Potraviny hýbu svetom aj Slovenskom

Chlieb a hry, potraviny a zážitok k nim. Platilo to za čias starých Rimanov a platí to aj dnes. Ešte nikdy sa neviedla v spoločnosti taká veľká diskusia o potravinách ako v súčasnosti. Ľuďom už nestačí, aby boli jednoducho sýti. Na potraviny kladú mimoriadne nároky. Zaujímajú sa o zdravotné aspekty výživy, pozornejšie ako v minulosti sledujú pôvod potravín, ich kvalitu a či sú hodné ceny, ktoré za ne platia. A novým fenoménom je labužnícky, gurmánsky aspekt jedla.

13.10.2014 14:16
pyramída, jedlo, strava, potraviny Foto:
Ilustračné foto.
debata

Za štvrťstoročie, ktoré onedlho uplynie od novembra 1989, sa veľa zmenilo vo výrobe aj v ponuke potravín. Určite sa naše stravovanie stalo pestrejším, bohatším o potraviny, ktoré prv boli buď zriedkavé, alebo sa k nám vôbec nedovážali. Celoročne sú v ponuke citrusové plody či banány, rôzne orechy, sladkosti. Aj ponuka zeleniny a ovocia je nebývalo široká. O túto bohatosť, ak si odmyslíme tropické a subtropické produkty, kávu, čaj a koreniny, sa však nezaslúžilo slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ale dovozy.

Ešte nikdy vo svojej histórii nebojovalo slovenské potravinové hospodárstvo o svoju identitu tak ako v súčasnosti. Môžeme si položiť otázku, či je vôbec dôležité také niečo ako potravinová svojbytnosť? Je, pretože tvorí súčasť národného kultúrneho dedičstva. Možno si to ani neuvedomujeme, ale cez potraviny vyjadrujeme svoj vzťah ku krajine, kde sme sa narodili a žijeme.

Súčasťou talianskej kultúry je pizza, francúzskej víno z Burgundska a Bordeaux, českej plzenské pivo. Čo je súčasťou slovenskej potravinovej identity? Je to bryndza, jedinečný pikantný ovčí syr s blahodarnými zdravotnými účinkami? Určite. Je to aj Zázrivský korbáčik, Skalický trdelník, koreninová paprika Žitava, nové odrodové vína ako Devín a Dunaj. Poznáme však vôbec gastronomické slovaciká, teda jedinečné slovenské potraviny a vážime si ich?

Zdá sa, že veľmi nie. Súčasnej ponuke potravín dominujú potraviny z dovozu. Nie sú to špičkové výrobky, často veľmi priemerné až podpriemerné, ktoré zodpovedajú slovenskému vrecku. Možno aj to je dôvod, prečo najmä z Bratislavy a okolia časť bohatších spotrebiteľov pravidelne chodí nakupovať potraviny do neďalekých rakúskych mestečiek a obcí.

Malé, ale gastronomicky veľké

Reakciou na klesajúcu ponuku domácich potravín a rastúcu zahraničných výrobkov s neraz takpovediac univerzálnou chuťou je znovuzrodená túžba po pôvodných slovenských potravinách. Jej vyjadrením sa stali rôzne festivaly dobrého jedla a nápojov. Varí sa všade. Niet televíznej stanice a vydavateľstva, ktoré by nemali prílohy pre labužníkov. Dobrí kuchári sa stali populárnymi osobnosťami, pretože otvárajú cestu do sveta výnimočných gurmánskych zážitkov.

Novým znakom doby sa stal kult dobrého jedla a nápojov. Nedávno vydali Francúzi knihu Tisíc najlepších vín a príjemným prekvapením je, že v top výbere sa ocitlo 50 slovenských vín. Ako pripomína medzinárodná degustátorka Edita Ďurčová, boli to práve slovenskí vinári, ktorí upozornili Európu na výnimočný vinársky potenciál územia malej krajiny.

