Za skorú a nie bohvieakú úrodu sa považuje tá, ktorá sa začína na Petra a Pavla, teda 29. júna. V Hubiciach na hornom Žitnom ostrove však očakávajú, že kombajny zožnú ozimný jačmeň o celý týždeň skôr. Každý deň neprirodzene rýchleho dozrievania pšenice a jačmeňa pripraví pestovateľov spravidla o pár desiatok kilogramov úrody na jednom hektári. Keby však ku konca týždňa, ako predpokladajú meteorológovia, teploty poklesli, nemuseli by horúčavy narobiť až také veľké škody.
„V máji sme dostali 80 milimetrov zrážok, takmer dvojnásobok obvyklého mesačného úhrnu, preto sa obilniny ešte ako-tak držia, ale ozimný jačmeň je zo dňa na deň žltší, jeho dni sú už spočítané,“ povedal agronóm spoločnosti Agrobio Hubice Tibor Fehér. Podľa šľachtiteľa jačmeňa Ľudovíta Sleziaka zo spoločnosti Hordeum, o tom koľko z úrody odsaje slnko, rozhodne počet nadpriemerných tridsaťstupňových teplôt.
Ešte pred týždňom vyzerala väčšina porastov obilnina nielen na Slovensku, ale v celej Európe, ako aj v ostatných obilninársky dôležitých krajinách, optimisticky. Pod dojmom týchto správ začali klesať ceny na burzách a na začiatku júna ponúkali odberatelia poľnohospodárom na Slovensku za potravinársku pšenicu z novej úrody cenu na úrovni okolo 160 eur za tonu. Nie je to nijako výnimočne vysoká cena. Tou je najmenej 200 eur za kvalitnú pekárenskú pšenicu. Ceny chleba a mäsa by teda nemali stúpať.
„Ťažko v tejto chvíli povedať, kde sa ustália ceny obilnín z novej úrody, pretože svetové zásoby obilia sú pomerne vysoké a klesá dopyt v takých veľkých ekonomikách ako napríklad Čína,“ priblížil aktuálny stav Marián Marián Uhrík zo Zväzu výrobcov krmív a skladovateľov obilia.
Veľkou neznámou je aj vplyv bezcolného dovozu ukrajinského obilia. Východný sused Slovenska dostal od Bruselu možnosť vyviezť trištvrte milióna ton pšenice na trhy Európskej únie. „Nepredpokladáme, že toto obilie sa dostane priamo na Slovensko. Skôr ho skúpia nemeckí obchodníci a skomplikujú tak export slovenským obilninárom,“ myslí si Marián Uhrík.
Slovensko v poslednom desaťročí exportovalo ročne od minimálne 200-tisíc po 1,2 milióna ton obilia a kukurice. Z minuloročnej úrody sa odhaduje vývoz na úrovni okolo 350– až 400-tisíc ton. Aká bude tohtoročná produkcia kľúčovej letnej obilniny pšenice je však podľa šľachtiteľa Júliusa Zalabaia zo Solár v okrese Dunajská Streda dosť otázne.
„Máme za sebou ročník plný zvratov. Skoré odrody pšenice vyklasili už na konci apríla, ale neskoré sorty zásluhou májových zrážok a ochladenia o celý mesiac neskôr. Horúčavy teraz najviac ohrozujú úrodu neskorých odrôd,“ odhaduje vplyv počasia Július Zalabai. Jeho kolega z Výskumno-šľachtiteľského ústavu v Bučanoch Tibor Roháčik považuje za riziko aj premnoženie škodcov. Obaja odborníci vravia, že na finále už pestovatelia priamy vplyv takmer nemajú – je v rukách počasia.
Na budúci týždeň by teploty mohli klesnúť o desať stupňov a pohybovať sa okolo 25 stupňov Celzia. Vzduch by mal ochladzovať vietor. S väčšími a trvalejšími zrážkami však nemožno predbežne rátať. Myslí si to klimatológ Pavol Faško. Tlakové níže, ktoré prichádzajú zo západnej Európy, sa rozpadnú nad vyhriatym stredom kontinentu. A severný Jadran, ktorý dodáva dážď na jar, v lete o spomínanú schopnosť prichádza.
„Počasie sa v posledných rokoch zjavne mení. Rastie výskyt extrémnych teplotných zlomov, pričom sa predlžuje počet horúcich dní. Tento jav vrcholí uprostred leta, ale tento rok prekvapili horúčavy už na prelome prvej a druhej júnovej dekády,“ konštatoval Faško. Leto prinesie podľa všetkého ešte veľa prekvapení. Nielen pre dovolenkárov, ale aj pre poľnohospodárov.