50 otázok o spoluvlastníctve

1. Kedy je majetok v podielovom spoluvlastníctve?

Podľa Občianskeho zákonníka môže byť vec v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje podľa zákona vlastnícky vzťah viacerých osôb k tej istej veci.

2. Kedy je vec v spoluvlastníctve?

Vec, nehnuteľnosť alebo akýkoľvek iný majetok, je v spoluvlastníctve vtedy, ak ich vlastnia viaceré osoby bez toho, aby bola vec reálne rozdelená a ak nie je právnym predpisom alebo dohodou spoluvlastníkov dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

3. Akú časť predstavuje spoluvlastnícky podiel?

Podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ktorá by bola vo výlučnom vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov. Všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej veci presne vymedzenú či vyčlenenú časť (ak sa nedohodnú inak). Platí teda, že ak ako podielový spoluvlastník vlastníte 1/3 podiel na určitej nehnuteľnosti, nevlastníte presne vymedzenú plochu s výmerou 1/3 z celej plochy nehnuteľnosti, ktorú by ste mohli ako výlučný vlastník užívať.

4. Aké majú spoluvlastníci práva a povinnosti?

Rovnaké práva a povinnosti, aké má jediný vlastník veci, v prípade spoluvlastníctva pripadajú všetkým spoluvlastníkom. Ide najmä o právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, prípadne sa domáhať aj ochrany prostredníctvom vlastníckych žalôb.

5. Ako sa hospodári s vecou v spoluvlastníctve?

Výrazom hospodárenie so spoločnou vecou sa označuje najmä údržba, oprava, úprava veci, rovnako však jej užívanie. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, na základe spoločnej dohody. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou sa uplatňuje väčšinový princíp, ktorý však nie je založený na počte spoluvlastníkov, ale na veľkosti ich podielov.

6. Ako sa rozhoduje pri hlasovaní o majetku v spoluvlastníctve?

Spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný a ktorý nesúhlasí so spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou, o ktorom sa rozhodlo väčšinou hlasov, sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť, alebo sa môže obrátiť na súd. Ak sa rozhodnete predmet vášho podielového spoluvlastníctva ako celok predať, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, potrebný bude súhlas všetkých spoluvlastníkov.

7. Možno spoluvlastnícky podiel predať alebo darovať?

Každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať – môže ho previesť na iného, alebo ho darovať, prípadne ho prenechať inej osobe závetom.

8. Je potrebné zachovať predkupné právo pri prevode spoluvlastníckeho podielu?

Zákon obmedzuje zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu, a to v prospech a na ochranu ostatných spoluvlastníkov. Ak niektorý spoluvlastník bude chcieť previesť svoj podiel na tretiu osobu, prípadne len jedného spoluvlastníka, musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe. Ak sa teda spoluvlastník rozhodne svoj podiel previesť na inú osobu, Občiansky zákonník umožňuje ďalším spoluvlastníkom na základe predkupného práva prednostne tento podiel nadobudnúť. Toto neplatí, pokiaľ ide o prevod na blízke osoby spoluvlastníka definované Občianskym zákonníkom.

9. Musí spoluvlastník ponúknuť pri predaji svoj podiel najprv ostatným spoluvlastníkom?

Ak chce niektorý zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti podiel predať, je povinný ponúknuť ho ostatným spoluvlastníkom. Ponuka musí byť písomná. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, platí zákonná dvojmesačná lehota a oprávnený, ktorému bol spoluvlastnícky podiel ponúknutý, musí kúpnu cenu vyplatiť do tejto lehoty. Kúpna cena musí byť taká istá, aká je ponúknutá za spoluvlastnícky podiel treťou osobou. Ak nemôže túto podmienku splniť ani po stanovení odhadnej ceny, jeho predkupné právo zaniká. Povinný nemusí takúto ponuku urobiť iba vtedy, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe.

