Žitavská paprika sa tak zaradila na zoznam vyše 1 200 výrobkov, ktoré majú ochranu Európskej únie. Spomedzi takých známych gurmánskych slovacík ako je Skalický trdelník, Slovenská bryndza či Zázrivský korbáčik je Paprika Žitava vari najvzácnejšia. Žiaľ jej produkcia z roka na rok klesá, keď ju z trhu vytláčajú konkurenčné, často menej kvalitné, akože „paprikové“ produkty.
Žitavská paprika je fenoménom južného Slovenska, presnejšie Podunajskej nížiny a územia pri ústí troch veľkých slovenských riek Váhu, Hrona, Nitry, ale rovnako sa pestuje aj v povodí Malého Dunaja a Žitavy. Práve v tomto priestore sa dorába koreninová paprika s nenapodobiteľnou chuťou, z ktorej sa po usušení melie vynikajúca oranžovočervená paprika, vynikajúca prísada do gulášov, perkeltov či klobás.
Paprika Žitava nie je, akoby si niekto myslel, odroda. Ide, ako upozorňuje profesorka Magdaléna Valšíková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, o produkt, ktorý sa získava napríklad z týchto odrôd – Považskej hrubostennej sladkej, Nitrianskej tenkostennej sladkej, Dunajskej hrubostennej sladkej a, pravdaže, Žitavskej hrubostennej sladkej, ale aj Hodonínskej sladkej.
Nazahanbila ju ani sokyňa z Kaloče
Akokoľvek má pestovanie koreninovej papriky na južnom Slovensku bohatú históriu, ktorá siaha do prelomu 17. až 18. storočia, nemá dnes poctivá mletá červená paprika na ružiach ustlané. Postihol ju osud celého slovenského zeleninárstva. Paprika, nositeľka najlepších pestovateľských a gurmánskych tradícií, je čoraz viac vytláčaná na perifériu. Udelenie štatútu chráneného označenia pôvodu prišlo v hodine dvanástej.
„Nepoznám lepšiu koreninovú papriku, ako je Žitavská, strčí do vrecka všetky papriky z dovozu,“ tvrdí Ján Kolesár zo združenia Capsicum, ktoré zoskupuje šľachtiteľov, pestovateľov a spracovateľov koreninovej papriky na Slovensku. Podunajská nížina je vlastne jednou z najsevernejších oblastí, kde sa ešte koreninová paprika, teplo milujúca plodina, pestuje. Územie s priepustnými pôdami, dostatkom vody a leto s pomerne nízkym počtom slnečných dní sa postarali o neuveriteľný „paprikový terroir“.
„Najväčšou prednosťou našich odrôd koreninovej papriky je vysoký obsah cukrov. Tie sa nepremieňajú na farbivo v takom množstve ako v južnejších pestovateľských oblastiach, ale prejavujú sa ako jej lahodná chuť,“ všíma si Kolesár. Farba Žitavskej papriky je jasná, oranžovočervená, v chuti žiadna stopa po horkosti, naopak, je výrazne sladká a pripomína čerstvú kapiu.
Tento zázrak prírody a pestovateľsko-spracovateľského fortieľu mnohých a mnohých generácií obyvateľov južného Slovenska konkuroval aj slávnej maďarskej paprike z Kaloče. Kolesár spomína, že pri anonymných degustáciách Paprika Žitava mala navrch, až susedia prestali mať záujem o porovnávanie.
Lacné nie je dobré
Lenže dnes sú na tom maďarskí a slovenskí pestovatelia a spracovatelia červenej papriky navlas rovnako, čelia záľahe lacnej dovozovej papriky. „Dajte si pozor, čo si kupujete, a všimnite si nielen, kde bola paprika zabalená, ale aj dopestovaná a spracovaná,“ upozorňuje gazdinky Ján Kolesár. „Niektoré dovozové produkty sú kyslé a horké, jedlo nepozdvihnú, ale pokazia mu chuť i vôňu,“ vraví Kolesár.
Liberalizácia trhu s potravinami viedla k tomu, že cena najmä v stredoeurópskych podmienkach víťazí nad kvalitou. Pri rokovaniach niektorí obchodníci preferujú cenu, a tak sa stane, že nakúpia výrobky, ktoré sa iba z diaľky ponášajú na papriku. Kolesár jej vyčíta mizernú nevýraznú farebnosť. Ešte pred dodaním na Slovensko spracovatelia z nej vytiahli vzácne prírodné červené farbivo, ktoré má vysokú cenu. „Kúpite si síce zdravotne neškodný produkt, ale sú to zbytočne vyhodené peniaze,“ vystríha pre falzifikátmi znalec papriky.
Už na sklonku tohto roka by sa na trhu mohla objaviť paprika nesúca označenie Žitavská paprika. Kedysi sa tohto produktu, bolo to pred vyše 25 rokmi, vyrobilo aj tritisíc ton ročne. Teraz sa produkcia scvrkla na necelých sto ton. Pestujú ju len malí pestovatelia, družstvá sa jej dávno vzdali.
Ešte stále však bliká nádej, že sa pestovanie podarí oživiť. Vo Dvoroch nad Žitavou sú sušiarne, mlyny aj baliarne podniku Mäspoma. Hlavný problém je v cene. „Musíme zaplatiť ťažkú prácu a riziko pestovateľom a dostať slušnú cenu od obchodníkov,“ hovorí Ján Kolesár. Spojencami Žitavskej papriky by sa mali stať spotrebitelia. Keď odmietnu nekvalitu z dovozu a budú si žiadať slovenskú koreninovú papriku, postavia na nohy aj vidiek, kde dajú prácu stovkám pestovateľov.