Základný rozdiel medzi týmito dvoma formami podnikania je v tom, že v prípade živnosti vystupuje podnikateľ ako fyzická osoba a za prípadné škody z podnikania ručí celým svojím majetkom. Eseročka je naproti tomu právnická osoba. Spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným ručí za záväzky firmy len do výšky svojho nesplateného vkladu. Len čo zaplatí celý vklad do základného imania, tak neručí za záväzky spoločnosti. Ale samotná spoločnosť ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom. Ak napríklad firma vlastní auto, nejaký stroj či halu, tak exekútor môže tento majetok predať. Na dom samotného majiteľa firmy však siahnuť nemôže.
Výhodou živnosti sú naproti tomu paušálne výdavky. Živnostník si takto môže odpočítať až 60 percent z príjmov, maximálne 20-tisíc eur za rok. Eseročka nemá nárok na paušálne výdavky. A zároveň, keďže ide o právnickú osobu, platí vyššiu sadzbu dane z príjmov. Živnostníkom sa dosiahnutý zisk zdaňuje 19 percentami, eseročke 21 percentami.
Živnostník si však na rozdiel od majiteľa eseročky môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane. Podnikateľ, ktorý má firmu, si môže tieto nezdaniteľné časti odpočítať len v prípade, že sa vo svojej firme zamestná, alebo má aj iný príjem, z ktorého je možné nezdaniteľné minimum odpočítať. V tomto roku dosahuje nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 3 937,35 eura. Vďaka tomu ušetrí živnostník na dani za rok 748 eur.
Mnohí ľudia sa rozhodujú pre eseročku najmä preto, že sa takto môžu vyhnúť plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne. V tomto roku dosahujú odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý dosahuje väčšina živnostníkov, sumu 158,11 eura mesačne. Za rok tak živnostník zaplatí na odvodoch minimálne 1 897,32 eura. Povinné sociálne odvody pritom musí platiť každý živnostník, ktorý mal v predchádzajúcom roku príjem vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Od 1. júla platia povinné odvody tí podnikatelia, ktorí vlani zarobili viac ako 5 724 eur.
Vďaka plateniu odvodov majú živnostníci nárok nielen na dávky, ale aj na dôchodok. Ak si konateľ eseročky nebude vôbec platiť odvody na dôchodkové poistenie, môže sa stať, že mu nevznikne nárok na starobný dôchodok. Na jeho získanie je totiž potrebných minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia. Naproti tomu, ak si živnostník celý život odvody platí, hoci aj minimálne, môže mu vzniknúť nárok na minimálny dôchodok. Na jeho získanie je potrebné, aby bol dôchodkovo poistený aspoň 30 rokov. Suma minimálneho dôchodku sa pritom zvyšuje s každým odpracovaným rokom.
Ako na eseročku
- Každý záujemca o podnikanie na Slovensku v činnostiach, ktoré sú živnosťou v súlade so živnostenským zákonom, môže prevádzkovať živnosť po splnení všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti (v prípade voľných živností), ktorými sú: dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť, ak živnostenský zákon neustanovuje inak. V prípade regulovaných živností je potrebné splniť aj podmienku odbornej spôsobilosti, ktorou je pre remeselné živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, a pre viazané živnosti odborná spôsobilosť získaná inak, ktorá je upravená v prílohe č. 2 živnostenského zákona.
- Kto chce prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému (okresnému) úradu v postavení jednotného kontaktného miesta miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby (alebo bydliska fyzickej osoby). Právnická osoba uvedie zároveň s ohlásením živnosti tiež údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ktorý zabezpečí živnostenský úrad. Za bezúhonného sa v tomto prípade nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.
- Správny poplatok je 5 eur pri ohlásení každej voľnej živnosti, 15 eur pri ohlásení každej regulovanej živnosti.
- Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie spĺňa všetky náležitosti podľa živnostenského zákona a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.
- Na rozdiel od podania, ktoré predloží fyzická alebo právnická osoba už zapísaná v obchodnom registri, alebo v inom zákonom určenom registri, tak podanie založených právnických osôb nevzniká živnostenské oprávnenie dňom podania ohlásenia živnosti (ak v ohlásení živnosti nie je určený neskorší dátum začatia prevádzkovania živosti, ako je deň ohlásenia), ale až dňom zapísaným v obchodnom registri. Za návrh na zápis do obchodného registra sa platí poplatok 331,50 eura. Kto požiada o zápis firmy elektronicky, zaplatí polovicu.
Živnostník môže prísť aj o strechu nad hlavou
- Rozdiel medzi živnosťou a eseročkou pocíti podnikateľ najmä vtedy, keď sa dostane do problémov a nebude schopný splácať svoje dlhy. Fyzická osoba ručí pri podnikaní celým svojím majetkom, na ktorý sa môže siahnuť v prípade dlhov z obchodných vzťahov, spôsobenia škody alebo náhrady zmarených ziskov. Jeho súkromný majetok sa v prípade finančných problémov v živnosti môže speňažiť a tak pokryť všetky prípadné dlhy.
- Ak živnostníkovi nezaplatí jeho odberateľ a on nebude mať preto dostatok peňazí, aby zaplatil za materiál, či vyplatil svojich zamestnancov, budú si môcť títo ľudia od neho vymáhať dlh a exekútor bude môcť siahnuť aj na jeho súkromný majetok. Živnostník tak kvôli dlhom z podnikania, ktoré ani sám nezapríčinil, môže prísť aj o strechu nad hlavou.
- Spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným ručí za záväzky firmy len do výšky svojho nesplateného vkladu. Ak zaplatil celý vklad, tak už za záväzky spoločnosti neručí. Spoločnosť však ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom.