Po povodniach pomôžu poisťovne, vláda zatiaľ nerozhodla, či prispeje

Počas horúcich dní hrozia búrky, ktoré sú veľa ráz sprevádzané prívalovými dažďami. Tie môžu spôsobiť vážne škody na majetku. Pred pár týždňami sa o tom presvedčili obyvatelia západoslovenských obcí Píla, Doľany a Častá. Po prietrži mračien sa vylial potok, ktorý ničil domy, autá i záhrady.

03.07.2011 06:30
povodne, povodeň, záplavy, záplava Foto:
Ilustračné foto
debata

„Poškodených bolo asi 44 domov a niekoľko chát,“ hovorí starosta obce Píla Radovan Mičunek. Odhaduje, že len škoda na obecnom majetku sa bude pohybovať okolo 200–tisíc eur. Skutočná výška škôd bude známa až po tom, čo ich vyčísli znalec. Môže byť ešte vyššia.

Minulý rok poskytla finančnú pomoc ľuďom, ktorých postihli povodne, vláda. Rodiny, ktorým voda spôsobila škodu, mohli prostredníctvom obecných úradov požiadať o peniaze. Či pomôže aj tento rok, nie je jasné. Vláda totiž v rámci úsporných opatrení znížila sumu, ktorá je v rozpočte vyčlenená na škody po povodniach. Siahnuť však môže do vládnej rezervy, ktorá je tento rok vo výške päť miliónov eur. Alebo peniaze môže zo svojej rezervy uvoľniť premiérka. Jej rezerva na tento rok je 1,659 milióna eur.

„Tak ako každý rok, v ktorom sa vyskytli povodňové situácie, aj tento rok bude ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ministerstvom vnútra predkladať na rokovanie vlády správu o priebehu a následkoch povodní za príslušné obdobie. O uhrádzaní povodňových škôd rozhoduje vláda a závisí od výšky rezervy v kapitole Všeobecná pokladničná správa, respektíve od disponibilných zdrojov štátneho rozpočtu,“ odpovedala na otázku, či vláda plánuje odškodniť ľudí postihnutých povodňami, hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková.

Pomôcť ľuďom z postihnutých obcí chce zbierka, ktorú vyhlásil Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s tímom krízovej intervencie Modrý anjel. Doteraz sa vyzbieralo približne 5 500 eur. Polovicu vyzbieraných peňazí majú dostať obce a zvyšnú polovicu priamo ľudia, ktorým voda spôsobila škody. Pomoc obciam sľúbili aj viaceré veľké firmy.

Na peniaze od vlády ani zo zbierok sa nemusia spoliehať ľudia, ktorí majú svoje domy poistené. Ak majú správne nastavenú výšku poistnej sumy a sú poistení aj pre prípad povodne, poisťovne by im mali uhradiť celú škodu.

Škodovať môžu tí, ktorí si poistku na dom uzatvorili pred viacerými rokmi a odvtedy si nezvýšili poistnú sumu. Keďže dnes má ich dom už pravdepodobne vyššiu cenu, ich poistná suma nezodpovedá aktuálnej cene domu a poisťovňa im preto vyplatí menej peňazí.

Podmienkou zaplatenia nákladov na opravu je, aby poistený zdokumentoval všetky škody a nahlásil ich poisťovni. „Klient si môže vybrať náhradu škody rozpočtom alebo doloží doklady za odstránenie vzniknutej škody,“ vraví Gabriel Tóth z Allianz – Slovenskej poisťovne. Ak si niekto vyberie, že chce zaplatiť škodu rozpočtom, poisťovňa vypočíta, koľko by oprava daných vecí stála a danú sumu mu zaplatí. Klient v takom prípade nemusí preukazovať, koľko na opravu skutočne vynaložil peňazí a dom si tak môže opraviť aj svojpomocne.

Kto môže pomôcť s náhradou škody po povodniach

  • Poisťovne – potrebné je, aby mal daný človek uzatvorené poistenie nehnuteľnosti alebo domácnosti a zároveň aby jeho poistka kryla aj riziko povodne.
  • Obce – v ich rozpočtoch síce nie je dostatok peňazí, aby dokázali odškodniť ľudí za povodne, vedia však pomôcť s odstraňovaním následkov zabezpečením potrebnej techniky.
  • Štát – môže pomôcť ľuďom s odstraňovaním následkov, no vláda zároveň môže uvoľniť aj peniaze na vykrytie škôd, ktoré povodeň ľuďom spôsobila. Závisí to najmä od stavu štátneho rozpočtu.
  • Súkromné zbierky – organizujú sa pri každej väčšej povodni či inej katastrofe. Peniaze z nich väčšinou sprostredkúva­jú obce.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba