme.

Ten tohtoročný zameral pozornosť na mladú generáciu, keď tradičné dokumentárne filmy doplnili projekcie o sociálnych médiach, ktoré sú dnes rozhodujúcim informačným a mienkotvorným zdrojom pre mladú generáciu. Je to výborný nápad, pretože sociálne siete ovplyvňujú naše postoje k potravinám, a s názormi, ktoré šíria, sa musia vyrovnávať farmári, potravinári i obchodníci s potravinami. Sociálne siete sa totiž stali fórom, kde možno vykričať všetko, čo si ľudia myslia o potravinách. Môžu byť ako oheň: dobrým sluhom aj zlým pánom.

Fórum celej planéty

Jedno je však isté: na sociálnych sieťach milióny ľudí zdieľajú svoje pocity, názory o tom, čo robia, jedia a pijú. Nemožno ich cenzurovať. Práve sociálne siete vyvolávajú tlak na výrobcov a obchod, aby sa správali v súlade s dobrými mravmi.

„Je to veľmi otvorený nástroj, ktorý sa ľahko môže premeniť aj na hrozbu, pretože výrobcu môžu neprávom obviniť, ale vždy je tu možnosť, ako sa obhájiť. Treba vyložiť karty na stôl, keď to robíte dobre, keď nepodvádzate, nemáte sa čoho báť,“ povedal pred časom v rozhovore pre Pravdu Josef Neumann, generálny riaditeľ nadnárodnej spoločnosti Pepsico pre Česko, Slovensko a ďalšie stredoeurópske krajiny.

Neumann upozorňuje na zaujímavý fenomén. Sociálne siete sú ideálne pre informovanosť ľudí. Zväčšuje sa ich povedomie a súčasne uvedomelosť v tom, že to, čo robím v tridsiatke, ako sa stravujem, veľmi ovplyvní, ako budem žiť v päťdesiatke. Aj túto ideu v rôznych variáciách a kreáciách rozohrávajú dokumenty na tohtoročnom Agrofilme.

Slovenská spoločnosť je z hľadiska racionálneho stravovania vyspelejšia, ako bola na sklonku minulého storočia. Rodičia sa snažia zavčasu odovzdávať „potravinové“ informácie deťom. Dôležitá je pritom, samozrejme, škola či športový klub. Deti dajú na trénerov a ich radu: keď športuješ, mal by si jesť to a to, nie tamto. Autorita ľudí zvonka je niekedy väčšia ako rodičov. Ale čo všetko sa dočítajú na internete?!

Treba kombinovať všetky možnosti, aby deti, ale aj my sami, sme nabrali správny potravinový kurz. Aj v tom je tohtoročný Agrofilm mimoriadne prínosný. Prináša ľudský pohľad na planétu a jej, teda naše výživové možnosti. Je poučný, ale nie didaktický, rastie umelecká kvalita filmov, lebo práve ona otvára cestu do sŕdc divákov.

Je to veľký prínos Slovenska do celosvetovej diskusie o potravinovej bezpečnosti ľudstva, za ktorým stojí aktivita Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra – Výskumného ústavu živočíšnej výroby.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravá výživa #jedlo #kvalitné potraviny