„Ľudia by si mali vytvárať vlastné zdroje na dôchodok. Musia byť, a postupne aj sú, finančne vzdelanejšími a zodpovednejšími. Stále to však nie je dostatočné,“ hovorí Martin Višňovský, prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.
Dôchodkové sporenie nie je šikovný marketingový ťah finančných inštitúcií. Predstavuje logiku, ktorú v sebe skrýva slovenský dôchodkový systém a jeho perspektíva vzhľadom na niekoľko dôležitých faktorov. Dobrým príkladom je pôrodnosť, ktorá bude podľa štatistík a odhadov naďalej klesať. To spôsobí, že súčasný systém nebude v budúcnosti schopný zabezpečiť ľuďom v penzijnom veku dostatočný dôchodok. Týka sa to najmä tých občanov, ktorí sú dnes v produktívnom veku, tzv. generácia mileniálov.
Podľa prieskumu, ktorý začiatkom tohto roka zrealizovala agentúra NMS Media Research na vzorke 1 149 respondentov, je finančná gramotnosť slovenských mileniálov nízka a na dôchodok veľmi nemyslia. Výsledky odhalili tieto skutočnosti:
Starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) má založených:
- 10 % mladších mileniálov (15 – 25 rokov),
- 30 % starších milenálov (26 – 35 rokov)
- 26 % príslušníkov generácie X (36 – 55 rokov).
Omnoho horšie sú na tom mileniáli, pokiaľ ide o doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), pretože to má uzatvorené:
- len 2 % mladších mileniálov,
- 10 % starších mileniálov
- 17 % príslušníkov generácie X.
Podľa prieskumu je v štádiu uvažovania nad penzijným sporením 6 % mladších, 3 % starších mileniálov a 2 % generácie X.
„Vždy je lepšie šetriť si aj málo, ako vôbec nič,“ hovorí Višňovský. Dôvody, prečo tak stále nerobí veľa Slovákov, môžu byť rôzne – nízka iniciatíva založiť si sporenie, nedostatočná informovanosť, nedôvera voči finančným inštitúciám až po nevedomosť, ako si vybrať správny investičný fond či nezrozumiteľné výpisy zo sporiaceho účtu.
„Jedným z krokov, ktoré podnikajú dôchodkové spoločnosti s cieľom zlepšiť celkovú finančnú gramotnosť Slovenska je, okrem iného, úprava logiky a obsah výpisov. A to tak, aby klient dostal informácie v zrozumiteľnej forme a dozvedel sa z výpisu, v akom je dôchodkovom fonde, prečo je práve v tomto fonde a nie je v inom, a koľko má nasporených peňazí,“ vysvetľuje Višňovský.
Hoci mnohí mileniáli si nešetria, celkový trend sa vyvíja – síce pomaly, ale správnym smerom. Od legislatívnych zmien v roku 2014 stúpol počet slovenských sporiteľov v III. pilieri o 10 %. Je to spôsobené aj stavom na trhu práce, kde sa vedie „vojna“ o kvalifikovaných, ale i bežných zamestnancov a najmä, veľké zahraničné firmy ponúkajú III. pilier ako zamestnanecký benefit.
„Určite by som odporučil vstúpiť do III. piliera všetkým vrátanej tých, ktorým zamestnávateľ v súčasnosti neprispieva, pretože to je stav, ktorý sa môže časom zmeniť. Navyše, III. pilier je doplnkové sporenie, ktoré pomôže i človeku, ktorý si dobrovoľne prispieva sám bez príspevku zamestnávateľa, pretože dnešné zhodnotenie doplnkových dôchodkových fondov je výrazne zaujímavejšie, ako zhodnotenie vkladových alebo sporiacich účtov v bankách,“ dopĺňa Martin Višňovský.