Nie je to prvá sezóna, počas ktorej si slovenskí spotrebitelia zvykajú na vysoké ceny čerešní. V celej Európe patria vôbec k najdrahším druhom ovocia. Ich vysokú cenu na Slovensku vlani a tohto roku podčiarkli nepriaznivé klimatické podmienky a prestarnuté, len sporadicky obnovované čerešňové sady.
„Úroda skorých čerešní bude tohto roku nižšia o 20 až 25 percent oproti obvyklému priemeru. Na príčine je oneskorený príchod jari a slabé opelenie kvetov,“ vysvetľuje šéf Únie ovocinárov Slovenska Marián Varga. Utešuje, že úroda neskorých čerešní, ktoré by mali dozrieť na prelome júna a júla, by mala byť nižšia len o 5 až 10 percent. Ľudia však musia rátať s tým, že ak si chcú pochutnať na prvotriednom ovocí, zaplatia zaň veľa peňazí.
Slovensko má síce obrovský ovocinársky potenciál, ale práve čerešne ukazujú, ako ho krajina nevyužíva. Väčšinu čerešňových sadov z celkovej výmery 230 hektárov tvoria prestarnuté stromy. Moderné sady sú vybudované len na čosi viac ako 50 hektároch. A to, prirodzene, nestačí na zásobovanie krajiny. Na základnú čerešňovú sebestačnosť by bolo treba podľa Mariána Vargu obnoviť čerešňové výsadby na ploche 300 hektárov.
Ak si niekto myslí, že stačí vysadiť čerešňové stromy, veľmi sa mýli. Moderný čerešňový program nie je lacný špás. Náklady na výsadbu jedného hektára dosahujú okolo 50-tisíc eur, pričom samotné stromčeky vyjdú na 10– až 15-tisíc eur. Zvyšnú, väčšiu časť zhltnú výdavky na oporné konštrukcie, protimrazovú ochranu, siete chrániace stromy pred ľadovcom a špeciálne fólie zabraňujúce kontaktu dozrievajúcich plodov s dažďovými kvapkami. Ak totiž dozrievajúce čerešne zmoknú, popraskajú a stávajú sa takmer nepredajnými.
Súčasťou sadov by mali byť včelstvá a rodiny čmeliakov, ktoré sa postarajú o dokonalé opelenie kvitnúcich čerešní. Slovenských včelárov, ktorí aktívne prispievajú k zvyšovaniu úrod čerešní, však z roka na rok ubúda. Ovocinár Marián Varga pripomína, že aj nedostatok včelstiev sa podpíše pod tohtoročnú nižšiu, a teda drahšiu úrodu čerešní.
Zatiaľ si čerešne možno kúpiť len na trhoviskách. Do Bratislavy na najznámejšie centrálne trhovisko ich prichádzajú predávať pestovatelia z okolia Nitry, Galanty či Dunajskej Stredy. Drobné májovky ponúkajú po 1–2 eurách, ale v ovocí je dosť nahnitých plodov. Srdcovky štartovali pri štyroch a končili pri šiestich eurách za kilogram.
Reťazce nemali čerešne vôbec v ponuke. K najväčším európskym producentom patrí okolie Hamburgu na severe Nemecka. Práve táto oblasť určuje ceny čerešní. Najväčší slovenský pestovateľ čerešní spoločnosť Danubius Fruct začne predávať čerešne až v tretej dekáde júna.
Tomu, kto si chce pochutnať na čerstvom domácom ovocí, zostávajú jahody. Ale ani tie nie sú lacné – stoja od troch do štyroch eur za kilogram. Už tento víkend sa však otvoria pre verejnosť jahodové plantáže v okolí Piešťan a Trnavy. Kilogram jahôd si tu možno vlastnoručne nazbierať za cenu 1,30 eura.