10. Ako sa uplatňuje predkupné právo?

Zo zákonov vyplýva, že každý spoluvlastník má právo nakladať so svojím majetkom. Pri prevode spoluvlastníckeho podielu však musí dodržať isté obmedzenia v podobe predkupného práva. Spoluvlastník, ktorý chce napríklad predať svoj podiel na pozemku, musí osloviť všetkých ostatných spoluvlastníkov a ponúknuť im svoj podiel. Ako sa v takomto prípade postupuje? Ponuku na uplatnenie predkupného práva treba urobiť ohlásením všetkých podmienok týkajúcich sa prevodu vlastníctva. V prípade nehnuteľností sa vyžaduje písomná podoba.

11. Musí mať ponuka písomnú podobu?

Spoluvlastník je povinný zaslať písomnú ponuku na prevod podielu ostatným spoluvlastníkom. V prípade hnuteľných vecí ponuka byť písomná nemusí. Odporúča sa poslať ponuku v písomnej podobe aj v prípade hnuteľných vecí. Môže slúžiť ako dôkaz v súdnom konaní. Ak totiž spoluvlastník oznámi, že ponuku na uplatnenie predkupného práva nedostal, je na predávajúcom spoluvlastníkovi, aby dokázal, že takúto ponuku dal ostatným spoluvlastníkom. Odporúča sa v takomto prípade kontaktovať ostatných spoluvlastníkov, napríklad formou doporučeného listu, kde spoluvlastník oznámi, že ponúka svoj podiel na predaj za cenu, ktorú ponúka iný prípadný záujemca. Ak spoluvlastníci na túto ponuku nezareagujú a nevyplatia sumu do dvoch mesiacov, až vtedy môže svoj podiel spoluvlastník predať inej osobe. Predkupné právo sa v takomto prípade neuplatňuje len vtedy, ak by išlo o prevod blízkej osobe.

12. Čo musí ponuka obsahovať?

Ponuka musí obsahovať všetky podmienky prevodu spoluvlastníckeho podielu. Chýbať nesmie v prípade predaja kúpna cena. Tá nesmie byť vyššia ako cena, ktorú spoluvlastník ponúka tretím osobám. Zákon dáva právo prevodcovi vymedziť dobu, do ktorej si ostatní spoluvlastníci musia uplatniť svoje predkupné právo. V prípade, ak sa lehota nevymedzí, platí, že zákonná doba na uplatnenie predkupného práva je v prípade hnuteľnej veci 8 dní, v prípade nehnuteľnosti sú to dva mesiace. Tieto lehoty začínajú plynúť odo dňa oznámenia ponuky. Ak si oslovení spoluvlastníci v tomto čase svoje nároky neuplatnia, ich predkupné právo zanikne. V stanovenej lehote na uplatnenie práva musí byť spoluvlastníkom vyplatená kúpna cena uvedená v ponuke.

13. Ako sa postupuje pri darovaní spoluvlastníckeho podielu?

Podobne treba postupovať aj v prípade darovania podielu na pozemku. Aj pokiaľ ide o darovanie, majú totiž spoluvlastníci právo na nadobudnutie uvedeného podielu a spoluvlastník im ho musí ponúknuť na predaj. Urobiť tak nie je povinný len v prípade, ak ide o darovanie podielu blízkej osobe.

14. Ako možno zrušiť spoluvlastníctvo?

Do úvahy prichádzajú nasledujúce možnosti: zrušenie spoluvlastníctva dohodou alebo spoluvlastníctvo zruší súd.

15. Čo predstavuje dohoda o zrušení spoluvlastníctva?

Podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vyrovnaní. Právny poriadok tento spôsob zrušenia navyše uprednostňuje pred zrušením podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva by mala upraviť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vyrovnáva. Okrem toho, dohoda, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musí spĺňať všetky zákonnom stanovené náležitosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme a zavkladovaná na katastri.

16. Kedy rozhoduje o zrušení spoluvlastníctva súd?

Zrušenie spoluvlastníctva rozhodnutím súdu prichádza na rad vtedy, ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyrovnaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z nasledujúcich vyrovnaní: po a) rozdelenie veci: ak ide o deliteľnú vec, ktorej rozdelenie je dobre možné a ak naďalej môže plniť svoj účel (zákonom stanovená výnimka platí pri delení poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne) alebo po b) prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu – ak rozdelenie veci nie je dobre možné. Komu bude vec prikázaná, závisí od rozhodnutia súdu, pričom veľkosť podielu nebýva vždy kľúčovým kritériom pre posúdenie, kto nadobudne vec do svojho výlučného vlastníctva, alebo po c) predaj tretej osobe a rozdelenie výťažku podľa veľkostí spoluvlastníckych podielov – ak žiadny zo spoluvlastníkov nemá záujem vec vlastniť.

17. Musí spoluvlastník pri predaji pozemku rešpektovať predkupné právo ostatných spoluvlastníkov?

Nie vždy chcú spoluvlastníci spoločne hospodáriť so spoločným majetkom alebo nie sú schopní dohodnúť sa, ako s ním nakladať, preto sa rozhodnú vec, ktorú spoločne vlastnia, predať. Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený nakladať len so svojím spoluvlastníckym podielom, ktorý je potrebné chápať ako ideálny podiel na veci. V prípade predaja veci v spoluvlastníctve tretej osobe je potrebné rešpektovať zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, čo znamená, že spoluvlastník, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel, musí najskôr osloviť ostatných spoluvlastníkov, oznámiť im cenu a ostatné podmienky, za akých chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Až keď spoluvlastníci odmietnu ponuku na odkúpenie, môže spoluvlastnícky podiel previesť na tretiu osobu. Predkupné právo treba rešpektovať aj pri darovaní. Ak sa spoluvlastníci nehnuteľnosti nedohodnú na jej užívaní, no ani na predaji, môže rozhodnúť súd.

18. Ako možno rozdeliť pozemok v spoluvlastníctve?

V prípade rozdelenia pozemku v podielovom spoluvlastníctve pôvodný pozemok zaniká a jeho časti sa buď zlúčia s existujúcimi pozemkami, alebo sa stanú samostatnými vecami. Zlúčenie možno pri spoločnom pozemku vykonať len vtedy, ak sa pozemok zlučuje s pozemkom s rovnakými spoluvlastníkmi a rovnako veľkými podielmi, v opačnom prípade treba podiely na novom pozemku usporiadať písomnou dohodou medzi spoluvlastníkmi zlučovaných pozemkov. Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti pozemku medzi seba, museli by všetci uzavrieť dohodu o vyrovnaní spoluvlastníctva (a zapísať ju do katastra), prípadne sa obrátiť na súd, aby uskutočnil vyrovnanie spoluvlastníctva. Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky v extraviláne (mimo zastavaného územia obce). Pri poľnohospodárskych pozemkoch nemôže právnym úkonom, rozhodnutím súdu o vyrovnaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2 (pri lesných pozemkoch je to 5 000 m2). Poľnohospodárskym pozemkom sa rozumie pôda evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

19. Ako vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)?

Vznik BSM upravuje Občiansky zákonník a podľa neho je z hľadiska vzniku BSM je rozhodujúce, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníctva k veci. Za spôsob nadobudnutia veci treba považovať aj vytvorené veci. Pokiaľ vec vytvorili za trvania manželstva obidvaja manželia alebo jeden z nich, vec patrí do BSM a to vzniká v okamihu vytvorenia novej veci. Do BSM nemožno zahrnúť autorské diela, aj keď vznikli za trvania manželstva.

20. Na čo je potrebné dať si pozor pri investovaní do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve?

Problematické býva zdokladovanie takýchto investícií, pretože si ľudia buď nenechávajú bločky, alebo nehnuteľnosť zhodnotili vlastnou prácou. Pred rekonštrukciou alebo inou investíciou do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve sa odporúča zabezpečiť si súhlas väčšiny spoluvlastníkov, ale aj vyhotovenie fotodokumentácie stavu nehnuteľnosti pred rekonštrukciou, ak je to možné, tak aj vypracovanie znaleckého posudku, a určite si treba odkladať doklady o nákladoch. Keď potom dôjde k usporiadaniu spoluvlastníctva alebo si tí spoluvlastníci, ktorí investíciu financovali, žiadajú peniaze od zvyšku spoluvlastníkov, je možné zistiť, aká bola reálna hodnota investície.

21. Kto musí platiť?

Pozor pri investovaní do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve si treba dávať aj vtedy, ak spoluvlastníci nevlastnia rovnaký podiel. Ak mal menšinový spoluvlastník možnosť vyjadriť sa k investícii, nesúhlasil s ňou, ale bol prehlasovaný, je zaviazaný hradiť náklady bez ohľadu na to, či ide o nevyhnutné opravy alebo nie. Samozrejme, menšinový spoluvlastník má možnosť obrátiť sa na súd, aby ten rozhodol o zmene veci, pri ktorej bol prehlasovaný. Ak mu však nebola daná možnosť vyjadriť sa k zmene veci, teda napríklad k rekonštrukcii, investujúci spoluvlastník má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany menšinového spoluvlastníka.

21. Je povinný platiť náklady na bývanie aj ten spoluvlastník, ktorý v dome reálne nebýva?

Častým sporom, ktorý musia rozhodovať súdy, býva užívanie nehnuteľnosti, v ktorej zostane po smrti jedného z rodičov spolu s ovdoveným rodičom jedno dieťa, ale vlastnícky podiel v ňom majú aj ďalšie deti. Dieťa, ktoré v dome nebýva, časom neraz žiada hradenie odplaty za užívanie jeho časti domu. Ale deje sa aj to, že spoluvlastníci, ktorí v dome bývajú, žiadajú nebývajúceho spoluvlastníka o podieľanie sa na hradení časti nákladov na prevádzku domu. Ako najvhodnejšie riešenie sa v takýchto prípadoch javí vyrovnanie spoluvlastníctva, a to tak, aby sa vlastníkmi stali osoby v dome bývajúce a spoluvlastník, ktorý v dome nebýva, bol z ich strany vyplatený.

22. Môže pomôcť zriadenie vecného bremena?

Keď rodičia ešte za svojho života prevedú vlastníctvo domu či bytu na svojich potomkov na ich ochranu, aby nemohli byť vysťahovaní, sa na nehnuteľnosť zriaďuje vecné bremeno v prospech rodičov. Bremeno spočíva v bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti rodičmi. Toto právo zabezpečuje rodičom možnosť užívania rodinného domu a zaniká dohodou, smrťou rodičov, trvalými zmenami na veci, ktoré znemožňujú užívanie veci alebo na základe rozhodnutia súdu v prípade, ak vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom však je potrebné poskytnúť primeranú náhradu oprávnenému.

23. Možno predať nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom?

V praxi často vzniká mylný výklad vecného bremena, teda že nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom nie je možné predať tretej osobe. Nie je to pravda. Na predaj takejto nehnuteľnosti nie je potrebný súhlas osôb oprávnených z vecného bremena, ale osoba, ktorá nehnuteľnosť kupuje, je povinná rešpektovať ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

24. Patria do BSM aj veci nadobudnuté pred manželstvom jedným z manželov?

Nie, takýto majetok do BSM nie je zahrnutý. Právna úprava BSM je vytvorená tak, že veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do tohto spoluvlastníctva nespadajú, aj keď ich prípadne užívajú obidvaja manželia. Naďalej zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho manžela, ktorý ich nadobudol. Pokiaľ by manželia spoločne nadobudli vec na základe zmluvy pred uzavretím manželstva, bola by v ich podielovom spoluvlastníctve. Prípadnú pochybnosť, v akom vlastníctve budú veci získané výmenou za vec alebo z predaja veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, odstránil výklad súdnej praxe v tom smere, že tieto veci patria naďalej do výlučného vlastníctva manžela, pretože ide len o premenu toho istého majetku. Ak sa však na získanie novej veci použijú čo len sčasti prostriedky z BSM, celá vec bude patriť do BSM.

