Počet poistných podvodov v kríze všeobecne rastie, podvody neobchádzajú ani oblasť majetkového poistenia. „Zaznamenali sme prípady zámerného poškodzovania majetku s cieľom navýšiť poistné plnenie a s prípadmi doloženia fiktívnych faktúr za nevykonané práce po následných opravách,“ uviedla Zuzana Hliváková, hovorkyňa Generali Slovensko poisťovne.
Časté boli podľa nej aj prípady hlásenia väčšieho počtu odcudzených vecí, ako boli reálne odcudzené. Vyskytol sa aj prípad fiktívnej krádeže s nasimulovaným vlámaním sa do objektu a úmyselné založenie požiaru s cieľom zlepšiť stav nehnuteľnosti opravou.
Podobné skúsenosti má aj Kooperativa poisťovňa. „Pri škodách na elektromotoroch v domácnosti sa často objavujú upravované doklady za opravu. Viacerí klienti použijú ten istý doklad za opravu s tým, že je len prepísaný odberateľ,“ uviedla za Kooperativu Zuzana Wagnerová. Poisťovňa podľa nej prešetrovala aj prípady, keď k uzavretiu poistnej zmluvy došlo až po vzniku poistnej udalosti, prípadne, keď klient neopravil poškodené veci a následne po určitom čase nahlásil znovu to isté poškodenie.
Ako ďalej Wagnerová uviedla, v prípade preukázania pokusu o podvod poisťovňa klientovi, resp. poškodenému nevyplatí poistné plnenie. Okrem toho poisťovňa podá na políciu trestné oznámenie.
„Ľudia si vôbec neuvedomujú, že už len pri zvýšení počtu odcudzených vecí, hlásenia väčšieho rozsahu škody, ako je reálne, alebo spájania viacerých škôd do jednej poistnej udalosti, sa dopúšťajú pokusu o poistný podvod, ktorý je trestným činom,“ upozorňuje Hliváková z Generali Slovensko. Na základe súdno-právneho konania hrozí v prípade odhalenia poistného podvodu na Slovensku trest od 1 do 15 rokov odňatia slobody.