„Dajte si denne dve lyžice medu a budete sa cítiť fit,“ odporúča včelár Jozef Paulen z Horných Chlebian neďaleko Topoľčian. Je to dobrá rada, preverená mnohými pokoleniami slovenských včelárov.
Med od nepamäti používali ľudia nielen ako sladidlo, ale aj ako výborný podporný prostriedok pri liečbe rôznych ochorení. Predovšetkým je však med osvedčený preventívny prostriedok posilňujúci imunitu organizmu. „Najlepšou prevenciou je aspoň jedna alebo ešte lepšie dve lyžice medu denne,“ radí Jozef Paulen, ktorému sa aj zásluhou pravidelnej konzumácie medu vyhýbajú chrípky.
Lenže pravý med je v poslednom čase čoraz vzácnejší. Včelári majú za sebou tri chudobné roky. Staré zásoby medu dochádzajú. Niektorí včelári vypredali med ešte pred Vianocami a teraz pred Veľkou nocou sa zásoby stenčili na minimum. Včelári preto netrpezlivo čakajú na jar a rozkvitnuté ovocné sady a repkové polia.
Ani teplá zima včelstvám neprospela, najmä keď niektorí včelári zavčasu nereagovali na počasie, ktoré narušilo životný rytmus včiel.
„V dôsledku nezvyčajne teplého počasia včely začali priskoro – o mesiac skôr, ako je obvyklé – plodovať. A tak sú najmä tam, kde sa o ne včelári riadne nestarali a neprikrmovali ich, vysilené,“ hovorí na margo čudnej zimy Jozef Paulen. Tento skúsený včelár, ktorý je aj predsedom Základnej organizácie včelárov v Partizánskom, upozorňuje na neobvyklý jav.
Len 300 gramov na hlavu nestačí
Včielky po prvý raz vyleteli z úľov už počas slnečných januárových dní, neskôr ich von vymámilo februárové slnko. Je to anomália, ktorá spôsobila, že včielky jednoducho nemajú pred začínajúcou sa znáškovou sezónou potrebný oddych. Len tam, kde včelári pozorne sledovali nepokoj v úľoch vyvolaný priebehom počasia a včely dobre zakŕmili, môžu čakať dobrú znášku.
Pravda, ešte treba prežiť rozbeh jari, ktorý v našich podmienkach neraz sprevádza prudké ochladenie. Veľmi dôležitá je aj súčinnosť poľnohospodárov a včelárov. Veľké výmery repky olejnatej poskytujú v apríli skvelú pastvu pre včely. Niektoré porasty repky sú však po zime preriedené hrabošmi, inde ich ohrozujú škodcovia. „Želáme si, aby poľnohospodári ošetrili lány repky tak, aby neohrozili včely,“ vyslovuje prianie všetkých včelárov Jozef Paulen.
Pracovité včely potrebuje celá spoločnosť. Spotreba medu na Slovensku je čosi viac ako 300 gramov na obyvateľa. Sú krajiny, ako Nemecko, kde je niekoľkonásobne vyššia. Lenže včely sa nestarajú len o zdravotný profit národa, ale aj o vyššie úrody všetkých rastlín, ktoré opelia. Počnúc repkou a končiac slnečnicou pri klasických poľných plodinách. Nezastupiteľné sú v sadoch, kde ich prítomnosť zaručuje dobre vyvinuté plody jabĺk.
Poľnohospodárstvo i samotná krajina sa menia. Prejavuje sa to napríklad aj v ponuke medu. Tam, kde pestovatelia obilnín ponechajú strniská dlhšie, zakvitne v nich čistec – invazívna rastlinka s bielymi kvietkami. Čistec je pre včely mimoriadne atraktívny a med z neho veľkou vzácnosťou s mimoriadnymi liečivými účinkami.
„Keď včely zacítia čistec, dokážu za ním letieť aj päť kilometrov. Tento med je získaný mimoriadnym úsilím a je veľkou vzácnosťou. Keď sa ho však podarí spoločným úsilím trpezlivého poľnohospodára, včelára a včielok dorobiť, je tento bledý med veľmi dobrým prostriedkom na celkové prečistenie organizmu,“ hovorí Jozef Paulen.
Solidarita s prírodou
Všimnime si, ako skúsený včelár zdôrazňuje kooperáciu medzi včelármi a farmármi. Vyzýva vlastne na solidaritu s prírodou nás všetkých, pretože včielky najlepšie vypovedajú o stave prostredia, ktorého súčasťou sú aj ľudia. „Ak chceme mať každý rok dosť medu, musíme byť ohľaduplní k flóre, ktorá nás obklopuje,“ vraví Jozef Paulen.
Paulen patrí medzi včelárov, ktorí si za roky poctivej práce vybudovali stálu klientelu. Niektorí jeho zákazníci neváhajú merať aj 150 kilometrov pre poctivo dorobený med. Veď v tomto mede je ukrytá nielen liečivá sila prírody, ale aj múdrosť človeka, ktorý ho vytvoril spolu s včelami.
Súčasťou Paulenovej včelej vizitky je pastovaný med. Pastovaním, teda dokonalým rozmiešaním medu v priebehu troch až piatich dní, sa vytvorí dokonale vláčny med. Výborný je ako nátierka na maslový chlieb. Práve takto možno privyknúť deti na pravidelnú konzumáciu medu, pripomína včelárova Štefánia Paulenová.
Na otázku, či nedostatok medu nevyvolá rast cien, odpovie Jozef Paulen poukazom na korektné vzťahy s dlhoročnými zákazníkmi a reálnu kúpyschopnosť obyvateľstva. To je regulátor, ktorý už roky drží na vidieku ceny medu podľa druhu na úrovni od 5 do 7 eur, iba v Bratislave, kde sa viac zarába, je med o euro drahší.