Niektoré prevádzky však v obave, že nový trend budú ľudia zneužívať, pridali vodu z vodovodu do ponuky nealkoholických nápojov. V časti slovenských reštaurácií tak ľudia zaplatia za deci kohútikovej vody 20 centov. Liter vody v džbáne ich tak vyjde až na dve eurá.
V Česku vodárne nový trend, naopak, využili na spoluprácu s reštauráciami, aby v nich ešte viac spropagovali lacnú, ale zároveň zdravú vodu z vodovodov. Za riekou Moravou si vodu z vodovodu vypýta až 60 percent hostí. Vyplýva to z nedávneho prieskumu gastronomického sprievodcu Scuk.cz a spoločnosti Veolia Voda v rámci projektu Kohoutkova.cz. Keď hostia vyžiadanú vodu nedostanú, väčšinou ich to rozhnevá, ale v podniku zostanú. Len štyri percentá ľudí podľa prieskumu sa v takomto prípade rozhodnú z reštaurácie odísť.
„Čím ďalej, tým viac dávajú ľudia prednosť vode z vodovodu pred balenou vodou. Nielen preto, že je lacnejšia, ale hlavne ekologickejšia. Dizajnéri tomuto trendu v Česku vychádzajú v ústrety a navrhujú džbány špeciálne na vodu z vodovodu,“ povedala Markéta Janecová z designovej nákupnej galérie Bonami.cz. Podobne uvažujú už aj vodárne na Slovensku. „Myšlienkou dodávať reštauráciám napríklad karafy, sme sa zaoberali, zatiaľ sa myšlienka nezrealizovala z ekonomických dôvodov,“ povedal Jozef Vrábel zo Severoslovenských vodární a kanalizácií. Podľa Zenona Miklu z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti nad týmto nápadom uvažujú a v budúcnosti by podporili prevádzky, ktoré dávajú vodu z vodovodu zákazníkom, práve dodávaním karáf či iných predmetov ako protihodnotu.
Časť reštaurácií sa trendu prispôsobila. „Aj u nás je už štandardom, že napríklad ku káve pridáme pohár vody. Nepremietame to do konečnej ceny. Samozrejme, je to pre nás menej výhodné, pretože si ľudia väčšinou ku káve už neobjednajú minerálku,“ tvrdí Rado Pokoželec, majiteľ michalovskej kaviarne Fun Caffe.
„Myslím, že je prirodzené vyhovieť, ak si vodu z vodovodu zákazník vypýta. Zvlášť keď potom nechá útratu za alkoholické nápoje a jedlo,“ tvrdí Pavol Benčík, majiteľ Al Dente Group, jednej z najväčších gastronomických sietí v Bratislave. Majiteľka menšieho pohostinstva na strednom Slovensku Simona Trnková filozofiu podávania vody zadarmo odmieta. „Keď si niekto vypýta len čistú vodu a bude u nás sedieť ako bežný zákazník, čo tu nechá od desať eur vyššie, to môže radšej zostať sedieť doma,“ hovorí Trnková.
Pri vode z vodovodu sa ľudia niekedy sťažujú na kvalitu. Vodárenské spoločnosti zabezpečujú kvalitu po prípojku. Od prípojky až ku kohútiku je za stavy rozvodov zodpovedná tá domácnosť, respektíve bar či reštaurácia, do ktorej potrubie vedie. „Voda vo verejnom vodovode je pravidelne kontrolovaná, je hygienicky zabezpečená podľa platných slovenských noriem, takže určite nemôže spôsobiť ochorenie zákazníkov reštauračného zariadenia. V mnohých prípadoch sa využíva ten istý zdroj pitnej vody pre verejné zásobovanie, ako aj zdroj balenej vody predávanej v obchodoch,“ komentuje Ivana Mahríková z Asociácie vodárenských spoločností.
Napriek tomu niektorí ľudia radšej pijú balenú vodu. Za uplynulý rok sa u nás vypilo takmer 400 miliónov litrov balenej vody. Priemerný Slovák tak vypil vyše 75 litrov balenej vody, z toho až vyše 50 litrov tvorili čisté neochutené vody.