Belgicko, dva razy ľudnatejšie ako Slovensko, ale rozlohou zaberajúce len dve tretiny nášho územia, sa svetu predstavuje ako krajina malých pivovarov s veľkými pivami. Luxembursko, miniatúrny štátik Európy má slogan: Malá krajina veľkých vín. Ten mimochodom radi používajú aj Česi, ktorí v spomínanom svetovom výbere 1 000 najlepších vín majú len polovicu zo slovenských 50 vín.

Akou sme teda krajinou? Z hľadiska celkovej európskej produkcie potravín určite zanedbateľnou, ale ako ukazuje víno, krajinou schopnou produkovať veľké vína, ktorá sa vo svete nestratia. Víno je súčasťou európskej kultúry, ale aj našej. Aj pivo. Ozaj, koľkí zo slovenských spotrebiteľov vedia, že pivovar Steiger Vyhne je pokračovateľom nepretržitej vyše 500-ročnej výroby piva? Veď takých pivovarov je v Európe zopár a jeden z nich je na Slovensku.

Nemáme ako Taliani vinárske rody, ktoré začali s výrobou vína ešte v renesancii, ale máme tiež bohatú tradíciu a pútavé príbehy. Francúzi dávajú do pozornosti podnikavú vdovu Cliquotovú zo Champagne, my máme Paulínu Hubertovú, tiež vdovu, ktorá v Bratislave v 19. storočí postavila na nohy v stredoeurópskej mierke slávnu vinársku značku. Keď sa teda bližšie pozrieme na jednotlivé nápoje a potraviny, zistíme, že máme čo ponúknuť, že aj naše výrobky majú svoje veľké príbehy, len ich nepoznáme. Naše potraviny sa nevynorili odkiaľsi z neznáma, majú svojich tvorcov.

Labužnícky most

Ľud, teda my občania žijúci v mestách a na vidieku radi ochutnávame chutné jedlá. Lenže potravinám s pôvodnými chuťami a vôňami hrozí, ani si to neuvedomujeme, vyhynutie. Za života jednej generácie, ako upozorňuje potravinársky profesor Peter Šimko, sme prišli o množstvo pôvodných odrôd a plemien, ktoré boli ich nositeľmi. Hľadáme potraviny z gazdovského dvora a pripravujeme ich síce podľa originálnych receptov, ale nie z pôvodných surovín. Máme možno poslednú príležitosť, ako zachrániť poklady našej bohatej potravinovej minulosti.

Nové vždy zápasilo so starým, ale nové vždy vyrastalo zo starého, z jeho bohatých skúseností. Máme šľachtiteľov, ako povedzme otca a syna Korpásovcov, ktorí šľachtia nové odrody stolových aj muštových odrôd viniča. Vychádzajú pritom z pôvodných na našom území pestovaných odrôd a vytvárajú nové. Je dobré pozerať sa do minulosti, ale ešte lepšie vytvárať nové a lepšie veci.

Najlepšie slovenské potraviny nesú označenie Značka kvality Sk. Toto označenie vyjadruje, že ide o domáci produkt nadpriemernej kvality, ktorý spotrebiteľom garantuje aj dnes toľko požadovanú potravinovú bezpečnosť. Značka sa konečne dostala aj do pozornosti veľkých obchodných reťazcov, ktoré ju zaradili do svojich marketingových aktivít.

Kľúčový krok k posilneniu postavenia slovenských potravín na pultoch však musia napokon urobiť výrobcovia a spolu s nimi spotrebitelia. Práve my obyčajní zákazníci dopytom po potravinách slovenskej proveniencie môžeme oživiť domácu výrobu, motivovať k vývoju nových produktov a obchodníkom tak dať najavo, čo majú objednávať.

Je v tom idealizmus? Nuž veľké veci, a obnova našej potravinovej sebestačnosti je veľkou vecou, sa začínajú zo smelých myšlienok. Máme sa prečo obzrieť späť, ale ešte viac, využijúc skúsenosti a bohatstvo predkov, musíme bojovať o svoje miesto na potravinovom nebi. Nič nie je zadarmo. Čaká nás tvrdá práca, ale tej sa predsa netreba báť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #kvalitné potraviny