Mäso, všedný, a predsa nie obyčajný pokrm

Pohľad na mäso v ľudskej výžive sa mení. Dve desaťročia po skončení druhej svetovej vojny nebolo v bývalom Československu mäso všednou potravinou ako dnes. Boli roky, keď sa naň stálo v dlhých radoch a vidiečania chovali ošípané, králiky, hydinu, hrabavú aj vodnú, aby prilepšili sebe aj príbuzným v meste. Dnes je všetko inak, mäso sa dokonca predáva za akciové ceny. To si málokto z ľudí, ktorí vyrástli v socializme, vedel predstaviť.

21.10.2016 10:47
mäso, mäsiar, bielkoviny Foto:
Ilustračné foto.
debata (9)

Cena mäsa, ktoré je stále pre väčšinu ľudí symbolom bohatého stola, hrá dôležitú úlohu pri jeho kúpe aj dnes. A, samozrejme, čerstvosť, sortiment, kuchynské opracovanie. Nároky za posledné roky stúpli, ľudia sa viac než kedykoľvek predtým pozerajú po kvalite a prehodnocujú, aké množstvo mäsa je vlastne zdravé skonzumovať. Zaujímajú sa o otázky, ktoré im prv ani na um nezišli. Napríklad v akých podmienkach sú zvieratá chované a odkiaľ mäso pochádza.

Dobre to vedia mäsiari, ktorí stoja za pultom a majú z prvej ruky informácie o tom, čo vlastne chce slovenský spotrebiteľ. Trnavský mäsiar Robert Gašparík hovorí o renesancii tradičných mäsových výrobkov. Je po nich dopyt, oživenie ich výroby je reakciou na to, že sortiment sa na jednej strane globalizuje a na druhej vymierajú starí majstri. Preto, keď sa objaví dobrý výrobca špecialít a ponúkne ako Gašparík pochúťky v podobe tlačeniek, klobás, jaterníc, párkov, má o odbyt vždy postarané.

Nie množstvo, ale kvalita

Otázkou, ktorá sa v minulosti neriešila, je pôvod mäsa. Za socializmu bolo ľuďom jasné, že mäso pochádza z niektorého roľníckeho družstva alebo zo štátneho majetku. Lenže dnes je úplne iná situácia. V priebehu posledných dvadsiatich rokov slovenské poľnohospodárstvo prudko znížilo živočíšnu výrobu a prišlo o sebestačnosť prakticky vo všetkých druhoch mäsa. Citeľné a evidentné je to najmä pri bravčovom a hovädzom mäse.

Kým hovädzinu dostala z hry do istej miery aféra šialených kráv a vysoká cena mäsa, povážme, že spotreba za štvrťstoročie klesla z 21 kilogramov na ani nie 4 kilogramy hovädzieho mäsa!, pri bravčovom sa pod úpadok podpísal jednak rozpad domáceho spracovateľského priemyslu a spolu s ním útek chovateľov od výroby, za ktorú nedostali poriadne zaplatené.

Minulosťou sú časy, keď sa na vidieku chovali ošípané takmer v každom dome. Samozásobiteľstvo pochovala nielen generačná výmena a s ňou nový životný štýl, ale aj rozpad družstiev, ktoré kedysi dávali svojim členom bežne dvanásť metrákov obilia, ako naturálnu odmenu, z čoho sa dali vychovať aj štyri bravy. Aj preto boli populárne zabíjačky na dedinách, boli lacné a patrili k tomu, čo dnes nazývame životný štýl.

Socializmus vytyčoval rôzne méty, ktoré mali symbolizovať rast životnej úrovne. Jednou z nich bola snaha dosiahnuť aspoň 80-kilogramovú ročnú spotrebu mäsa priemerne na obyvateľa. Zoberme si, že Nemecko a Rakúsko majú už desaťročia priemernú spotrebu mäsa na úrovni 90 až 100 kilogramov. Komunizmus sa chcel svojmu rivalovi vyrovnať, a preto robil všetko pre to, aby spotrebu mäsa zvyšoval, napríklad aj tým, že ju dotoval.

Dnes sme svedkami paradoxného vývoja: mäsa sú plné obchody, mäsových výrobkov takisto, a spotreba klesá. Ľudia obmedzujú spotrebu, padla až na 53 kilogramov na hlavu a rok, pretože populárnymi sa stali rôzne formy alternatívneho stravovania. Lenže mäso bolo od nepamäti súčasťou ľudskej výživy, sme všežravci a poskytuje nám celý rad cenných látok. Aj lekári sa dnes na mäso podobne ako na vajíčka pozerajú inak ako hoci aj pred desiatimi rokmi. Takže nemusíme byť puritánmi a bočiť od mäsa, skôr ide o to, aby sme si dopriali čerstvé a kvalitné mäso.

Produkt s reputáciou

Nedávno sa sústredila pozornosť na tatárske bifteky. Pripravujú sa zo surového mäsa a na Slovensku je z preventívno-bezpečnostných dôvodov ich výroba zakázaná. Labužníkom to prekáža. No nech je už pohľad na tatarák taký či onaký, opäť ľuďom v ušiach zarezonovalo, že slovenské mäso je kvalitné, čerstvé, ale je ho málo.

Nuž nie je problém doviezť dnes mäso z Nemecka či až zo Španielska. Lenže s tým dovážaným mäsom vlastne inzultujeme domácu poľnohospodársku výrobu. Občas si to uvedomujeme, ale zväčša nie. Hoci je povinnosťou uvádzať pôvod už pri každom druhu mäsa, koľkí zo spotrebiteľov si pozorne čítajú etikety, keď si kupujú balíčkové mäso, alebo sa pýtajú mäsiara, z akej farmy má mäso.

Už spomínaný Robert Gašparík sa hrdí tým, že predáva mäso od slovenských chovateľov. Pre jeho klientov je to dôležitá informácia. Veď mäso necestovalo cez polovicu kontinentu, je čerstvé, šťavnaté, krehké a najmä prešlo kontrolou. Slovensko má dobrú reputáciu ako producent potravín a náš potravinový dozor sa považuje za jeden z najspoľahli­vejších v Európe. Ak má mať človek pôžitok z potravy, musí mať istotu, že je zdravé, a to slovenská produkcia zabezpečuje. A to je dôležitá správa pre spotrebiteľov. Ak budú žiadať viac slovenského mäsa, vytvoria tak podmienky na oživenie chovov dobytka aj ošípaných.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #mäso #kvalitné potraviny