„Káva Arabica má pritom tento rok za sebou už druhú vlnu korekcií, ktorá prišla po utlmení dramatickej februárovej rally. To len potvrdzuje vzostupný trend cien kávy. Podpísalo sa pod to januárové drsné sucho a následne nižšie zásoby kávy v Brazílii,“ povedal Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu. Brazília patrí k najväčším producentom nielen kávy, ale aj cukru.
V prípade kávy Arabica stúpla cena na komoditných trhoch od začiatku tohto roka o 65 percent, cena cukru sa zase za posledných päť mesiacov vyšvihla o 6 percent. Slovenskí obchodníci aktuálne ešte stále ponúkajú cukor či kávu za výhodné akciové ceny. Obchody totiž majú kontrakty na niekoľko mesiacov dopredu, zdražovanie teda prichádza na pulty s niekoľkomesačným posunom. „V súvislosti so zdražením kávy na svetových trhoch na prelome zimy a jari je možné očakávať postupné zdražovanie na pultoch približne od začiatku leta. Ceny by sa však nemali do konca tohto roka zvýšiť viac ako o 5 percent pri lacnejších druhoch kávy. Pri exkluzívnejších variantoch je možné zdraženie o 5 až 10 percent,“ vysvetľuje analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak.
Káva a cukor plnia predajne
Momentálne sa cena kilogramu kryštálového cukru pohybuje vo veľkých obchodných reťazcoch okolo 1,10 eura. Napríklad cena 100-gramovej rozpustnej kávy Gold vyjde od 2,49 do 4,99 eura. Čo sa týka kávy podávanej v kaviarni, tak napríklad espresso vyjde v bratislavskej kaviarni v priemere na 1,40 eura, dvojité na 2,25 eura.
Keďže cukor a káva sú jednými zo základných potravín v spotrebnom koši bežných spotrebiteľov, zvyšovanie ceny sčasti ovplyvní aj štatistický rast cien všetkých druhov tovarov a služieb. Minulý mesiac bola na Slovensku deflácia, resp. celkovo ceny klesali. Po prvýkrát po štyroch rokoch aj potravín. Tomčiak sa však domnieva, že nárast cien komodít, ako je káva či cukor, by sa nemal veľmi výrazne premietnuť do reálnych cien, za ktoré si ich spotrebitelia kupujú v obchodoch. „Ide o najčastejšie kupované položky, obchodníci na tieto produkty, naopak, lákajú výhodnejšou cenou na úkor svojich marží,“ hovorí Tomčiak.
Pšenica a kukurica lacnejú
Čo, naopak, na svetových komoditných trhoch ide s cenou nadol, je pšenica a kukurica. Kým úroda pšenice je prebytková, kukuricu farmári začali v tomto období vysádzať vo veľkom. „Americkí farmári mohutne zareagovali na lepšie podmienky na pestovanie. V týždni od 12. mája vysadili plochu vo veľkosti Dánska a Srí Lanky. Počas jediného týždňa nabrali farmári také tempo, že zatiaľ čo v predchádzajúcom týždni zaostávali oproti svojim päťročným priemerom so siatinou o 7 percent, na konci týždňa to už bolo len o 5 percent. Nová úroda s dodaním v decembri sa tak opäť obchodovala nižšie, konkrétne na 700 centoch za bušel. A to sa na začiatku tohto mesiaca dostala až na 765 centov. Kľúčová hranica podpory sa teraz nachádza medzi 686 a 678 centami,“ povedal Drahotský.
Ceny chleba však správy o lepšej úrode pšenice v tomto prípade veľmi neovplyvňujú. „Preto platí príslovie, že chlieb lacnejší nebude,“ komentuje Marek Šperlich, riaditeľ pre stratégiu spoločnosti BBI.
Klesajú aj ceny zlata
Aj cena zlata v eurách je medziročne nižšia. „Cenu zlata pravdepodobne čaká dlhé obdobie stagnujúcich alebo nižších cien, preto si nemyslíme, že by bolo dobré ako investícia, ale práve nižšie ceny robia prístupnými produkty šperkárstva, kde má zlato veľký podiel. Tento trend sa viac-menej ukazuje i na štruktúre globálneho dopytu po zlate za posledný rok,“ doplnil Šperlich. Kým šperkárstvo v roku 2012 tvorilo len 43 percent svetového dopytu po zlate, v roku 2013 to bolo už 59 percent.
Dopyt po žltom kove rastie najmä v Číne, Indii, ale aj v krajinách Blízkeho východu. Podľa údajov World Gold Council zaznamenal spotrebiteľský dopyt po zlate vlani medziročný nárast o viac ako pätinu a dosiahol rekordných 3 864 ton. Až polovica spotrebiteľského dopytu po zlate vlani pochádzala práve z Číny a Indie. Analytici to odôvodňujú ich kultúrou. Indovia, Číňania či ľudia z krajín Blízkeho východu sa totiž radi obklopujú šperkami, ale aj zlatými predmetmi vo svojich domoch. V desiatke krajín sveta s najvyšším dopytom po zlate sú práve preto prevažne ázijské ekonomiky. Spojené štáty americké boli vlani z pohľadu dopytu po zlate svetovou trojkou, Nemecko šestkou.