V histórii Slovenska ide o bezprecedentné opatrenie. Vzťahuje sa na všetky šarže hydinového mäsa a hydinových prípravkov výlučne od brazílskeho výrobcu Seara Alimentos S. A., BR 2485. Nebezpečná je šarža mrazených kuracích pŕs solených s dátumom spotreby 13. január 2015. Tá mala podľa zistení českých inšpektorov obsahovať 170 miligramov antibiotika doxycyklín. Legislatíva Európskej únie pripúšťa maximálny zvyšok antibiotík v množstve 100 miligramov na jeden kilogram hydinového mäsa.
„Ak má niekto brazílske kuracie prsia doma v mrazničke, môže ich vrátiť predajcovi, ktorý mu je povinný vrátiť peniaze,“ upozorňuje ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Dodal, že všetko kuracie mäso a výrobky, ktoré dodáva na Slovensko brazílska firma Seara Alimentos S. A., BR 2485, bude prepustené na trh až po negatívnom výsledku kontroly na obsah antibiotík.
Pracovníci Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR), druhej zložky štátneho potravinového dozoru, medzitým preskúmali 17 zariadení verejného stravovania, kam sa dostali nebezpečné brazílske kuracie prsia. Išlo o množstvá v rozsahu od 12, 24 a 36 kilogramov. V desiatich zariadeniach, z toho v jednej školskej jedálni, už mäso spotrebovali.
„Ak príležitostne zjete desať dekagramov mäsa s nadlimitným obsahom antibiotík, nemusí byť z toho rezistencia na antibiotiká,“ myslí si lekárka Iveta Vaverková, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného lekárstva. Vzápätí však dodáva, že mäso by v nijakom prípade nemalo obsahovať antibiotiká, musí byť čisté, jednoducho zvyšky po liečivách v ňom nesmú byť.
Hydina áno, ale nie s antibiotikami
V slovenských reštauráciách, ktoré si najčastejšie objednávajú hydinu z dovozu, je kuracina denne na jedálnom lístku. Hlavný chod s hydinovým mäsom patrí totiž k najlacnejším. A ak toto mäso neobsahuje žiadne škodliviny, patrí podľa lekárky Alžbety Béderovej z regionálneho Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave aj k nutrične najhodnotnejším. Preto sa odporúča deťom, rekonvalescentom. Nesmie však obsahovať určite zvyšky antibiotík. Slovensko totiž patrí v Európe ku krajinám s najvyššou spotrebou antibiotík, čo znamená zvýšené riziko rezistencie nebezpečných mikroorganizmov na tento druh liečiv.
A to je dôvod, prečo inšpektori potravinového dozoru tak intenzívne hľadajú mäso z Brazílie. Podľa vyjadrenia ÚVZ SR bolo dodaných do zariadení verejného stravovania dovedna 720 kilogramov škodlivého mäsa. „Informácie o tom, kde bolo dodaných zvyšných viac ako 21-tisíc kilogramov tohto mäsa, musia poskytnúť orgány veterinárnej a potravinovej správy, ktoré vykonávajú kontroly mäsa v obchodnej sieti, hypermarketoch, skladoch a robia aj hraničné kontroly,“ uviedla Martina Merková z ÚVZ SR.
„Keď sme preskúmali doklady jednotlivých distributérov, zistili sme, že v súčte nedávajú dodávky výsledné číslo 22 ton. Tie rozdiely vidno aj vo výstražnom hlásení, ktoré prišlo z Českej republiky,“ povedal šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Niektoré spoločnosti už nie sú podľa Bíreša ani v obchodnom registri, mäso cez niektoré firmy prešlo len fakturačne.
V tejto kauze tak nejde len o potravinovú bezpečnosť, ale zdá sa, že aj o nekalý spôsob podnikania a preto veterinárna a potravinová správa pripravuje oznámenia pre finančné a policajné orgány.
Čerstvé verzus mrazené mäso
Na brazílskej kauze je zaujímavý ešte jeden moment. Ide o zmrazené mäso s výnimočne dlhou trvanlivosťou. V čase, keď všetci odborníci na zdravú výživu odporúčajú konzumovať čerstvé potraviny, nakupujú slovenskí obchodníci mäso, ktorého výrobca garantuje trvanlivosť najmenej štrnásť až pätnásť mesiacov.
„Dlhodobo mrazené mäso je pre spotrebiteľa východiskom z núdze, nikdy sa nevyrovná čerstvému. V mrazenom mäse vykryštalizuje bunková voda. Keď mäso rozmrzne, vytečie z neho voda a mäso príde o svoju prirodzenú šťavnatosť,“ vysvetľuje Ján Weis z katedry hydinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Ak sa na Slovensku úspešne predáva brazílske mäso, je to podľa Weisa najmä kvôli cene. Brazília drví konkurenciu lacnou sójou a kukuricou a jej mäso je aj po prekonaní desaťtisíckilometrovej morskej trasy lacnejšie ako európske či slovenské. Nie je to však mäso čerstvé, ale hlboko zmrazené. Na slovenskom trhu sa za prvý polrok predalo z dovozu 27 242 ton kuraciny, podiel brazílskej tvoril 1 607 ton. Prevažne smerovala do podnikov verejného stravovania. Profesor Bíreš nalieha na spotrebiteľov, aby sa informovali, akú kuracinu im reštaurácie ponúkajú. Ak uprednostnia dovozovú, posielajú mimo hry domácich hydinárov. Už iba každé druhé kurča, ktoré skonzumujú Slováci, pochádza od slovenských výrobcov.