Tamojší producenti ničia svojich konkurentov nízkymi cenami, ale tak ako v iných prípadoch, ani tu neplatí, že lacné znamená aj zdravé. Nemecké ošípané sa totiž hromadne a často liečia antibiotikami, následkom čoho sa v nich vytvárajú tzv. multirezistentné kmene baktérií, teda choroboplodné zárodky odolné voči klasickým antibiotikám. Konzumácia takého mäsa je pre ľudí vážnou hrozbou.
Na problém poukázali autori reportáže Úbohé prasa, tučný obchod – skutočná cena lacného mäsa (Armes Schwein, fettes Geschäft – der wahre Preis des Billigfleisches), ktorú pred mesiacom odvysielal francúzsko-nemecký kanál Arte. Nemecko dnes patrí k najväčším producentom bravčoviny v Európe, až pätinu produkcie vyváža do zahraničia. Zákazníci obchodných reťazcov ju tam s radosťou nakupujú, lebo je lacná. Je však veľa vecí, o ktorých nevedia.
Aby bolo mäso zdravé, treba sa o zvieratá patrične starať. V Nemecku sa však stali už len zdrojom zisku. Až 90 percent bravčoviny, ktorú tam spracujú, nepochádza z fariem, ale z priemyselných veľkochovov. V krajine ich je asi 900 a na bitúnok pošlú ročne zhruba 60 miliónov ošípaných. V akých žijú podmienkach?
Nepoznajú výbeh ani slnko, celý svoj krátky život strávia natlačené v boxoch, kde na jedno zviera pripadá priemerne 0,75 štvorcového metra. Celý deň sú v strese, stoja na deravej podlahe, kde si zraňujú nohy, z čoho vznikajú rôzne zápaly. Sú vyšľachtené na to, aby čo najrýchlejšie priberali na váhe, no zároveň sú málo odolné voči chorobám. Aby sa im zabránilo, kladie sa dôraz na prevenciu. Keď ochorie jedno zviera, nelieči sa iba to, ale všetky, aby sa nákaza nerozšírila.
Ako preventívny prostriedok sa preto hojne nasadzujú antibiotiká. Nemecko patrí medzi štáty, kde sa ich vo veľkochovoch používa najviac. Priemerne až 150 miligramov na kilogram mäsa, čo je štyrikrát viac ako v Dánsku. Vlani nemeckí zverolekári podali takmer 800 ton antibiotík. Tým, že ich prasatám dávajú tak často – a veľakrát zbytočne, dosiahli, že u ošípaných vzniká čoraz viac baktérií, ktoré sú voči nim odolné.
Najnebezpečnejšie sú multirezistentné kmene baktérií, na ktoré už neúčinkuje celý rad antibiotík. Tie môžu ohroziť aj život človeka. Samozrejme, ak sa mäso poriadne prevarí, upečie alebo inak tepelne upraví, tak to choroboplodné zárodky zlikviduje. Ako však v reportáži upozornil Mathias Pletz, vedúci infektológie na Univerzitnej klinike v Jene, stačí, ak človek nôž, ktorým predtým krájal surové mäso, použije napríklad na šalát a už je riziko, že sa multirezistentné baktérie prenesú do jeho organizmu.
Zdrojom nákazy môže byť tiež zelenina, ktorá sa hnojí fekáliami zvierat. Takto sa môžu nakaziť aj vegetariáni a vegáni. Multirezistentné baktérie okrem toho zvyšujú úmrtnosť pacientov pri iných ochoreniach, keďže im nezaberajú bežne nasadzované antibiotiká.
Z celkového množstva antibiotík sa v Nemecku na liečbu ľudí používa len 30 percent, zvyšok sa podáva zvieratám. „Je to veľmi znepokojujúce a alarmujúce,“ varovala v reportáži Reinhild Benningová z organizácie Germanwatch. Zvyšuje to liečebné náklady a doplácajú na to ľudia, ktorým antibiotiká nezaberajú. Ročne takto v Nemecku zomrie približne 15-tisíc pacientov. Odhady pritom hovoria, že multirezistentné kmene baktérií nosí v sebe asi každý desiaty obyvateľ Nemecka.
Zarážajúce je, že Nemecko porušuje i odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V prípadoch, keď neúčinkujú klasické antibiotiká, sa totiž zvyknú nasadzovať tzv. rezervné antibiotiká. V humánnej medicíne predstavujú poslednú možnosť záchrany. Sú to väčšinou staršie antibiotiká, ktoré sa už bežne nepoužívajú, takže baktérie proti nim nie sú odolné. Takým prostriedkom je napríklad Colistin.
Podľa Pletza sa vo svete bojuje za to, aby bol Colistin rezervou a nasadzoval sa iba u ľudí, nie u zvierat. Nemeckí veterinári to však porušujú. V nemeckých veľkochovoch je Colistin dokonca tretím najčastejšie nasadzovaným antibiotikom. Minulý rok ho tam zvieratám podali až 82 ton.
Výsledkom je, že sa v nemeckej bravčovine nachádza plno multirezistentných baktérií. Dokázali to viaceré prieskumy vrátane toho, ktorý v Stuttgarte robila ochranárska organizácia PETA Nemecko. Tá odobrala vzorky bravčového z predajní šiestich obchodných reťazcov a dala ich preskúmať v nezávislých laboratóriách. „Ukázalo sa, že každá šiesta vzorka obsahovala multirezistentné zárodky, takže predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre človeka,“ komentoval Andrej Pazgan z PETA.
Ďalšie výskumy potvrdili, že také baktérie možno nájsť až v pätine bravčového mäsa vyprodukovaného v Nemecku. Britskí vedci pritom už pred troma rokmi varovali, že ak sa nezníži používanie antibiotík v hromadných chovoch zvierat, tak pre multirezistentné baktérie zomrie v roku 2050 asi 10 miliónov ľudí.
Ako však zhrnuli autori reportáže, zo zodpovedných úradov sa aj tak nikto nechystá situáciu riešiť. Musela by sa totiž zmeniť politika a prístup k zvieratám, čo by zrejme znamenalo koniec lacného vývozu.
Sú pritom krajiny, kde to funguje. Vo Švédsku napríklad zvolili úplne iný prístup. Ošípané sa tu chovajú v lepších podmienkach – majú podlahové kúrenie, veľa miesta, dokonca viacero miestností (na kŕmenie, na oddych, na vyprázdňovanie), žijú bez stresu a môžu sa hrať.
Antibiotiká veterinári vydávajú iba na predpis. „Keď prasa ochorie, premiestnime ho do oddeleného boxu,“ povedal chovateľ Hakan Wahlstedt. Lieči sa vždy len jednotlivé zviera, nie celá črieda. „Na tejto farme a ročne lieči asi len 300 prasiat, teda iba dve percentá. To znamená, že 98 percent zvierat v sebe nemá nijaké antibiotiká,“ vysvetlil Wahlstedt.
Švédska bravčovina je vďaka tomu takmer bez antibiotík a niet v nej ani stopy po multirezistentných baktériách. Má to však svoju cenu. Také mäso je o 30 až 50 percent drahšie ako lacný dovoz z Nemecka. Až 70 percent Švédov ho však aj tak kupuje, pretože vedia, že je zdravé a môžu mu dôverovať.