Potraviny hýbu Slovenskom

17.10.2016 11:25
obchod, potraviny, nákup, jedlo
Ilustračné foto. Autor:

Ešte nikdy sa nediskutovalo o potravinách toľko ako dnes. Hýbali aj hýbu svetom – jeho ekonomikou, ľudským zdravím, menili životné prostredie, vytvárali novú kultúru, menili a menia ľudí. Mať dosť potravín prináša človeku pocit bezpečia a otvára mu dvere do úplne nového sveta zážitkov. Dobré jedlo sa cení, ale dobré jedlo si treba zaslúžiť a aj čosi stojí.

Jedlo je fenomén, ktorý nás sprevádza od chvíle zrodu až po zánik. Ľudia rýchlo objavili vzťah medzi množstvom a kvalitou potravín a kvalitou života – celé naše dejiny sú vlastne dejinami potravín, zápasom o ich zdroje, lepšie a efektívnejšie využitie a ani 21. storočie nič na tom nezmenilo.

Prestávame si to uvedomovať, lebo ešte ani jedno pokolenie ľudí aspoň v rozvinutých krajinách nemalo k dispozícii toľko potravín ako súčasníci. Pritom sedemdesiatnici a osemdesiatnici si ešte pamätajú roky druhej svetovej vojny a hladné povojnové obdobie, skromné roky svojej mladosti. Paradoxne z hľadiska kvality výživy a ľudského života to neboli najhoršie roky.

V roku 1960 sa urobil celosvetový prieskum strednej dĺžky života. Na Slovensku sa vtedy ľudia dožívali priemerne veku 70,6 roka a žili o čosi dlhšie ako Francúzi (70,3 roka) či dnes dlhovekosťou povestní Japonci (67,8 roka). Odvtedy sa však veľa zmenilo. Údaje z roku 2006, ktoré publikoval profesor Viliam Bada, lekár srdciar vo svojej knihe Ako sa dá predchádzať chorobám srdca a ciev, ukázali, že Slováci si za necelých tridsať rokov polepšili z trojice týchto národov najmenej. Stredná dĺžka života na Slovensku dosiahla 74,6 roka, vo Francúzsku 80,9 roka, ale v Japonsku 82,4 roka.

Časy, keď biopotraviny boli samozrejmé

Druhá svetová vojna je stále obrovským medzníkom v živote ľudí. Práve obdobie po nej prinieslo prudký hospodársky rast a nevídaný blahobyt, hoci nie všetci si ho užívajú rovnako. Zhoda však panuje v tom, že predovšetkým v Európe, Spojených štátoch, Kanade, Japonsku, Austrálii, ale povedzme aj v Brazílii sú národy sýte. Až také sýte, že ľudstvo na týchto územiach zápasí s obezitou. Táto pliaga dorazila aj na Slovensko, v populácii desať- a dvanásťročných detí má desať percent chlapcov a osem percent dievčat nadváhu, ktorá vyvoláva obavy z ich ďalšieho zdravého vývoja.

Ani sme sa nenazdali a odrazu naprieč celou spoločnosťou riešime aj na Slovensku problém zvýšenej hmotnosti spôsobený na jednej strane potravinovým blahobytom a na druhej strane stále klesajúcou fyzickou aktivitou. Môžu za to aj potraviny, ešte nikdy neboli tak ľahko dostupné ako dnes.

Vráťme sa letmo ešte do roku 1960. Vtedajšia a dnešná ponuka potravín sa nedá porovnať a predsa ľudia viedli v niektorých či mnohých ohľadoch zdravší život ako dnes. Predovšetkým samo dorobenie potravín bolo fyzicky oveľa náročnejšie ako dnes, ale aj premena základných surovín na mäsové či mliečne výrobky bola poctivejšia ako v súčasnosti.

Na vidieku si ľudia zlepšovali svoj potravinový lístok produkciou ovocia a zeleniny zo záhrad a záhumienkov, chovali ošípané, kŕdle sliepok, kačíc a husí, králiky.

Dorábali si masovo potraviny, ktorým by sme dnes dali prívlastok bio, a pritom vynaložili každodenne veľa fyzického úsilia. Aj príprava potravín bola dlhšia, gazdinky boli trpezlivé, varili veľa strukovín, ktorých dnes konzumujeme o polovicu menej, ako sú racionálnou výživou odporúčané dávky.

Máme sa vari vrátiť do minulosti? Dobre vieme, že sa to nedá. Poľnohospodárstvo postavené na tom, že ľudia masovo plejú hriadky zeleniny, okopávajú lány kukurice a cukrovej repy či doma si dochovávajú prasiatka a hydinu, je minulosťou. Napriek tomu sa oplatí pozrieť do minulosti a poučiť sa z nej. Aj v prípade potravín platí historia magistra vitae.

Dnes ide o to, aby sme vyrábali potraviny a viedli taký spôsob života, ktorý nám zaručí zdravie, pocit šťastia i pôžitku z konzumácie jedla, zabezpečí príjemné životné prostredie a fungujúcu ekonomiku, a to prostriedkami a spôsobmi primeranými dobe.

Akoby sme strácali zmysel pre realitu

Keď sa cez prizmu týchto kritérií pozrieme na slovenské potravinové hospodárstvo, nemôžeme byť úplne spokojní. Áno jedla a potravín máme dosť, ale nie sú tak ako v minulosti najmä plodmi našej práce, veď za celú jednu miliardu eur dovážame ročne potraviny, ktoré sme si prv vedeli vyrobiť sami. Rozmenené na drobné to znamená, že jeme mäso, mliečne výrobky, zeleninu a ovocie, ktoré dopestovali napríklad v susednom Poľsku či Česku, alebo kdesi v Európe, či dokonca na druhom konci sveta. Spomenie si niekto zo staršieho pokolenia, že by v mladosti jedol sušené slivky či jablká z Čile? Poklepkal by sa po hlave a povedal, že to všetko sme dorábali sami.

Odvrátenou stranou lesku súčasnej potravinovej ponuky, ktorú prezentujú predovšetkým veľké obchodné siete, je klesajúca ponuka slovenských potravín. Paradoxne kedysi na jedálnom lístku všednú šošovicu ši fazuľu dovážame z Etiópie, africkej krajiny, kde si ľudia vôbec nežijú nad pomery. Zabudli sme ju pestovať, nerentuje sa nám alebo sme úplne stratili zmysel pre realitu? Áno, aj tak by sme mohli postaviť otázku…

Alarmujúce sú čísla hovoriace o upadajúcej výrobe všetkých druhov mäsa, bravčového a hovädzieho predovšetkým.

Viac než kedykoľvek predtým si uvedomujeme, že čosi nie je v poriadku v našom potravinovom hospodárstve, že niečo sme podcenili a nechávame sa unášať prúdom udalostí a živiť nadprodukciou tých, čo lepšie využili príležitosti posledných desaťročí. Keď sa spomenie vstup Slovenska do Európskej únie, tak v sa zvyčajne hovorí o tom, ako upadla naša poľnohospodárska a potravinárska výroba.

Pozrime sa však na susedné Poľsko, kde sa na domácom trhu predáva viac ako 90 percent vlastnej produkcie a celých tridsať percent potravín táto krajina vyváža. Osemdesiat percent poľského vývozu potravín končí v nemeckých obchodných sieťach. Práve severný sused ukazuje, ako sa príležitosti, ktoré ponúkol obrovský trh Európskej únie, dajú využiť. Isteže, Poľsko malo iný, pre kapitalizmus typický model rodinných fariem, ale čo nám bránilo, aby sme rozumnejšie transformovali roľnícke družstvá, aby sme si udržali na viac-menej dobrej úrovni vybudovaný potravinársky priemysel?

Čo znamená nakupovať s prehľadom

Pravda, dnes otázka stojí tak, aby sme konečne naplno využili potenciál svojej vlastnej krajiny. Je úžasný, veď na našom území môžeme vyprodukovať potraviny pre viac ako šesť miliónov ľudí. Už aj vzhľadom na plochu krajiny nikdy sa nestaneme Poľskom, ale potraviny, keby sme sa seriózne sústredili na ich výrobu, by mohli roztočiť kolesá zamestnanosti predovšetkým na vidieku a trh, nielen slovenský, by sme vedeli obohatiť o celý rad výborných produktov.

Isteže, v malých, z pohľadu Európskeho trhu homeopatických, dávkach to robíme už teraz. Slovenskí ovocinári exportujú napríklad čerešne aj jablká, vinári občas vyvezú špičkové vína, dokonca máme výrobcu bagiet, ktorý sa presadil na trhoch troch susedných krajín a vytvoril 400 pracovných príležitostí. Nuž keď chceme, vieme, ale naše možnosti stále prezentujeme v mikroskopických množstvách.

Na juhu stredného Slovenska sú ucelené pásy hladových dolín. V jednej z nich v okolí Klenovca sa v 19. storočí vyrábal skvelý ovčí aj kravský syr známy ako Klenovský syrec. Vyvážal sa do Viedne, Budapešti aj bavorských miest. Po rokoch sa podarilo obnoviť receptúru, ale opäť ho vyrábame málo a hoci je zaregistrovaný v Bruseli ako slovenská národná, teda jedinečná, špecialita s chráneným zemepisným označením pôvodu, ani vlastní spotrebitelia ho nepoznajú.

Dalo by sa uviesť množstvo príkladov ďalších pestovateľských, chovateľských a vôbec potravinárskych príležitostí. Sú takrečeno v našich vlastných rukách, tak ako je v našich rukách naša vlastná výživa.

Čoraz viac odborníci vravia: nakupujete s prehľadom, premýšľajte, čo si vkladáte do košíka, pozrite sa na to, kde a kto vyrobil danú potravinu, koľko cestovala na pult obchodu, teda na váš – náš stôl. Zadívajme sa pozornejšie do krajiny, v ktorej žijeme. Aj my spotrebitelia môžeme vyslať impulz pre rozvoj čerstvých domácich potravín. Nielen výrobcom, ale aj politikom, aby menej rečnili o tom, ako im záleží na blahu národa, ale aby preň aj niečo konkrétnymi vecnými politickými rozhodnutiami urobili.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kvalitné potraviny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
30. 10. 2017zdraženie1.162 €zdraženie1.297 €
23. 10. 2017zdraženie1.151 €zlacnenie1.267 €
16. 10. 2017zlacnenie1.134 €zdraženie1.271 €
9. 10. 2017zlacnenie1.136 €zlacnenie1.262 €
2. 10. 2017zdraženie1.139 €zlacnenie1.265 €
25. 9. 2017zdraženie1.133 €zlacnenie1.275 €
18. 9. 2017zdraženie1.120 €zlacnenie1.292 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk