„Ráno dajte dve lyžice pohánky napríklad do jogurtu a po 30 minútach, keď zrná zmäknú a nadobudnú príchuť orieškov, môžete raňajkovať,“ dáva návod na zdravé raňajky. Pohánkovú kašu podáva s medom ako sladkú verziu alebo ako slanú s opraženou cibuľkou a slaninkou. Vraví, že ide všetko o recepty, ktoré poznali naši predkovia alebo stačí na ne trochu dôvtipu.
Odporúča aj pohánkový med. Pohánka je medonosná plodina, ale včelári sú z medu niekedy v rozpakoch. Pohánka má totiž príkru chuť aj arómu, a tej sa nezbaví ani med, hoci je to stopercentná medicína. Ale ako každý liek aj tento, hoci medový, je trochu horký. Ako prísť vlastne pohánke na kobylku a spracovať ju tak, aby chutila?
Nie je to jednoduché, vraví pekár Milan Čunčík z Moravian nad Váhom. Už viac ako pol roka vyrába pohánkovú kocku aj chlieb vyrobený z pohánkovej múky. Zatiaľ trpezlivo presviedča spotrebiteľov, že čierne kúsky v chlebe nie sú smietky, ale zvyšky pohánky, ktorá je prostriedkom upevňujúcim ľudské zdravie.
„Pravdupovediac súčasný slovenský spotrebiteľ dá viac na overené výrobky zo pšeničnej či ražnej múky, na jedlá predkov už zabudol,“ myslí si pekár, ktorý predá z čerstvého pohánkového výpeku okolo dvoch tretín produkcie. Ľudia si na novinku predávanú v Piešťanoch ešte len zvykajú.
Objednať si pohánkovú kašu v reštaurácii je takmer nemožné. Propagátorka zdravej výživy Vladimíra Debnárová to skúšala viac ráz, a nepochodila. „Chyba je možno v tom, že nikto kuchárov neučí variť aj alternatívne jedlá z menej známych surovín. Problém pri pohánke nie je v prácnosti, veď sa varí ako ryža,“ pripomína Vladimíra Debnárová. Fígeľ podľa nej spočíva v tom, že jedlo z pohánky treba vedieť dochutiť, najlepšie bylinkami, ako to robievali naše staré mamy.