Pravdy o potravinách nikdy nie je dosť

V záplave výrobkov, ktoré ponúkajú potravinárske obchody, sa súčasník prestáva orientovať. Po čom má siahnuť? „Jednoznačne po čerstvých produktoch, po potravinách, ktoré nenapodobňujú prírodu, ale sú jej dielom,“ odporúča profesor Viliam Bada, prednosta III. internej kliniky na bratislavských Kramároch.

26.03.2012 10:07
Viliam Bada Foto:
Profesor Viliam Bada.
debata (1)

Životné tempo sa závratne zrýchľuje a poznačilo aj stravovanie. Vzdialili sme sa pôde, veď aj tí, čo majú záhrady, ich zatrávnili a radi už len piknikujú. Nazdávame sa, že za peniaze sa dá všetko kúpiť, dokonca aj čerstvosť. Naozaj?

Súčasný svet uveril, že vďaka nanotechnológiám, špeciálnym obalom a ochrannej atmosfére sa darí udržať niečo živé dlho–predlho čerstvé. Spomeňme si zo školy na druhú termodynamickú vetu o entropii. Nebojte sa cudzích slov. Tento prírodný zákon hovorí o tom, že všetky prírodné deje prebiehajú samovoľne, výlučne len jedným smerom. Napríklad teplo prechádza vždy z telesa teplejšieho na chladnejšie, ale nikdy nie naopak.

Ako s tým súvisí životnosť a starnutie potravín?

Je to jednoduché. Prirodzené je, že všetko živé sa kazí. Aj my ľudia sa „kazíme“, podliehame nezvratným zmenám. Entropia je dej, ktorý má vždy len jedno jediné smerovanie – od narodenia k smrti. To isté sa týka aj potravín. A je smiešne, keď sa človek snaží za obrovské peniaze dokazovať, že potraviny sú stále svieže a živé, takmer ako bol večne živý istý muž, ktorý leží v istom známom mauzóleu. Je zabalzamovaný a farbu živej pleti zabezpečujú špeciálne svetelné filtre, stačí však jediný dotyk a ilúzia je preč. Rovnakú ilúziu sviežosti a čerstvosti vytvárajú vo výkladoch špeciálne nasvietené potraviny.

Od každého odborníka na výživu počujete: jedzte čerstvé potraviny. Čoraz viac potravín sa však ponúka v nejakej podobe s predĺženou životnosťou alebo ako konzerva. Čo vlastne jeme?

Ilúziu! Vôbec náš život sa čoraz viac stáva žitím v ilúzii. Francúzi takýto spôsob života pomenovali Ĺ illusion du déja vu. Potraviny sa vám zdajú, že sú čerstvé. Vo všetkých hyper– a supermarketoch zdôrazňujú, že predávajú len čerstvé ovocie a zeleninu, mäso, mlieko. V skutočnosti sú čerstvé jablká len tie, ktoré ste si sami obrali a zjedli, pravé mlieko je to, čo krátko po nadojení naliali bez úprav do vášho pohára. Určite nie trvanlivé mlieko ani jablko, ktoré do leta ležalo v klimatizovanom sklade.

Čo je teda čerstvá potravina?

Čerstvosť si nemožno osedlať. Len čo odtrhneme plod z rastliny, začína sa nezvratný jednosmerný proces degradácie, pozvoľného rozpadu. Druhú termodynamickú vetu ani jeden výrobca a obchodník na svete nikdy nezmení. Je to jeden zo základných zákonov odvodený od zákona o zachovaní hmoty a energie. Bojovať s ilúziami, ktoré šíria obchodníci, možno len poznaním. Takže si pripomeňme – hornina sa rozpadne, kov skoroduje a potravina podobne ako drevo zhnije. Potravina sa kazí a kazí sa aj vtedy, ak robíte všetko proti tomuto prirodzenému procesu. Neexistuje elixír večného života. Botulotoxínom vyhladia starnúcim kráskam vrásky, ale len vyhladia, vrásky im zostali. Príroda sa oklamať nedá.

V obchode sa vám zdá, že ste kúpili krásne ovocie, ale ono nie je konzumne, ale len technicky zrelé. Aký je v tom rozdiel?

Človek to najlepšie pochopí, keď konzumuje ovocie, ktoré sa u nás nepestuje, v krajine, kde dozrieva. Chuť ešte zablateného melónu z poľa je neporovnateľná s melónom, ktorý precestoval stovky kilometrov na pult slovenského obchodu. Býva predčasne obraný, počas prepravy podchladený, doudieraný. To všetko poškodzuje kvalitu, a nielen melóna. A je tu ešte jeden pozoruhodnejší upozorňujúci signál, že čosi nie je v poriadku.

Kto ho dáva?

Veľmi často ho vysielajú alergici. Len čo skonzumujú potravinu, ktorá už nie je celkom čerstvá, ale iba sa tak tvári, dostanú alergický záchvat. Keď zjedia čerstvé jablká zo stromu, nemajú nijaký problém, ale keď si ich kúpia po tom, čo stáli v nejakom sklade, začínajú sa v plodoch degradačné procesy. Jav postupného rozpadu je jednosmernou cestou, z ktorej niet návratu.

Prečo?

Je to ako putovanie časom, aj to je ilúzia možná len vo filmoch. Pri degradačných procesoch sa aktivizujú enzýmy, ktoré potraviny začínajú rozkladať. Deje sa všetko možné, len nikdy nemôže potravina zvyšovať kvalitu tým, že „stojí“, alebo je uskladnená.

Moment. Spomínate si na vyše dvestoročné šampanské, ktoré v roku 2010 objavili švédski potápači v troskách potopenej lode v Botnickom zálive? To víno nestratilo nič z pôvodnej chuti!

Ten príbeh poznám. Plachetnica sa plavila do Petrohradu a na ruský cársky dvor viezla Kataríne II. dar – šampanské od francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., ktorého manželka bola Mária Antoinetta, obaja skončili pod gilotínou. Šampanské z roku 1780 prežilo, nebolo pokazené, malo krásnu tmavozlatú farbu, vôňu jemného tabaku, chuť bieleho ovocia a medoviny, krásne perlilo.

Čím si to možno vysvetliť?

Fľaše ležali v hĺbke 50 metrov pri teplote 4 stupne v tme. Klasické šampanské je živý produkt. A toto ním bolo. Nikto nenašiel a ani nikdy nenájde 230–ročné jablko, ktoré sa dá zjesť. Toto šampanské však bolo pitné. Prežilo, pretože vo víne boli zvyšky kvasiniek. Kvasný proces sa odohrával priamo vo fľaši. Ale to, čo sa stalo, bol unikát. V potopených fľašiach bol dostatočne silný tlak oxidu uhličitého, aby odolal protitlaku masy morskej vody, ktorá by sa inak dostala do vnútra fľaše a obsah by znehodnotila.

Možno Švédi objavili spôsob, ako uchovať skvelé šampanské.

„Stroskotané“ šampanské je extrém, výnimka vybočujúca z radu, fľašku ktorého, mimochodom, ocenili na 69–tisíc dolárov. Lenže bežné potraviny, žiaľ, nemajú takéto kvality.

Už nielen mesto, ale aj vidiek nakupuje potraviny v obchodoch vrátane ovocia a zeleniny. Ako si vybrať správnu „živú“ potravinu?

Skutočnú kvalitu môže človek získať jedine vtedy, ak má zaručenú stopercentnú čerstvosť. Tú vedia poskytnúť výrobcovia, ktorí sú najbližšie k spotrebiteľovi. Na Slovensku máme toľko pôdy, že môže podľa štúdie Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied uživiť desať miliónov ľudí, teda dvojnásobok súčasného počtu obyvateľov. Máme šikovných poľnohospodárov aj potravinárov. Je obrovská škoda, keď štát ignoroval vlastnosť územia dávať svojim obyvateľom hojnosť potravín. Tento potenciál hriešne zanedbávame, keď napríklad na našej najúrodnejšej pôde stoja obrovské sklady na potraviny z dovozu.

Bol by spokojný s tým, ako a čo jeme, Ján Babilon, autor prvej kuchárskej knihy v slovenčine?

Tohto výnimočného Slováka väčšina ľudí nepozná, hoci o jedlo sa všetci radi zaujímajú. Babilon povedal, že „základ telesného života všetkých národov spočíva na pokrme. A ak je základ – pokrm – zlý, zlé je aj zdravie. A ako blatom nikto neobieli plátno, ani zle pripraveným varivom nieže nenapravíme žalúdok a neobživíme telo, aby bolo zdravé, ale ho pokazíme“. Myslím si, že Babilon, žijúci v 19. storočí, zrejme poznal Hippokrata, ktorý odkázal každému z nás: „Nech je jedlo tvojím liekom a liek tvojím jedlom!“ Pravdupovediac keby sa na náš jedálny lístok pozrel Babilon, veľmi by nebol spokojný.

Čo by ho nepríjemne prekvapilo?

To, že sa zachraňujeme liekmi. Vitamíny nehľadáme v potravinách, ale v lekárni. Je to chorá cesta. Nikdy nenájdeme takú dokonalú harmonickú kompozíciu vzájomných vzťahov medzi jednotlivými prirodzenými vitamínmi a ostatnými zložkami, nech ich urobí najdokonalejšou technológiou najvyspelejšia farmaceutická firma. Najdokonalejším je a bude prírodný produkt. Jeho kvalitu, vôňu a chuť nemožno umelo vyrobiť. Nedávno som kdesi čítal, že jahodová čokoláda obsahuje v sto tabuľkách až jednu jahodu, všetko ostatné je umelé. Je príšerné, ako sme pri potravinách klamaní. Nie sme na vystúpení kúzelníka, kde si človek zaplatí, aby mal ilúziu, že z pokrčených novín vyrobí niekto 500–eurovku.

Ľudia sa vždy usilovali potravinám predĺžiť život. Museli pamätať aj na obdobie, než dorástla nová úroda či zvieratá. Koľko cenných látok udržíme či skôr stratíme konzervovaním?

Veľmi často prichádzame o polovicu z nich, dve tretiny, ba aj o sedemdesiat percent. Kvalita konzervy závisí od mnohých okolností, ale najmä od poctivosti výrobcu. Dobre to vystihuje klasický vtip. „Kohn sa pýta Mórica, ako zbohatol. – Na škovránčej paštéte,– odvetil mu Móric. – A na tom sa dá ako zarobiť?– vyzvedá Kohn. – A ešte ako, keď pomelieš mäso z jedného škovránka a jedného koňa.“ Odporné na moderných potravinách je, keď sa človek na obale výrobku dočíta nepravé, neplnohodnotné alebo neúplné, či priamo zavádzajúce informácie. Výrobok neobsahuje to, čo má, je plný náhradiek, podvod majú zakryť zlepšovače chute, vôní.

Ako sa možno brániť?

Súčasný stav vytvára neprehľadnú situáciu a aj veľmi vzdelaný človek má problém orientovať sa. Je úplne štandardné, že firmy kupujú mäso z cudziny a zabalia ho u nás. Pridajú doň všelijaké farbivá, aby mäso vyzeralo čerstvejšie, ako v skutočnosti je. Nemôžeme sa s tým zmieriť. Musíme dosiahnuť stav, aby spotrebitelia zo zákona poznali pôvod potravín a naše kontrolné orgány musia robiť kontroly najmä dovážaných potravín nie až keď prepukne škandál, ale preventívne. Horkých skúseností máme viac než dosť.

Prečo spotrebiteľ nedostane pravdivé a úplné informácie na obale potravín?

Správna otázka. Veď ešte v roku 1948 prijali v Paríži Všeobecnú listinu ľudských práv. Jedno z nich zaručuje právo na zdravý život. Všetci obyvatelia majú právo na potraviny potrebné na zdravý život a ďalšie z práv obsiahnutých v tejto listine je právo na pravdivé a úplné informácie. Ak sú neúplné, potom môžu byť zavádzajúce, klamlivé. Pravdy o potravinách nikdy nie je dosť a nesmú to byť len výrobcovia, obchodníci a ich lobisti, ktorí budú určovať pravidlá hry.

Vyspelé krajiny si naplnili sen o hojnosti potravín. A predsa nie sú spokojné. Ukazuje sa, že ľudia predčasne zomierajú a na príčine je jedlo. Kde sa stala chyba?

Vezmime si Dánsko. Je to potravinárska veľmoc a občania si tu žijú v blahobyte. V oveľa väčšom ako Inuiti, pôvodní obyvatelia Grónska. Tento ostrov spravujú po stáročia podnikaví a dnes dobre živení Dáni. Lenže obrovská ponuka a dostupnosť potravín ešte neznamenajú šťastie. V Dánsku bola desaťkrát vyššia úmrtnosť na srdce ako v Grónsku. Inuiti obývajú územie za severným polárnym kruhom, pol roka prežijú v tme a boli a sú zdravší, hoci ich strava je jednotvárna.

Prečo?

Rozdiel medzi Inuitmi a Dánmi bol v tom, že v Grónsku nemajú supermarkety s modernými potravinami, ale starajú sa sami o svoju výživu, zdôrazňujem čerstvú. Chytajú ryby a tulene. Aj Dáni sa usilujú jesť čerstvé potraviny. Výskum z rokov 2001 až 2005 ukázal, ich v ich dennej strave bolo až 30 gramov zdraviu škodlivých transforiem mastných kyselín. V modernom potravinárstve ich pridávajú takmer všade, pretože udržujú v potravinách čerstvosť, presnejšie pseudočerstvosť. Dokonca ich dávajú do chleba, aby vyzeral, akože je čerstvý, ale nie je. Dáni sa spamätali a ako prví na svete prijali zákon limitujúci maximálny denný príjem týchto škodlivín na menej ako 0,5 gramu denne.

Kde sa nachádzajú a z čoho pochádzajú transformy mastných kyselín?

Nájdeme ich už takmer všade. Napríklad v zemiakových hranolčekoch, trvanlivom pečive – biskvitoch, doboškách aj v dnes takých populárnych fornetách. Jednoducho povedané: všade tam, kde je súčasťou cesta hydrogenizovaný tuk rastlinného pôvodu, objavíte transformy mastných kyselín. Sú totiž jeho neodmysliteľnou výbavou. Dokonca ich zistili aj v kukuričných pukancoch.

Ale veď kukurica neobsahuje transformy mastných kyselín. Ako sa tam dostali?

Prostredníctvom priemyselne upravených rastlinných tukov. Je všeobecne známe, že tuk je nosičom chute. Nielen pukance, celý rad iných výrobkov ochutený o vanilkovú, čokoládovú, jahodovú či inú lákavú ovocnú zložku ju získal prostredníctvom hydrogenizovaných rastlinných tukov.

Lenže rastlinné tuky a oleje vnímame ako produkt zdravej výživy. Olivový olej sa považuje za špičku. Niečo tu nehrá. Čo také?

Piliermi stredomorskej výživy sú olivový olej, ryby a červené víno. Prečo, to môžeme vystopovať v dejinách ľudstva, v biblických príbehoch. Pri potope sveta sa holubica vrátila k Noemu nie s ratolesťou repky olejnatej či slnečnice, ale s olivovou ratolesťou. Olivu nikto nevie nahradiť. Je to jediný rastlinný olej, ktorý je z dužiny. Všetky ostatné sú vylisované zo semien olejnatých rastlín. Ale semená majú genetický kód na ochranu zárodku života novej rastlinky. Žiaden rastlinný tuk z olejnatých semien sa nedá urobiť bez toho, aby sa doň nedostali aj látky, ktorých pôvodným cieľom bolo chrániť život budúcej rastlinky. Keď sa dostanú do oleja, nemá ideálne zloženie. Tvrdenie, že urobíte panenský slnečnicový olej, je ilúzia. Panenský olej sa dá klasicky za studena urobiť jedine z olivy. Len oliva je absolútne bezpečná.

Ježiš Kristus nakŕmil 5 000 mužov dvoma rybami a piatimi bochníkmi jačmenného chleba. Ale aj ľudia vedia robiť zázraky. Nemec Wilhelm Normann urobil úžasný stroj na premenu rastlinného oleja na pevný tuk. Čo by sme si dnes bez Normannovho vynálezu počali?

Hm. Hydrogenizácia, ktorú Normann objavil, je iba zdanlivým zázrakom. Stužovanie tukov prebieha pri teplote 200 stupňov Celzia, tlaku 140 kilopascalov, pričom sa do rastlinného oleja vháňa plynný vodík. A to všetko na premenu nestačí, treba tam pridať práškový nikel ako katalyzátor. Toto je, prosím, hydrogenizácia. Na prvý pohľad sa v tuku, čo vznikne, zmení veľmi málo. Sú tu však isté rozdiely. Mimoriadne cennou zložkou olivového oleja je kyselina olejová. Má bod topenia 13,4 stupňa Celzia a v reťazci 18 uhlíkov ©. Po hydrogenizácii síce zostane rastlinnom tuku rovnaký počet uhlíkov ako v olivovom oleji, ale molekula tuku sa narovná a zmení sa bod topenia na 45 stupňov Celzia. A práve tieto detaily spôsobujú problémy. Vznikli totiž transformy mastných kyselín, s ktorými si náš organizmus nevie poradiť.

Prečo?

V tele máme jeden enzým na trávenie tukov – lipázu. Umelo vyrobený tukový produkt zo semien olejnatých rastlín obsahuje kyselinu elaidovú, a s ním si lipáza nevie dať rady. Nedokáže ho rozložiť. Výsledok je zúfalý, pretože umelých transforiem mastných kyselín je strašne veľa a často ani nevieme, kde všade sú už zapracované. Profesor Štefan Schmidt zo STU v Bratislave zistil, že tzv. zdravá tyčinka müsli obsahovala vyše 20 percent týchto škodlivín.

Prečo upozorňujete, že transformy mastných kyselín sú škodlivé, veď ich produkujú aj prežúvavce.

To je skutočne pravda. Kravy, ovce, kozy vyrábajú pri prežúvaní potravy tzv. kyselinu vaccenovú, (vacca – krava) čo je naozaj transforma mastných kyselín, ale tá sa veľmi ľahko mení na kyselinu rumenikovú, a to je už protinádorová látka. Keď príroda a človek robia to isté, nie je to vždy to isté. Ovce dávajú mlieko s vysokým obsahom tuku. Bryndza, ktorú z neho vyrobíme, má 45–50 percent tuku, je plná cholesterolu, ale ona paradoxne v našom tele znižuje cholesterol aj krvný tlak. Je to, ako dokázal profesor Libor Ebringer, probiotikum par excelance, veď obsahuje dvanásť druhov probiotických baktérií. Ale tak ako olivový olej aj pôvodná slovenská bryndza je čistý prírodný produkt.

Je bryndza liekom – potravinou napĺňajúcou Hippokratov odkaz?

Áno. Je to úžasne dokonalý výrobok, ale podmienkou kvality je v prvom rade čerstvá paša. Májová nepasterizovaná bryndza je najlepšia preto, lebo hole vtedy zakvitnú lúčnymi kvietkami, trávami. V Alpách pastieri dodnes na chrbtoch znášajú voňavé seno z dvoch tisíc metrov. Prečo? Nikde inde ako práve tam nenarastie taká kvalitná tráva. Naše horské lúky sa až na výnimky takmer nekosia. Vo Veľkej Fatre, nad Blatnicou ešte stále pasú jalovice na horských lúkach. Len jednu chybu krásy to má, že sa tam už nepasú aj dojnice. Mám zábery z Furkotskej doliny z minulosti a zo súčasnosti. Kedysi bola plná oviec, teraz tam stretneme len českých a poľských turistov, ovcu ani jednu.

Zápasíme s čoraz väčším počtom civilizačných chorôb. Je za nimi náš spôsob výživy?

Profesor Walter Villet z Harward medical school, ktorá je považovaná za najlepšiu lekársku fakultu v USA, analyzoval priemyselne vyrábané transformy mastných kyselín a povedal o nich, že sú najhoršie toxické tuky, ktoré nemajú bezpečnú hladinu. Súhlasím s ním. Majú najväčší negatívny vplyv na organizmus. Zvyšujú v tele zlý cholesterol LDL a triglyceridy a znižujú tzv. dobrý HDL cholesterol. V konečnom dôsledku podporujú aterosklerózu, diabetes, ale aj rast nádorov, Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex.

Máme sa báť margarínov?

Nie je to presné, pretože moderné technológie využívajú len čiastočnú hydrogenizáciu, žiada sa však doplniť, že aj v najkvalitnejších, tzv. mäkkých, margarínoch sa transformy mastných kyselín, aj keď v malom množstve pod 0,5 gramu v sto gramoch výrobku, vyskytujú. Nezabúdajme na výrok profesora Villeta, že bezpečná hladina týchto toxických látok neexistuje.

Vo Francúzsku si kúpite croissant, ktorý chutí úplne inak ako ten, čo upečú u nás. Prečo?

Pretože Francúzi ten svoj robia z masla. Aj slovenská vianočka chutila kedysi inak ako dnes. Už nie je na nej napísané, že je maslová, lebo neobsahuje nijaké maslo, len margarín. Maslo sa nedá oklamať, tak ako sa nedá oklamať olivový olej. A tak ho niektorí miešajú so slnečnicovým. Čo sa znehodnotí? Predsa kvalitný olivový olej. Všetko vysvetľuje rozdielne zloženie oboch olejov.

Je veľmi rozdielne?

Olivový olej obsahuje presne to, čo kvalitný tuk musí obsahovať. Dominuje mononenasýtená olejová kyselina, a to až 85 percentami, a polynenásýtené mastné kyseliny – linolová a linolenová sú v ideálnom pomere 3:1, kým v slnečnicovom oleji je tento pomer 80:0. Je to samá polynenasýtená kyselina, a tie sú labilné. Olivový olej obsahuje vitamíny E, K, chlorofyl a látky zo skupiny fytosterolov, ktoré blokujú spätnú rezorbciu (vstrebávanie) cholesterolu v črevách. Je to skrátka dokonalý produkt. Asi nie je náhoda, že biblická holubica mala v zobáčiku olivovú ratolesť a Kristus pán robil zázraky s rybami a jačmennými bochníkmi chleba.

Nemáme more a ryby jeme sporadicky. Ale chlieb milujeme.

Ak chceme jesť zdravo, potom si kúpme mastné ryby – napríklad slede, šproty, sardinky. Práve tieto ryby majú hojný výskyt 3–Omega mastných kyselín a veľa vitamínu D. A pokiaľ ide o chlieb, ideálom je na Slovensku už takmer zabudnutý jačmenný chlieb. V zázraku, ktorý opisuje Jánovo evanjelium, sa spomínajú jačmenné chlebíky. Jačmeň obsahuje podobne ako ovos solubilnú vlákninu. Tá napučiava, fermentuje (kvasí) a vytvára cukor. To je prototyp zdravej výživy, akú kedysi poznali na Kysuciach, hornom Liptove, Orave, kde pestovali ovos aj jačmeň a ľudia si robili ovseno–jačmenný chlieb. To by bol dobrý výživový návrat späť. Ten „chudobný“ chlebík mal parametre, aké nemá žiaden v súčasnosti ponúkaný chlieb. Veď na to, aby bol „ražný“ čierny, pridávajú doň karamel a aby dlho vydržal, dodajú oleje s transformami mastných kyselín.

Ste za jednoduchšiu stravu, takú, ktorú ľudia poznali už pred tisícročiami. Dokážeme sa k nej vrátiť?

Mám pocit, že mnohým by takéto potraviny nevyhovovali. Všetci sa snažíme byť čím skôr kdesi inde, ako sme, lebo sa ponáhľame. To večné ponáhľanie sa skončí až vtedy, keď si človek uvedomí, že sa nevie vôbec hýbať. Dostal infarkt, mozgovú príhodu a všetko ponáhľanie je odrazu zbytočné.

Robiť obrat po zdravotnej katastrofe je neskoro. Uvedomujeme si vôbec, že sa rútime do záhuby?

Cena zdravia sa nedá vyvážiť ničím, žiadna finančná skupina nenašla ešte taký prostriedok, aby sa dalo zdravie kúpiť, predať alebo nebodaj ukradnúť. Cena zdravia je vypočítaná rôznymi ekonómami. Vyratúvali ju zo vzdelania, z toho, čo človek dokázal, čo vyprodukoval. Je to veľmi relatívne. Hodnota človeka nezávisí od jeho vzdelania. Jednoduchý pastier na holiach má neraz vyššiu inteligenciu ako daktorý univerzitný profesor, pretože má niečo, čo je odraz životnej skúsenosti, ktorú zdedil, alebo sa naučil od prarodičov rodičov. Pre tých, ktorí majú zdravie radi ako skutočnú hodnotu a nie ako trhovú položku, by určite návrat k niečomu, čo sme už dávno vyrábali, ale dávno zabudli, bol veľkým obohatením. Alebo sa budeme naďalej tváriť ako kráľovskí radcovia v rozprávke skvelého dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena Cisárove nové šaty.

1 debata chyba