Slováci si nedostatočne uvedomujú dôležitosť III. piliera

Často počúvame o solventných dôchodcoch zo západných krajín, ktorí môžu vďaka vysokým penziám prežiť pokojnú starobu bez väčších finančných komplikácií. To si však môžeme zabezpečiť i my.

04.10.2018 06:00
sporenie, financie Foto:
Od legislatívnych zmien v roku 2014 stúpol počet slovenských sporiteľov v III. pilieri o 10 %.
debata
Priemerný Slovák začína premýšľať nad dôchodkom až v strednom veku, kým Nemec je k dlhodobému sporeniu vedený od malička. Nazýva sa to finančná gramotnosť, ktorú Ministerstvo školstva SR definuje ako „schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti.“

„Ľudia by si mali vytvárať vlastné zdroje na dôchodok. Musia byť, a postupne aj sú, finančne vzdelanejšími a zodpovednejšími. Stále to však nie je dostatočné,“ hovorí Martin Višňovský, prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.

Dôchodkové sporenie nie je šikovný marketingový ťah finančných inštitúcií. Predstavuje logiku, ktorú v sebe skrýva slovenský dôchodkový systém a jeho perspektíva vzhľadom na niekoľko dôležitých faktorov. Dobrým príkladom je pôrodnosť, ktorá bude podľa štatistík a odhadov naďalej klesať. To spôsobí, že súčasný systém nebude v budúcnosti schopný zabezpečiť ľuďom v penzijnom veku dostatočný dôchodok. Týka sa to najmä tých občanov, ktorí sú dnes v produktívnom veku, tzv. generácia mileniálov.

Podľa prieskumu, ktorý začiatkom tohto roka zrealizovala agentúra NMS Media Research na vzorke 1 149 respondentov, je finančná gramotnosť slovenských mileniálov nízka a na dôchodok veľmi nemyslia. Výsledky odhalili tieto skutočnosti:

Starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) má založených:

  • 10 % mladších mileniálov (15 – 25 rokov),
  • 30 % starších milenálov (26 – 35 rokov)
  • 26 % príslušníkov generácie X (36 – 55 rokov).

Omnoho horšie sú na tom mileniáli, pokiaľ ide o doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), pretože to má uzatvorené:

  • len 2 % mladších mileniálov,
  • 10 % starších mileniálov
  • 17 % príslušníkov generácie X.

Podľa prieskumu je v štádiu uvažovania nad penzijným sporením 6 % mladších, 3 % starších mileniálov a 2 % generácie X.

„Vždy je lepšie šetriť si aj málo, ako vôbec nič,“ hovorí Višňovský. Dôvody, prečo tak stále nerobí veľa Slovákov, môžu byť rôzne – nízka iniciatíva založiť si sporenie, nedostatočná informovanosť, nedôvera voči finančným inštitúciám až po nevedomosť, ako si vybrať správny investičný fond či nezrozumiteľné výpisy zo sporiaceho účtu.

„Jedným z krokov, ktoré podnikajú dôchodkové spoločnosti s cieľom zlepšiť celkovú finančnú gramotnosť Slovenska je, okrem iného, úprava logiky a obsah výpisov. A to tak, aby klient dostal informácie v zrozumiteľnej forme a dozvedel sa z výpisu, v akom je dôchodkovom fonde, prečo je práve v tomto fonde a nie je v inom, a koľko má nasporených peňazí,“ vysvetľuje Višňovský.

Hoci mnohí mileniáli si nešetria, celkový trend sa vyvíja – síce pomaly, ale správnym smerom. Od legislatívnych zmien v roku 2014 stúpol počet slovenských sporiteľov v III. pilieri o 10 %. Je to spôsobené aj stavom na trhu práce, kde sa vedie „vojna“ o kvalifikovaných, ale i bežných zamestnancov a najmä, veľké zahraničné firmy ponúkajú III. pilier ako zamestnanecký benefit.

„Určite by som odporučil vstúpiť do III. piliera všetkým vrátanej tých, ktorým zamestnávateľ v súčasnosti neprispieva, pretože to je stav, ktorý sa môže časom zmeniť. Navyše, III. pilier je doplnkové sporenie, ktoré pomôže i človeku, ktorý si dobrovoľne prispieva sám bez príspevku zamestnávateľa, pretože dnešné zhodnotenie doplnkových dôchodkových fondov je výrazne zaujímavejšie, ako zhodnotenie vkladových alebo sporiacich účtov v bankách,“ dopĺňa Martin Višňovský.

debata chyba
Viac na túto tému: #peniaze #Dôchodcovia #sporenie #III. pilier #solventnosť