Mäso malo na Slovensko doputovať z Holandska a prešlo cez viacero obchodníkov. Podľa informácií Pravdy ho mal najprv kúpiť český obchodník v Holandsku a predať do Bratislavy, odtiaľ šlo mäso do skladu v Pravenci, kde ho kúpili mraziarne v Cíferi. Tam do hry vstúpila dánska spoločnosť a posunula mäso do Českej republiky. Tu prešlo cez ďalšie dve spoločnosti, ktoré ho spätne predali na Slovensko – jednému obchodníkovi, ale s dvoma miestami určenia.
Na to, že brazílske mäso obsahuje antibiotiká, prišli českí inšpektori pri rutinnej kontrole. „Keď sa k nám dostalo mäso zo Slovenska, v sklade určenia sme urobili náhodnú kontrolu a zistili sme, že má nadlimitný obsah antibiotík,“ povedala Zuzana Slámová z Českej republiky. Dodatočne sa zistilo, že do Českej republiky prišlo zo Slovenska 20 ton mäsa, ale odišlo 22 ton.
Státní veterinární správa ČR požiadala Holandsko, aby informovalo, na ktorej pohraničnej veterinárnej stanici zásielka prekročila hranice a aký bol výsledok holandskej kontroly. Praha do pondelka nemala z Holandska odpoveď.
Medzitým inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Úradu verejného zdravotníctva začali pátrať, kde všade po Slovensku sa vlastne brazílske kuracie mäso mohlo rozptýliť. Z Úradu verejného zdravotníctva v súvislosti s dovozom mäsa z Brazílie kontaminovaného antibiotikom doxycyklín uviedli, že „odberateľmi predmetného výrobku boli v SR spoločnosť Market Centrum (14 508 kg) a firma Deak (8 064 kg), z ktorých mäso bolo distribuované len do ôsmich prevádzok zariadení spoločného stravovania.“
Krátko pred uzávierkou sa však Pravde ozval majiteľ Market Centra Milan Mozolák, ktorý tvrdí, že mal síce brazílske mäso, ale nie šaržu, ktorá obsahuje antibiotikum, ako na to upozorňoval regionálny Úrad verejného zdravotníctva. Tvrdil, že v spoločnosti mal kontrolu zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá našla brazílske mäso s trvanlivosťou do 6. a 7. novembra 2014, a nie kuracie filety s trvanlivosťou do 15. 1. 2015.
Druhý z obchodníkov Imrich Deák síce potvrdil, že prijal brazílske mäso, ale malo ísť o šaržu s trvanlivosťou do 1. februára 2015. Skrátka a dobre, ani v tomto prípade to vraj nie je to mäso, po ktorom štátny potravinový dozor pátra.
Úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku uviedol, že „vo väčšine zariadení spoločného stravovania, do ktorých boli dodané brazílske prsia, už kontroly vykonali“, ale neoznámil, s akým výsledkom. Uviedol však, že „mäso v tisícoch kilogramov bolo pravdepodobne distribuované cez predajne, kde si ho kupovali spotrebitelia“.
„Môžu si písať, čo chcú. Potrebujeme skladové karty, aby sme získali prehľad o tom, kam mäso išlo a potom objektívne povieme, ako sa veci majú,“ povedal šéf veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš a dodal, že zatiaľ v tom nefigurujú žiadne supermarkety. Nedá sa však vylúčiť, že mäso sa dostalo do menších obchodíkov.
V súvislosti s brazílskym mäsom sa vynára otázka, aké mäso sa vlastne dostáva na Slovensko, keď jeho výrobcovia garantujú trvanlivosť do prvého februára 2015. Bežne sa predsa mäso skladuje maximálne jeden rok. Profesor Bíreš si neodpustil poznámku, že toto mäso vydrží tak dlho preto, „lebo je nakonzervované antibitiotikami, neporastú tam žiadne mikróby, a ešte je aj nasolené a zamrazené“. Pripomenul ľuďom, aby sa dôrazne informovali, aké mäso si kupujú či dávajú v reštaurácii.