Štyri roky chovatelia zušľachtenej valašky a cigáje, ktorým neprekážajú drsné prírodné podmienky, upozorňovali na dramatický pokles stavov. Na Slovensku zostalo už len 7 737 bahníc valašky a 5 507 bahníc cigáje, čo znamená, že počty valašky padli na 41 percent stavu z roku 2003 a cigáje sa chová už len jedna tretina zvierat spred pol druha desaťročia.
Teraz ministerstvo pôdohospodárstva prichádza s dotáciou v prepočte 30,30 eura na zviera zapísané v plemennej knihe. Cieľom je zastaviť pokles týchto nenáročných plemien oviec, ktoré sa postarali o súčasný ráz podhorskej a horskej krajiny Slovenska. Veď bola to valaška, ktorá nás uviedla do sveta cieľavedomého chovu oviec cez valašskú kolonizáciu Slovenska v 13. a 14. storočí. Valaška spolu s cigájou zmenili podobu divokej horskej krajiny a priniesli aj novú kultúru stravovania. Bez valašky by sme nemali bryndzu ani iné typicky slovenské mliečne produkty ako oštiepky, parenice.
Podpora poctivých chovateľov prišla doslova v hodine dvanástej. Ako hovorí riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomír Reľovský, valašku a cigáju potrebujeme nielen kvôli svojej národnej pamäti, tieto ovce si stále plnia aj svoju nenahraditeľnú hospodársku funkciu. Zdanlivo nie sú také produktívne ako povedzme lacoon, ale sú schopné prežiť vo vyšších polohách a udržiavať tam po stáročia utváraný ráz pasienkov a lúk. Valaška a cigája sú najlepší a pritom nenároční „údržbári“ krajiny, akých si vieme predstaviť. Spája sa s nimi aj tradičný spôsob pasenia i dojenia oviec, košarovanie a tým prirodzené hnojenie pasienkov. Ak si chceme udržať naše lúky a pasienky farebné a voňavé, musia na nich zostať ovce, lebo sú podmienkou prežitia kultúrnych trávnych porastov.
Slavomír Reľovský dáva do pozornosti aj ďalšiu prednosť horských plemien oviec. Produkujú mlieko mimoriadnej kvality, má vyšší obsah bielkovín, tuku, mliečneho cukru a celkove využiteľnej sušiny. Dávajú teda vynikajúcu surovinu na výrobu prírodných ovčích syrov, predovšetkým zrejúcich. Nie je všetko len o množstve mlieka.
Valaška je mimoriadne húževnatá ovečka, ktorá sa dožíva siedmich až desiatich rokov a za život dá toľko kvalitného mlieka ako zraniteľnejšie, štatisticky intenzívnejšie cudzokrajné plemená.
Slovensko dnes čelí dovozu ovčieho mlieka z Francúzska Talianska. Z pohľadu nedávnej minulosti je to nepredstaviteľné. V skutočnosti ide o ďalší prejav globalizácie poľnohospodárstva. Dovozy vyvolala podľa všetkého zmena pomerov na zahraničných trhoch. Odbytiská v USA neberú ovčie produkty z Európy a tak je pre odbyt prebytkov dobrý aj malý slovenský trh. Rastie na ňom totiž dopyt po pôvodných mliečnych ovčích výrobkoch.
Aký to paradox, jeme bryndzu či oštiepky vyrobené z cudzieho mlieka a naše pasienky sú prázdne, lebo chýbajú ovečky, ktoré by mohli trávu premeniť na najlepší prírodný liek – ovčie mlieko. Záchrana oboch plemien prichádza o minútu dvanásť.