25. Čo patrí do BSM

Do BSM môže patriť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva – hnuteľné aj nehnuteľné veci.

26. Čo je zdrojom BSM?

Zdrojom BSM sú príjmy a úspory zo zamestnania a z podnikania, ako aj príjmy zo sociálneho zabezpečenia. Príjmy tvorí mzda, ale aj všetky príjmy z pracovnej činnosti – vyplatené prémie a honoráre umelcov, príjmy z nakladateľských zmlúv, odmeny za vynálezy, prémie a odmeny za zlepšovacie návrhy, autorské odmeny a podobne. Zdroje BSM sú aj výhry z lotérií a iných žrebovacích akcií, pokiaľ vznikli za trvania manželstva, pričom nerozhoduje čas zakúpenia žrebu, ale čas výhry. Patria sem aj plnenia z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody. Bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa po vyplatení stávajú výlučným vlastníctvom oprávneného manžela

27. Patrí do BSM napríklad aj nárok na vyplatenie mzdy?

Platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal. Nárok na vyplatenie príjmu nepatrí do BSM, pretože nejde o vec, ale o pohľadávku.

28. Patria do BSM aj dlhy jedného z manželov?

Čo sa týka dlhov, tak pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do BSM.

29. Čo nepatrí do BSM?

Do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Občiansky zákonník vylučuje určité veci z BSM aj keď ich nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Do BSM nepatria veci získané dedičstvom. Ak je dedičom len jeden manžel, nadobudne dedičstvo do svojho výlučného vlastníctva. Ak by dedili obaja manželia, nadobudnuté dedičstvo bude v ich podielovom spoluvlastníctve.

30. Ktoré dary patria do BSM manželov?

V BSM nie sú ani veci získané darom, pričom nezáleží, či obdarovaný bol iba jeden z manželov alebo obaja manželia. V prípade, keď obdarovaným bol iba jeden z manželov, dar patrí do jeho výlučného vlastníctva. Ak boli obdarovaní manželia spoločne, dar bude v ich podielovom spoluvlastníctve. Pri niektorých daroch môžu vzniknúť pochybnosti, či bol obdarovaný jeden z manželov alebo obaja. V týchto prípadoch bude rozhodujúci úmysel darcu, a to v tom zmysle, či chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obidvom, pričom treba prihliadnuť aj na vzťah medzi darcom a obdarovaným. Darovanie medzi manželmi je možné len zo samotného majetku každého z manželov. Povaha BSM bráni tomu, aby jeden manžel, ktorý nie je výlučným vlastníkom veci, daroval spoločnú vec druhému manželovi, ktorý je rovnako bezpodielovým spoluvlastníkom ve­ci

31. Zaraďujú sa do BSM aj veci potrebné na podnikanie?

Do BSM nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Pri posudzovaní otázky, či ide o takéto veci, je rozhodujúce, či tieto skutočne slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Ak je to tak, potom tieto veci patria do výlučného vlastníctva toho z manželov, ktorého osobným potrebám alebo výkonu povolania slúžia bez ohľadu na to, ako boli tieto veci nadobudnuté a akú majú hodnotu.

32. Aké sú užívacie práva manželov k majetku v BSM?

Veci v BMS užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Vykonávať právne veci sú oprávnení a povinní obaja manželia, a to spoločne a nerozdielne. Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

34. Ako zaniká BSM?

Občiansky zákonník stanovuje, že BSM môže zaniknúť zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť aj za trvania manželstva. Na použitie majetku v BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

35. Kedy súd zruší BSM na návrh jedného z manželov počas trvania manželstva?

Súd na návrh zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Ak podnikateľskú činnosť po zrušení BSM vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.

36. Môže sa počas trvania manželstva obnoviť zaniknuté BSM?

Ak za trvania manželstva BSM zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.

