„Navrhujeme, aby nezdaniteľnou časťou základu dane pre daňovníka boli aj príspevky na životné poistenie, a to v rovnakej výške 180 eur ako v prípade príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie,“ uviedla asociácia ako zásadnú pripomienku k návrhu novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení.
Do konca roka 2010 sa základ dane mohol znížiť o maximálne 398,33 eura ročne nielen pri doplnkovom penzijnom sporení, ale aj pri životnom poistení a účelovom sporení v bankách a správcovských spoločnostiach, ak príjem z takýchto produktov bude daňovníkovi plynúť najskôr v 55 rokoch. Vláda Ivety Radičovej však takúto daňovú úľavu od začiatku roka 2011 zrušila.
Rezort práce plánuje daňovú úľavu opätovne zaviesť len pri doplnkovom dôchodkovom sporení. Sporiteľ si bude môcť svoj základ dane znížiť o zaplatené príspevky do sumy 180 eur ročne, čím bude jeho daň z príjmov nižšia o 34,2 eura. " V zmysle zásady „level playing field“, používanej na európskej úrovni, je žiaduce, aby produkty, ktoré plnia podobný alebo rovnaký cieľ, mali v zákone garantované rovnaké zaobchádzanie, aby tak nedošlo k neprimeraným konkurenčným výhodám jedného typu produktu na úkor iných,“ upozorňuje asociácia. Aktuálna Biela kniha o dôchodkoch, ktorú vydala Európska komisia, podľa asociácie vyzýva členské štáty na razantnejšiu podporu tretieho dôchodkového piliera.
Životné poistenie je podľa asociácie poisťovní významným prvkom dobrovoľného, tretieho dôchodkového piliera. „Význam tohto piliera výrazne stúpol najmä po 1. septembri 2012, s novelou zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá znížila výšku príspevkov do druhého dôchodkového piliera z 9 na 4% hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu,“ tvrdí asociácia. Bremeno dôchodkového zabezpečenia občanov v budúcnosti sa tak podľa poisťovní výrazne presunulo na plecia štátu, a to bez dostatočných kompenzačných opatrení, ktoré by motivovali občanov dobrovoľne si prispievať na svoj dôchodok. „Z tohto dôvodu navrhujeme opätovné zavedenie možnosti zníženia základu dane o príspevky na životné poistenie vo výške, ktorá umožňuje v dlhodobom horizonte nasporiť sumu, potrebnú na výplatu dodatočného dôchodku v zmysluplnej výške, ktorá by efektívne znížila tlak a nároky občanov na sociálny systém štátu v budúcnosti a odľahčila verejné financie,“ dodáva Slovenská asociácia poisťovní.
Čiastočne obnovenú daňovú úľavu pre doplnkové dôchodkové sporenie nebudú môcť automaticky využiť všetci terajší sporitelia, ale len tí, ktorí pristúpia na nové, sprísnené pravidlá vyplácania dávok. Podmienkou pre výplatu doplnkového starobného dôchodku bude po novom priznanie predčasného starobného alebo riadneho starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou. K tejto dávke sa tak sporiteľ podľa nových pravidiel dostane najskôr v 60 rokoch jeho veku. V súčasnosti je pritom možné túto dávku vyplácať po dosiahnutí 55 rokov veku sporiteľa. Súčasne by sa však mala zrušiť terajšia podmienka minimálne 10 rokov sporenia v treťom pilieri. Prísnejšie podmienky sa majú týkať aj vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku. Sporiteľ bude musieť vykonávať rizikové práce najmenej 10 rokov namiesto súčasných 5 rokov. Dávku pritom dostane najskôr 5 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku, kým v súčasnosti mu stačí dovŕšiť 40 rokov.
Tvrdšie podmienky sa majú zaviesť aj pri výplate odstupného. Kým v súčasnosti dostane sporiteľ 80 % z celkovej nasporenej sumy, od začiatku budúceho roka má byť odstupné len v sume príspevkov, ktoré zaplatil samotný sporiteľ, vrátane výnosov z investovania. Príspevky, ktoré za sporiteľa počas sporenia odviedol zamestnávateľ, sa majú pripísať v prospech ostatných účastníkov v penzijnom fonde. Druhou možnosťou má byť predčasný výber časti nasporenej sumy. V tomto prípade si sporiteľ z DDS vyberie rovnako ako pri odstupnom len sumu príspevkov, ktoré sám odviedol, vrátane investičných výnosov. Príspevky, ktoré mu na jeho účet odviedol zamestnávateľ, však v tomto prípade neprepadnú v prospech ostatných sporiteľov, ale zostanú na jeho účte až dovtedy, kým sporiteľ nezačne poberať predčasnú penziu, resp. riadnu starobnú penziu zo Sociálnej poisťovne. Príspevky zamestnávateľa spolu s výnosmi sa mu následne vyplatia formou doplnkového dôchodku.
Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia je v súčasnosti približne 700 tisíc osôb. Na trhu pôsobia štyria správcovia doplnkových úspor na penziu. Vo fondoch spravujú spolu úspory klientov v sume vyše 1,31 miliardy eur.