Demografia a regulácia hypoték
Nutnosť tvoriť úspory vyplýva aj z demografického vývoja, predovšetkým starnutia populácie a jeho dopadu na zabezpečenie v penzii. „Zmenšuje sa počet prispievateľov do Sociálnej poisťovne a naopak zväčšuje sa počet poberateľov. Racionálne mysliacemu a zodpovedne konajúcemu človeku v produktívnom veku neostáva iné, len si na starobu nasporiť viac po vlastnej osi,“ myslí si Štefanides. Podobne ako pri hypotékach, tak aj pri dlhodobom sporení sú banky pripravené ponúknuť rôzne výhodné produkty, ktoré slúžia na tvorenie a zhodnocovanie finančných rezerv.
Tradícia sporenia na Slovensku
Hrubé úspory domácností od januára do septembra 2018 medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem (čistej mzdy po zaplatení daní a poplatkov) a podľa prieskumov spotrebiteľov pozitívny vývoj v tvorbe úspor pokračoval aj v poslednom štvrťroku 2018. A súdiac podľa údajov za prvé tri kvartály 2018 miera úspor v roku 2018 pravdepodobne presiahne 9%. Takáto situácia so sporením tu nebola vždy. Ešte v druhej polovici 90. rokov sme si na Slovensku odkladali zhruba 12% hrubého disponibilného príjmu.
„Potom však prišiel zlom, na prelome milénia boli prijaté reštrikčné opatrenia, vzrástla nezamestnanosť, klesli reálne mzdy. Domácnosti si utiahli opasky a miera úspor klesla na polovičnú hodnotu. Stabilizovala sa až pred vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004 a v čase ekonomického boomu v rokoch 2006 až 2008 ľudia investovali skôr do spotreby a nákupu nehnuteľností než do úspor. Po finančnej kríze v roku 2008 prevládla u Slovákov opatrnosť, miera úspor začala rásť a blížila sa k hranici 8%. Po ďalšom poklese došlo k trvalejšiemu oživeniu miery sporenia až v posledných troch či štyroch rokoch a trend je stále rastúci,“ dodáva Štefanides. Miera úspor na Slovensku ešte síce stále zaostáva nielen za Českou republikou, ale aj väčšinou členských krajín EÚ, no priestor na zlepšenie tak zjavne existuje a v najbližších rokoch sa začína aj napĺňať.