37. Ako sa vyrovnáva BSM?

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyrovnanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka: ak dôjde k vyrovnaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyrovnali, ak sa vyrovnanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyrovnaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyrovnané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyrovnali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

38. Musí byť dohoda medzi manželmi písomná?

Pokiaľ sa dohody medzi manželmi týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

39. Ako sa pri vyrovnaní BSM počítajú podiely manželov?

Pri vyrovnaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

40. Musí manžel manželku vyplatiť?

Manželia sa rozviedli. Pred rozvodom spoločne obývali nehnuteľnosť, ktorú darovali manželovi rodičia. Má manžel právo v rámci vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadať od manželky vyplatenie nejakej sumy z domu, ktorý spoločne obývali? Na rekonštrukciu domu mali manželia spoločný úver. Majetok, ktorý manželovi rodičia darovali, je jeho majetkom. Rozvodom manželstva zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a zo zákona sú povinní spoločne nadobudnutý majetok vyrovnať a rozdeliť. Ak za trvania manželstva spoločne rekonštruovali rodinný dom a úver splácali spoločne, potom má manželka nárok na, aby sa s manželom finančne vyrovnali. Môže sa s manželom dohodnúť alebo sa obrátiť na súd, aby vykonal vyrovnanie majetku. Dôležité je, že na súd sa môžete obrátiť len v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Súd je povinný vykonať vyrovnanie majetku podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka – pri vyrovnaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

41.Manželia sa rozviedli. Pred rozvodom spoločne obývali nehnuteľnosť, ktorú darovali manželovi rodičia. Má manželka právo v rámci vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadať od manžela vyplatenie nejakej sumy z domu, ktorý spoločne obývali?

Na rekonštrukciu domu mali manželia spoločný úver. Majetok, ktorý manželovi rodičia darovali, je jeho majetkom. Rozvodom manželstva zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a zo zákona sú povinní spoločne nadobudnutý majetok vyrovnať a rozdeliť. Ak za trvania manželstva spoločne rekonštruovali rodinný dom a úver splácali spoločne, potom má manželka nárok, aby sa s manželom finančne vyrovnali. Môže sa s manželom dohodnúť alebo sa obrátiť na súd, aby vykonal vyrovnanie majetku. Dôležité je, že na súd sa môžete obrátiť len v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Súd je povinný vykonať vyrovnanie majetku podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka – pri vyrovnaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Prihliadne sa na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

42. Bývalí manželia sa chcú dohodnúť ohľadom rozdelenia spoločného majetku. Od rozvodu už uplynuli tri roky. Bývalá manželka chce bývalého manžela „vyplatiť“ a on svoj podiel na nehnuteľnosti prepíše na ňu. Je to možné?

V prípade, ak už uplynuli tri roky od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené a bývalí manželia nevyrovnali v tejto lehote spoločne nadobudnutý majetok dohodou o vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom platí podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že sa po uplynutí týchto troch rokoch obaja stali podielovými spoluvlastníkmi bytu. Bývalí manželia môžu uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorou bývalý manžel odpredá svoju polovicu bytu bývalej manželke.

43. Manželia sa rozvádzajú a vlastnia byt, ktorý nadobudli kúpou v čase manželstva. Manžel chce svoju polovicu darovať dcére z jeho prvého manželstva. Manželka s tým nesúhlasí. Môže tak manžel urobiť?

Ak manželia nadobudli nehnuteľnosť počas trvania manželstva, potom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Znamená to, že podiely manželov nie sú určené. Na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci uvedení obaja manželia spoločne. To znamená, že manžel nemôže darovať svoju časť dcére. Mohli by tak urobiť spoločne obaja manželia, čím by sa stali podielovými spoluvlastníkmi s dcérou, ktorá by vlastnila ideálnu polovicu a manželia by boli bezpodielovými spoluvlastníkmi druhej polovice. Bez súhlasu manželky však manžel nemôže dcére darovať podiel na nehnuteľnosti.

44. Zomrela rozvedená matka troch detí. S bývalým manželom sa nestihli majetkovo vyrovnať. Má nárok na dedičstvo aj bývalý manžel?

