Divina je na Slovensku, nehľadiac na to, že je krajinou hlbokých lesov a žírnych polí, stále vzácna a zriedkavá. Ročne sa uloví okolo tritisíc ton diviny, teda tri milióny kilogramov. Z ľahkého prepočtu úlovkov zistíme, že na obyvateľa nevyjde ani kilo jelenieho, srnčieho, danielieho či muflonieho mäsa. A predsa každý zo Slovákov z času na čas divinu v nejakej podobe ochutná – najčastejšie je to guláš z mäsa vysokej zveri alebo diviakov.
Veľkonočné články, recepty, ozdoby a vajíčka na Velkanoc.Pravda.sk
Jedlá pripravené z diviny sa považujú za pokrmy labužníkov a za mimoriadne zdravé. Zvieratá sa zväčša živia tým, čo im poskytne príroda, aj keď intenzívne poľnohospodárstvo s lánmi kukurice poskytuje napríklad diviakom bohatú obživu. Nečudo, že vznikajú konflikty medzi poľovníkmi a farmármi. Imrich Šuba, riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory, vraví, že za zvýšené stavy zveri si sčasti môžu poľnohospodári sami, pretože sa preorientovali na pestovanie monokultúr.
Niečo pravdy na tejto poznámke bude. Nič to však nemení na skutočnosti, že medzi poľovníkmi je aj veľa poľnohospodárov, ktorí poľovačkami prispievajú k optimalizácii stavov. Výsledkom je napokon ponuka diviny – zväčša v reštauráciách, menej často v niektorých obchodných reťazcoch.
Pre väčšinu spotrebiteľov je divina drahá, veď kilogram srnčieho chrbta, ktorý sa považuje pre jemné mäsko za najväčšiu delikatesu, vyjde na takmer 31 eur, kilogram sviečkovice z jeleňa či daniela stojí bezmála 26 eur. A tak nečudo, že našinec najčastejšie siaha po oreze z diviaka alebo jeleňa, kilogram ktorého stojí medzi 5,5 až 6,6 eura. Ešte lepšie je vyčkať na akcie, keď mäso zlacnie o 15 – 20 percent a vtedy sa stáva dostupným aj pre peňaženku obyčajného smrteľníka.
Pracovníci topoľčianskeho odštepného závodu Lesov SR, kde ročne spracujú 100 až 130 ton diviny, si všimli, že ľudia nakupujú mäso z diviny najradšej na párty, oslavy završujúce vinobranie alebo, naopak, na úspešné dokončenie rezu viniča. Poniektorí Bratislavčania neváhajú niekedy merať cestu prvého mája do Topoľčianok, pretože pri príležitosti Dňa otvorených dverí Národného žrebčína a vinárstva Chateau Topoľčianky sa podávajú k tunajšej pikantnej frankovke jedlá z diviny. Čo neurobí labužník pre uspokojenie svojich chúťok?
Keď je človek kamarát s poľovníkom, môže dostať do daru zajaca a pripraviť si z neho pochúťku na smotane. Za úplnú delikatesu však poľovník Imrich Šuba považuje sľuku, pretože ide o vtáka prieberčivého, teda živočícha s vyberaným stolovaním, ktorý hocičo nezožerie. Ide zrejme o vtáka s mystickými schopnosťami, pretože v minulosti neváhali poľovníci konzumovať jeho surové vnútornosti. Svojho času sa autorovi týchto riadkov pošťastilo byť na poľovačke sibírskeho losa. Ruskí poľovníci ponúkali svojich slovenských priateľov surovou pečienkou. Vraj aby sme získali jeho silu a eleganciu. Na naše šťastie pečienku uvarili.
Nepochybne mäso z diviny je zdravé, s vysokou dietetickou hodnotou, obsahuje veľa železa – najmä jelenie. Vedecké výskumy to potvrdzujú. Pravda, niektoré druhy mäsa majú svoju špecifickú arómu. Aj preto treba vedieť toto mäso pripraviť. Raz za čas je to výborná, zdraviu prospešná zmena v tradičnom slovenskom jedálnom lístku, na ktorom prevažuje mäso z priemyselne dochovaných kurčiat a ošípaných.