„Sporiť sa bude v budúcnosti ešte viac než teraz, najmä na starobu, pretože rôzne schémy verejného dôchodkového zabezpečenia nebudú zabezpečovať nijaký komfort, ale len základné prežitie,“ skonštatoval Barto.
Vklady obyvateľov v bankách mali koncom roku 1997 objem 7,6 miliardy eur, čo bolo podľa Barta 31,8 % vtedajšieho HDP. V drvivej väčšine išlo o termínované a sporiace vklady. Priemerný vklad na obyvateľa vo veku nad 15 rokov bol 1 787 eur, čo predstavovalo 5,8-násobok vtedajšieho priemerného platu. Ak vtedajšiu situáciu podľa Barta porovnáme so súčasnosťou, tak ku koncu prvého polroka 2013 sa vklady obyvateľstva zväčšili na 3,3-násobok objemu v porovnaní s rokom 1997. Podiel vkladov na HDP sa zvýšil na 35,7 %. Na jedného občana staršieho ako 15 rokov v súčasnosti pripadajú úspory vo výške 5 578 eur, čo je 6,9-násobok priemerného platu.
V rokoch 2004 až 2005 zaznamenali vklady v bankách dočasnú stagnáciu. Práve vtedy totiž nastal podľa Barta boom investovania do podielových fondov, ktoré ľudia uprednostnili pred termínovanými či sporiacimi vkladmi v bankách. „Ak by sme tieto formy sporenia pripočítali k súčasnej výške vkladov, porovnanie s minulosťou by bolo ešte výraznejšie,“ pokračoval Barto. V podielových fondoch v súčasnosti majú ľudia uložených asi 4 miliardy eur a v penzijných fondoch zhruba 6,8 miliardy eur. Celkové úspory vo všetkých druhoch finančných aktív sa tak vyšplhajú na vyše 50 % HDP. Na jedného obyvateľa nad 15 rokov tak pripadá takmer 10-násobok priemernej mzdy. V minulosti formy sporenia do fondov však podľa Barta prakticky neexistovali.
Zásadná zmena nastala podľa neho aj v štruktúre vkladov. Kým v minulosti bolo 95 % vkladov na termínovaných a sporiacich vkladoch, v súčasnosti je to 60,5 % celkových vkladov. „Znamená to, že klienti bánk si nechávajú na bežných účtoch vyššie sumy a nesnažia sa prebytočnú hotovosť presúvať na termínované či sporiace účty. Možno predpokladať, že súčasná úroveň sadzieb nie je až tak motivujúca. Dokazuje to aj fakt, že rast podielu zdrojov na netermínovaných účtoch vzrastal v súlade s tým, ako klesali úrokové miery,“ povedal Barto.
Čo sa týka úverovania, tak v roku 1997 boli obyvatelia podľa Barta veľmi málo zadlžení. Úvery dosahovali len necelých 9 % vkladov, to znamená, že na 100 eur vložených pripadalo 9 eur požičaných. „Vklady tak predstavovali solídnu bázu aj z hľadiska likvidity pre stredno- a dlhodobé financovanie podnikov. Odvtedy však podiel úverov výrazne narástol,“ pokračoval Barto. V súčasnosti tvorí podľa neho 72,8 % vkladov, teda na 100 eur vložených pripadá skoro 73 eur požičaných. „Vklady obyvateľstva ani z hľadiska objemu ani z hľadiska likvidity už nie sú pre banky tak cenným zdrojom v porovnaní s minulosťou pre stredno- a dlhodobé financovanie,“ dodal Barto.