Rozvodom zaniká BSM a bývalí manželia si ho vyrovnajú buď dohodou, alebo ho vyrovnáva súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyrovnaniu dohodou alebo ak o BSM ešte nerozhodol súd na základe návrhu podaného do troch rokov od zániku BSM, treba vedieť, že rozhodne súd. Do BSM nepatria veci, ktoré jeden z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, veci darované, zdedené alebo vydané v reštitúcii v prípade, ak boli jeho pred uzavretím manželstva, alebo ich nadobudol po právnom predchodcovi. Dediť možno zo zákona, závetu alebo z oboch týchto dôvodov. V prípade, ak chýba závet, tak sa dedí iba zo zákona v štyroch dedičských skupinách. Deti dedia v prvej skupine, rovnako ako manželka. Dedí sa teda majetok, ktorý v rámci vyrovnania BSM pripadol zosnulej manželke, bývalý manžel a otec detí dediť nebude, dedičstvo pripadne deťom zosnulej.

45. Manžel zomrel počas rozvodového konania. Má manželka v rámci vyrovnania BSM v rámci dedičského konania nárok na dom, ktorý získal manžel ako dar od svojich starých rodičov?

Vec nadobudnutá darovaním počas manželstva nepatrí do BSM, a preto nebude ani predmetom vyrovnania. Ak by jeden z manželov zdedil nejaký majetok, taktiež by nepatril do BSM a nebol by predmetom vyrovnania. Ak sa však peniaze alebo majetok z dedičstva či darovania použijú na majetok patriaci do BSM, potom investujúci manžel (dedič) má právo požadovať vrátiť tieto peniaze pri vyrovnaní BSM.

46. Manžel nadobudol byt pred manželstvom v dedičskom konaní. Byt predal až počas manželstva a následne zomrel. Patria peniaze z predaja bytu do BSM a budú predmetom vyrovnania BSM v rámci dedičského konania?

Majetok, ktorý manžel získal ešte pred manželstvom z dedičstva, do BSM nepatrí. To znamená, že do BSM nepatria ani peniaze, ktoré získal manžel predajom tohto majetku a nebudú teda patriť do obsahu BSM v rámci jeho vyrovnania v dedičskom konaní.

47. Ako sa posudzuje vznik BSM?

Z hľadiska vzniku BSM je rozhodujúce, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníctva k veci. Za spôsob nadobudnutia veci treba považovať aj vytvorené veci. Pokiaľ vec vytvorili za trvania manželstva obidvaja manželia alebo jeden z nich, vec patrí do BSM a toto vzniká v okamihu vytvorenia novej veci. Do BSM nemožno zahrnúť autorské diela, aj keď vznikli za trvania manželstva. Právna úprava BSM je vytvorená tak, že veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do tohto spoluvlastníctva nespadajú, aj keď ich prípadne užívajú obidvaja manželia. Naďalej zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho manžela, ktorý ich nadobudol. Pokiaľ by manželia spoločne nadobudli vec na základe zmluvy pred uzavretím manželstva, bola by v ich podielovom spoluvlastníctve. Prípadnú pochybnosť, v akom vlastníctve budú veci získané výmenou za vec alebo z predaja veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, odstránil výklad súdnej praxe v tom smere, že tieto veci patria naďalej do výlučného vlastníctva manžela, pretože ide len o premenu toho istého majetku. Ak sa však na získanie novej veci použijú čo len sčasti prostriedky z BSM, celá vec bude patriť do BSM.

48. Ako sa predáva podiel na spoločnej nehnuteľnosti

Spoločnou nehnuteľnosťou sa podľa zákona o pozemkových spoločenstvách rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem osobitých prípadov. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyrovnať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyrovnaní spoluvlastníctva. Spoločnú nehnuteľnosť možno deliť len podľa ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách.

49. Vzťahuje sa na takýto prevod predkupné právo?

Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve (zákon ustanovuje situácie, keď to možné je). Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.

50. Platia pri takomto predaji obmedzenia?

Prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný. Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný. Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti možno za rovnakých podmienok uzavrieť so všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti aj jednotlivo na viacerých listinách.