Kuchyne Ázie sú originálne, každá je niečím výnimočná

Ktorá kuchyňa z ázijského kontinentu je najlepšia? Každému z nás chutí niečo iné. Najznámejšími pre našinca sú určite japonská, thajská, čínska a indická kuchyňa. Zoznámiť sa s nimi môžeme v mnohých reštauráciách. V súčasnosti nemôžeme vynechať ani arabskú alebo napríklad vietnamskú kuchyňu.

01.05.2014 10:06
japonské sushi, národné jedlo Foto:
Ilustračné foto.
debata

„Tá asi najviac odráža z každej menovanej niečo, pretože určité ingrediencie má podobné,“ hovorí šéfkuchár hotela Mercure Bratislava Centrum Michal Hečko. Exotické je v Ázii aj stolovanie, pri ktorom sa príbor často nahrádza paličkami. Jedenie tak trvá dlhšie, a tak si ho môžete viac vychutnávať.

Ázijské kuchyne majú mnoho podôb. Rozdiel je v príprave pokrmov a takisto v používaní netypických surovín. Neodmysliteľné je používanie nespočetného množstva druhov ryže alebo rôznych druhov rezancov. V Ázii sa konzumuje veľa surových jedál. Medzi typické špeciality napríklad v Japonsku patrí sushi.

Gastro segment sa mení, spotrebitelia sú ochotní si za čerstvosť a kvalitu priplatiť. „Priemerná výška jedného nákupu je 12 eur, pričom zákazníci okrem 100 % produktu žiadajú komplexné služby, ktoré im šetria čas pri zachovaní najvyššej kvality,“ hovorí marketingový manažér značky Sushi Time Martin Jánošík, ktorá je na Slovensku lídrom v ponuke sushi a špecialít ázijskej kuchyne. Za štyri roky na trhu rýchleho občerstvenia spoločnosť predala vyše 1 200 000 porcií cez donášku alebo bistro a tvrdí, že zákazník dnes hľadá jednoduché riešenia.

„Naši zákazníci majú priemerne 23 až 35 rokov, prevažujú ženy – 66 % žien oproti 34 % mužov. Za jeden nákup cez donášku sú ochotní minúť až 15 eur, pričom prostredníctvom osobného nákupu v bistre je to približne polovička, hovorí o spotrebiteľských trendoch Martin Jánošík. Za štyri roky pôsobenia na slovenskom trhu spoločnosť zaznamenala výraznú zmenu v nákupnom správaní zákazníkov. „Dnes už zákazníci okrem kvalitného produktuočakávajú aj stopercentný servis. Na jedlo majú jasné požiadavky – okrem kvality je to čerstvosť, pestrosť, originalita, dizajnové balenie, proklientsky orientovaný prístup, systém odmeňovania a v neposlednom rade aktívna komunikácia,“ vysvetľuje Jánošík.

Oproti čínskej kuchyni má japonská veľa podstatných rozdielov v príprave a podávaní. V Číne sa často jedlá pripravujú na oleji rýchlym pražením. Kuchári v Japonsku panvice mastia skôr lojom, varia pokrmy viac na pare alebo dusia, či pripravujú na uhlí. Čínsky kuchár používa viac korenia ako japonský, ktorý dáva prednosť prirodzenej chuti.

Naproti tomu v Thajsku sa korením nešetrí vôbec. Jedlá sú plné čerstvých korenín, ktoré sa dávkujú tak, aby jedlo chutilo sladko, slano, kyslo, ale aj trochu horko. Veľa jedál priniesli do Thajska predkovia z Číny, ale v kuchyni vidieť vplyvy viacerých krajín.

Nesmierne bohatá je indická aj arabská kuchyňa. V Indii má každá oblasť svoje špecifiká, svoju zmes korenia a charakteristické receptúry. Typickým korením je kari. Ešte pestrejšia je arabská kuchyňa, keďže reprezentuje veľkú oblasť. Mäsom Arabov je baranina či jahňacina, niekedy aj konské mäso. Rozšírenou prílohou sú cestoviny, obľúbené sú aj polievky.

Častou prísadou ázijských jedál je exotické ovocie, čím sa kuchári snažia dosiahnuť vo finálnej chuti rovnováhu. „Jedno z mojich obľúbených ovocí je napríklad tamarind, ktorý má kyslú chuť, a keď sa skombinuje s niečím sladkým, napríklad s karamelom, výsledok je vynikajúci,“ hovorí Hečko.

Najznámejšími a najpoužívanejšími koreninami je zázvor, čili, citrónová tráva, kurkuma, kari korenie, ale aj kardamóm, škorica alebo napríklad badián. V japonskej kuchyni sa často používajú ďumbier, zelený chren wasabi a čierne korenie.

Na finálnu úpravu jedál sa často používajú jedlé kvety. Ako zistíme, ako ovplyvnia naše jedlo? Treba ich lepšie spoznať. „Musíme spoznať, čo obsahujú, či majú napríklad vitamíny. Niektoré sú viac výrazné, iné menej,“ vysvetľuje Hečko. Svoje opodstatnenie majú aj pri rôznych diétach. Stévia cukrová je podľa kuchára vhodná pre diabetikov.

Kým na začiatku medzi požiadavkami dominoval jednoznačne model donášky, s otvorením kamenných bistier prišiel nový trend. „Ľudia v mestách hľadajú jednoduché riešenia stravovania v komplikovanom bežnom dennom živote. Aj keď nemajú čas, čoraz menej sú ochotní robiť kompromisy na úkor kvality stravovania. Dávame im na výber, či je im jednoduchšie nechať si jedlo doručiť domov, alebo sa zastaviť v bistre a vybrať si z čerstvej ponuky, ktorú môžu konzumovať v príjemnom prostredí, alebo im jedlo zabalíme“, približuje Martin Jánošík.

Pretrvajúcim trendom v rýchlom občerstvení je dopyt po exotických chutiach. Spotrebiteľ sa stáva rozhľadenejším, očakáva adaptáciu svetových chutí a pokrmov aj v slovenskej gastronómii.

„Slováci radi skúšajú nové chute a kombinácie, vernosť však zachovávajú klasike. Najobľúbenejšou ingredienciou našich zákazníkov je práve losos, každé naše najpredávanejšie jedlo obsahuje túto surovinu,“ vysvetľuje Jánošík.

„Zaujímavý je aj moment samotného konzumovania. Kým pred štyrmi rokmi, keď sme začínali, konzumáciu paličkami vyhľadával minimálny počet zákazníkov, dnes je to vyše 80 %. Zákazník sa stáva sofi stikovanejším aj v tomto smere. Často sa na nás zákazníci obracajú s otázkami, aké prísady v jedlách používame, či sú použité korenie a bylinky čerstvé, prípadne presné zloženie jedál. Tento prístup potvrdzuje trend, že v dnešnej dobe je v gastronómii prvoradá kvalita,“ uzatvára Jánošík.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #reštaurácia #gastro-hotely