Vzťahy v trojuholníku cena, kvalita a pôvod potravín a nápojov sa menia. Niekdajšia prvá slovenská priorita cena jedla a nápojov ustupuje do úzadia. Na prvé miesto sa dostala kvalita a pôvod potravín. Túto zmenu potvrdil aj prieskum Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z konca roku 2016. Cena klesla až na tretie miesto.
Čo stojí za novým pohľadom na naše stravovanie? Slovensko roku 2017 už dávno nie je krajinou z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Od veľkých spoločenských a hospodárskych zmien uplynie čoskoro tridsať rokov. Spoločnosť prešla transformáciou a tzv. prechodné obdobie medzi socializmom a kapitalizmom, medzi direktívne riadenou a trhovou ekonomikou sa pomaly končí.
Generácia tridsiatnikov z roku 1989 odchádza do dôchodku a veslo preberajú ich deti. Majú iné nároky a predstavy o živote vrátane stravovania, ale iní sú aj ich rodičia, tiež sa neuspokoja s tým čo kedysi. Jednoducho sme inou spoločnosťou, spoločnosťou s vyššími nárokmi.
Keby sme sa pozreli do štatistík, zistili by sme, že naozaj jeme inak. O vyše 20 kilogramov priemerne ročne na obyvateľa klesla spotreba mäsa a dostala sa zhruba na úroveň, ktorú odporúčajú lekári. Na druhej strane sme zaznamenali úplné fiasko v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov, keď sme sa v Európe zaradili medzi krajiny s najnižšou spotrebou. Píšeme o tom na inom mieste našej prílohy.
Stále nedosahujeme požadovanú spotrebu zeleniny a ovocia, ale nepochybne sa ponuka v sortimente celoročne zlepšila. No nie zásluhou domácej výroby, ale dovozov. Klesá spotreba chleba, objavujú sa akože čerstvé pekárenské výrobky, ktoré však v skutočnosti čerstvé nie sú, pretože sú vyrobené z mrazeného cesta a dopečené v obchodoch.
Čo zmenilo spoločnosť
Ešte nikdy ľudské zmysly nečelili takému obrovskému množstvu podnetov, ktoré sa ich usilujú zlákať ku kúpe toho či onoho potravinového výrobku. Nie je však vôbec ľahké rozoznať, ktorý je vyrobený z poctivých surovín, opiera sa o generáciami preverené receptúry a ktorý sa za plnohodnotnú potravinu iba vydáva.
Noviny sa hemžia množstvom správ o rôznych potravinových kauzách. Druhé desaťročie po roku 2000 je nimi doslova preplnené – spomeňme si na nemecký dioxínový škandál s presahom na celú Európu, alebo kontamináciu zeleniny baktériami E-Coli, či celoeurópske podvody s konským mäsom, ktoré podvodníci vydávali za hovädzie. Najnovšie otriasa nie Európou, ale celým svetom mäso nakazené salmonelou a hnilobou pôvodom z Brazílie.
Vyspelý svet má potravín, čo hrdlo ráči, ale vôbec si nemôže byť istý napriek všetkým ubezpečeniam politikov a úradov, že v regáloch a reštauráciách je jedlo, ktoré neohrozí zdravie. Práve to primalo ľudí zamyslieť sa nad tým, čo si kupujú či objednávajú v podnikoch verejného stravovania. Mimochodom, permanentná ponuka kuracieho mäsa v podnikoch verejného stravovania bola založená práve na brazílskej hydine. Nekompromisná súťaž, kto si udrží ľudí cenou, nahrávala až doteraz lacnému mäsovému producentovi. Teraz sa situácia mení.
A mení ju aj iná veľká téma – téma dvojakých potravín, ktorú otvorilo Slovensko spolu s Českom a Maďarskom. Po rokoch politici krajín V4 vyrukovali s požiadavkou, aby Brusel prijal legislatívu, ktorá zaručí, že výrobky nadnárodných spoločností svojím zložením budú rovnaké na celom územní EÚ. Je to veľmi citlivá téma už aj vzhľadom na rozdielnosť národných chutí, ale to, že má isté racionálne jadro, je viac ako jasné.
Po prekonaní hospodárskej krízy sa Slovensku hospodársky darí, rastú platy, síce nie takým tempom, ako by si želali zamestnanci, ale ľudia majú viac peňazí, čo im umožňuje kúpiť si kvalitnejšie potraviny, ktoré si prv nemohli dovoliť tak často. Plnšia peňaženka, ale aj skúsenosti so zahraničnou ponukou potravín napríklad v susednom Rakúsku, to všetko spolu s množstvom iných zmien mení situáciu, rozhodovanie a nákupné i stravovacie zvyklosti spotrebiteľov.
Ak teda ministerský prieskum potvrdzuje to, čo predtým signalizovali aj iné analýzy rôznych inštitúcií zameraných na správanie spotrebiteľov, môžeme hovoriť o tom, že sa završuje jedna a začína sa druhá etapa v živote slovenskej spoločnosti.
Ako chytiť druhý dych
Štruktúra dopytu po potravinách a nápojoch sa mení. Rastie hlad po slovenských výrobkoch, pretože ľudia zisťujú, že sú najčerstvejšie. Nemajú za sebou dlhú, často vyše tisíckilometrovú púť na pult. Lenže zastúpenie slovenských potravín je nízke, len okolo 40-percentné.
Nízka ponuka slovenských potravín je obrazom dlhodobého úpadku slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Takmer sa rozpadla živočíšna výroba, v kŕči je zeleninárstvo aj ovocinárstvo. Z kedysi komplexne budovaného potravinárskeho priemyslu, ktorý bol regionálne dobre zastúpený, zostali trosky. Prežilo pivovarníctvo, mliekarenský priemysel, ale zaniklo množstvo konzervární, mäsový priemysel stojí viac na drobných regionálnych firmách ako na silných, veľkých mäsokombinátoch, ktoré udávajú tón v celej Európe. Potravinárstvu chýba domáca surovinová základňa, aj to málo, čo sa zo špeciálnych plodín vyprodukuje, smeruje často na export.
Premrhali sme niekoľko príležitostí, ako chytiť druhý dych. Poľnohospodárska a potravinárska výroba sa na Slovensku v budúcnosti v nejakej podobe zachová, otázka je, kto ju bude režírovať. Politici síce často deklarujú záujem o kvalitu potravín, ale v skutočnosti podpory smerujú mimo agropotravinárstva. Tomu zodpovedá aj výkonnosť slovenského potravinového hospodárstva. Poukazovanie na to, že z Bruselu v plánovacom období 2014 až 2020 dostane Slovensko vyše 5 miliárd eur, ešte neznamená, že odvetvie nepotrebuje národné podpory. Sú to totiž práve ony, ktoré rozhodujú, ako napokon stojí produkcia potravín v tej-ktorej krajine.
Máme teda nad čím premýšľať. Keď sa pozrieme do histórie, zistíme, že aj v poslednom storočí, aj v tom aktuálnom sa striedali obdobia úpadku s rozkvetom. Krajina viac ráz padla na kolená a vždy sa postavila na nohy. V spoločnosti dozrieva nálada na to, aby sa chlebové veci konečne riešili. Napokon výživa obyvateľstva by mala stáť predovšetkým na produkcii vlastných potravín. Ako dlho si to budeme musieť ešte opakovať?