Penzie sa totiž vyplácajú mesačne vopred. Ak si odhlášku z dôchodkového poistenia nechá na posledné februárové dni, o penziu síce nepríde, ale keďže sa vypláca v prvých dňoch mesiaca, zrejme ju nedostane. Kto je riadne zamestnaný, skutočnosť, že sa rozhodol pre predčasný dôchodok, oznamuje svojmu zamestnávateľovi a ten ho z dôchodkového poistenia odhlási. Živnostníci sa musia odhlásiť sami.
"Ten, kto sa odhlási medzi 11. a 28. februárom, o marcový dôchodok nepríde, len ho dostane neskôr. Oneskorenie by však nemalo presiahnuť dva týždne,” povedala hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová. Ako ďalej dodala, poisťovňa už poslala listy tým predčasným penzistom, ktorí do 28. februára nedosiahnu dôchodkový vek a podľa jej evidencie ku koncu roka pracovali alebo boli samostatne zárobkovo činní. Upozorňuje ich v ňom na zmenu podmienok nároku na jeho výplatu.
Čo však robiť v prípade, ak niekomu zostáva len niekoľko dní do riadneho starobného dôchodku? „Poberateľovi predčasného starobného dôchodku priznaného do konca roka 2010, ktorý bude stále povinne dôchodkovo poistený a dovŕši dôchodkový vek po 28. februári, sa výplata predčasného dôchodku zastaví vždy, ak dátum dovŕšenia dôchodkového veku v marci je po dni výplatného termínu dôchodku splatného v marci,“ vysvetľuje Ďuriačová.
O uvoľnenie výplaty starobného dôchodku musí poistenec požiadať neformálnou žiadosťou. Dôchodok mu začne Sociálna poisťovňa vyplácať odo dňa uvedeného v žiadosti, najskôr však odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku.
„Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku dovŕši dôchodkový vek v období od 1. marca do dňa výplatného termínu splatného v marci, napríklad 12. marca dovŕši dôchodkový vek a výplatný termín dôchodku je 16. dňa v mesiaci, poisťovňa spravidla výplatu dôchodku nezastaví,“ hovorí. Ak by však došlo k jej zastaveniu, poisťovňa na základe kontroly, ktorú urobí na začiatku marca, uvoľní výplatu dôchodku odo dňa zastavenia bez toho, aby o to poistenec musel požiadať.
Možnosť odísť do starobného dôchodku skôr zaviedla v roku 2004 novela zákona o sociálnom poistení. Jedným z dôvodov bolo, aby občania, ktorí stratia prácu tesne pred penziou, neostali odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Tento inštitút sa však často využíval ako atraktívny zdroj príjmu popri príjme zo zárobkovej činnosti. Z celkového počtu asi 51 500 predčasných penzistov asi 23 500 stále pracuje. „Zákazom súbehu práce a poberania penzie v rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2011 sa predpokladá úspora v základnom fonde starobného poistenia takmer 56 miliónov eur,“ vraví Ďuriačová. Poisťovňa vychádzala z predpokladu, že pre prácu sa od marca rozhodne približne 12–tisíc súčasných predčasných penzistov," dodáva.
Práca na dohodu dovolená
Zákaz pracovať neplatí, ak predčasný penzista pracuje na dohodu. Z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa navyše neplatia odvody na sociálne poistenie. Navyše sú dohody výhodné aj pre zamestnávateľov. Ak však budete pracovať na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musíte si uvedomiť, že nemáte právo na dovolenku, na minimálnu mzdu a podobne. Ak sa však so zamestnávateľom dohodnete na výnimke, zákon takejto dohode nebráni. V rámci dohody sa nesmie vykonávať práca, ktorá sa pravidelne opakuje, mali by to byť práce jednorazové, prípadne nárazové.
Zákonník práce povoľuje dve formy dohôd. Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s predčasným penzistom, ak predpokladaný rozsah práce, na ktorý sa uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Ďalšou je dohoda o pracovnej činnosti, ktorú možno robiť v rozsahu maximálne 10 hodín týždenne.
Percentá vracať nebudú Mnohí predčasní dôchodcovia vyjadrujú nevôľu nad rozhodnutím zakázať súbeh práce a dôchodku. Ich penzie sú totiž krátené o pol percenta za každý mesiac, o ktorý odišli do penzie skôr. Ak tak urobili dva roky pred riadnym dôchodkom, majú penzie nižšie o 12 percent. Podľa nich by bolo spravodlivé po odchode do riadneho starobného dôchodku penzie opäť prepočítať a dorovnať ich. Rezort práce to v úmysle nemá. „O dorovnávaní a ani inej kompenzácii sa neuvažuje, nakoľko žiadatelia o predčasné dôchodky boli informovaní a dostali všetky informácie o tom, že predčasný dôchodok sa znižuje o pol percenta za každých začatých 30 dní predčasného odchodu do dôchodku,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva práce Slavomíra Sélešová. „Nikto teda nebol zavádzaný a klamaný.“ Ako ďalej uviedla, táto právna úprava sa netýka už existujúceho nároku na dôchodok, ale len nároku na jeho výplatu. „Úprava nie je protiústavná, pretože nemá charakter pravej retroaktivity. Jej účinky spočívajúce v zastavení výplaty predčasného starobného dôchodku sa neuplatňujú do minulosti, teda za obdobie pred 1. januárom 2011, ale len do budúcnosti,“ dodáva.
Poberatelia predčasného dôchodku, ktorí sa od platnosti nového zákona rozhodnú pracovať a vzdať sa predčasného dôchodku, tiež neprídu o svoje nároky. Keď im opäť po zániku povinného dôchodkového poistenia vznikne nárok na dôchodok, k sume predtým vyplácaného predčasného starobného dôchodku sa im pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia.
Problém s dovolenkou
Predčasní penzisti, ktorí sa rozhodli skončiť pracovný pomer, narazili na problém. Podľa zákona síce majú nárok na alikvotnú časť dovolenky, lenže zákon hovorí aj o tom, že nárok na ňu majú za mesiac, ktorý má 21 pracovných dní. Lenže tohtoročný február má len 20 pracovných dní a zamestnávatelia im tak dovolenku odmietajú zaplatiť. „Ak zamestnancovi nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí mu dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku,“ vraví Sélešová.
Ak do konca februára zamestnanec odpracuje 41 dní, vzniká mu nárok na dovolenku za odpracované dni, v tomto prípade 1/12 dovolenky za kalendárny rok, teda za 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. V prípade skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výmere jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok 2011.
„Nakoľko február má len 20 pracovných dní, za február nemajú zamestnanci nárok na jednu dvanástinu dovolenky. Majú tak nárok len na jednu dvanástinu za január,“ vysvetľuje aj doktor Rudolf Kubica z Národného inšpektorátu práce. „Čo sa týka čerpania dovolenky, pokiaľ im zamestnávateľ nenariadí čerpanie dovolenky do konca skončenia pracovného pomeru, teda do konca februára, je povinný im túto preplatiť pri skončení pracovného pomeru,“ dodáva.