Obmedziť zamestnávanie na živnosť by mala novela Zákonníka práce. „Prispeje k tomu najmä presnejšia defi nícia závislej práce, čiže práce, ktorú možno vykonávať iba na riadny pracovný pomer. Vychádzame pritom z európskej legislatívy i doterajších skúseností. Naším cieľom je zjednodušiť kontroly inšpektorom práce, ale aj rozhodovanie súdov, ak sa firmy proti pokutám za nútené živnosti odvolávajú. A túto zmenu kombinujeme s novými odvodovými povinnosťami živnostníkov, takže naozaj očakávame pokles počtu takzvaných živnostníkov z donútenia,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš.
Dnes je totiž definícia práce, ktorú môže vykonávať len zamestnanec, veľmi široká. Obsahuje viacero bodov a len čo niektorý z nich zamestnanec nespĺňa, už môže pracovať na živnosť. Zamestnanec napríklad pri práci má používať výrobné prostriedky zamestnávateľa a prácu uskutočňovať v pracovnom čase. V prípade, že niekto používa na prácu vlastný počítač či telefón a nemá definovaný pracovný čas, už nemusí byť zamestnancom.
Užitočné rady nájdete aj v článku Aké zmeny čakajú živnostníkov
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Ministerstvo práce navrhuje, aby sa za závislú prácu považovala práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu. Nebude tak už rozhodovať, či daný pracovník používa vlastný počítač, alebo firemný alebo či má určený pracovný čas.
V súčasnosti existujú dve skupiny falošných živnostníkov. Niektorí ľudia pracujú na živnosť preto, lebo je to pre nich výhodnejšie, ako keby mali pracovnú zmluvu. Pri rovnakých nákladoch zamestnávateľa dostane živnostník v čistom výrazne viac peňazí ako zamestnanec. Druhú skupinu tvoria živnostníci z donútenia. Tí sa pre živnosť nerozhodli dobrovoľne, ale nemali na výber. Ak by nesúhlasili s prácou na živnosť, pravdepodobne by boli bez zamestnania.
Ľudia, ktorí by aj v budúcom roku chceli pracovať na živnosť, budú musieť pravdepodobne platiť vyššie dane i odvody ako v súčasnosti. Dnes väčšina falošných živnostníkov využíva 40–percentné paušálne výdavky, keďže nemajú žiadne alebo len minimálne výdavky spojené s podnikaním. Vďaka tomu zaplatia dane i odvody len zo 60 percent svojho zárobku. V budúcom roku sa však majú paušálne výdavky obmedziť sumou 5 040 eur ročne, čo je 420 eur mesačne. Vyššie dane tak zaplatia všetci živnostníci, ktorí mesačne fakturujú 1 050 eur a viac a budú aj naďalej využívať paušál. Čím je vyšší ich zárobok, tým bude nárast daní a odvodov razantnejší.
Okrem obmedzenia paušálnych výdavkov vláda pre živnostníkov chystá aj zvýšenie odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálne odvody, z ktorých si platí odvody väčšina podnikateľov, by v budúcom roku mali vzrásť zo 44,2 percenta priemernej mzdy na jej polovicu. Navyše vzrastú aj vymeriavacie základy pre platenie odvodov. Tieto zmeny najviac pocítia živnostníci s nadpriemernými príjmami, ktorí plánujú naďalej využívať paušálne výdavky.
Na živnosť v minulosti pracoval aj súčasný štátny tajomník ministerstva práce. „Ako moderátorovi v TV JOJ mi vyhovovala živnosť, lebo zmluva s televíziou mi umožňovala príležitostne moderovať aj pre iných klientov. Ale ak človek preukázateľne pracuje len pre jednu firmu, na tom istom pracovnom mieste a robí stále tú istú prácu na pokyn toho istého nadriadeného, nemôže byť pre neho živnosť výhodná,“ povedal Ondruš. V čistom môže síce podľa neho dostať takýto živnostník viac, ale sám si musí platiť dane a odvody a navyše prichádza o viaceré výhody, ktoré majú zamestnanci. „Ak napríklad takýto živnostník utrpí pracovný úraz, v štatistike sa neobjaví a ani nemá nárok na práceneschopnosť či nejakú kompenzáciu. Títo ľudia nemajú právo na pracovný čas, na dovolenku, na voľno pre choré deti, ani na príspevok na stravu či ochranné pomôcky,“ dodal Ondruš.
Ako sa zmení definícia zamestnania
Dnes
- Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
Návrh
- Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu.