„Zaujímavosťou je, že najviac si odkladajú ľudia vo veku 60–79 rokov, a to až 80 eur. Aj keď sa jedná väčšinou o dôchodcov s nižšími príjmami, táto skupina už väčšinou nie je zaťažená úvermi a má nižšie náklady na život. Starší ľudia si uvedomujú, že v blízkej budúcnosti ich môžu čakať zvýšené výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť, a preto sa snažia si vytvárať rezervy“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Ľudia šetria na nečakané udalosti
Rodičia sporia aj svojim deťom, v priemere je to 27 eur mesačne Najmenej si, naopak, sporia ľudia vo veku 20 – 39 rokov. „Práve v tomto období si mnohí zakladajú rodinu, berú si úvery či hypotéky, viac cestujú. Z pohľadu výdavkov ide o finančne najnákladnejšie obdobie života, preto je ťažšie si mesačne odkladať väčšie sumy peňazí,“ doplnila Buchláková.
Z pohľadu rodinného stavu majú najmenej financií na sporiacich účtoch rozvedení (47 eur) a ovdovení (52 eur). V prípade slobodných ľudí ide o priemernú mesačnú úsporu 55 eur, najviac si dokážu ušetriť vydatí a ženatí, a to vo výške 70 eur.
„Najviac a najväčšie sumy peňazí sú na sporiacich účtoch, ktorých účelom sú krátkodobé ciele a „ochrana“ peňazí pred sebou samým. Až 48 % sporiteľov si šetrí s týmto účelom mesačne v priemere 89 eur. Na rezervu v prípade nečakaných udalostí ako je pokazená práčka či auto, náklady na zdravotnú starostlivosť si šetrí 47 % ľudí, v priemere 38 eur mesačne. Len 5 % sporiteľov si šetrí na bývanie, mesačne 83 eur,“ doplnila Buchláková.
Ako šetriť viac?
Základné pravidlo je, že sporiť by ste mali z toho, čo dostanete na začiatku mesiaca, nie z toho, čo vám zostane na jeho konci. Pretože sa ľahko môže stať, že vám nezostane nič. Praktické je nastaviť si trvalý príkaz, ktorý vám bude vždy po termíne výplaty posielať peniaze na sporiaci účet, tak, aby ste na ne nemali dosah a neminuli ich na veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujete. Nevyhnutnou súčasťou projektu „Ako ušetriť“ je domáci audit výdavkov, aby ste vedeli koľko a na čo míňate. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše.
Preto je dobré ich sledovať aspoň 2–3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a skúsiť ich rozkategorizovať (bývanie, strava, doprava, drogéria, kultúra, koníčky a pod.). Následne je možné zamerať sa na hľadanie úspor. Okrem identifikácie nadbytočných výdavkov je dobré si stanoviť limity pre jednotlivé skupiny výdavkov a tie dodržiavať. Ušetriť sa dá napríklad zdieľaním vecí s rodinou, priateľmi či susedmi. To dobre funguje najmä pri veciach občasného použitia, ako je napríklad vŕtačka či strešný nosič na auto.
Nakupovať treba plánovane, nie impulzívne a preto by pri nakupovaní mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. „V obchode sa často sa necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto. Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál,“ radí Buchláková.