Dedenie zo zákona alebo závet?

05.07.2019 06:00
žena, práca, kariéra, pohovor
Ilustračné foto. Autor:

Kto dedí zo zákona? Manžel, deti, príbuzní či aj cudzie osoby? Dostane sa im taký istý dedičský podiel, akoby dedili zo závetu?

1. dedičská skupina

Kto prichádza podľa Občianskeho zákonníka do úvahy ako dedič: manžel(ka), potomkovia, vnuci a pravnuci

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektorý potomok, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.

Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo.

Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Manžel alebo manželka však nededia vždy v prvej dedičskej skupine – ak poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.

Príklad:

A: Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne s manželom, byt patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (BSM). Po smrti manžela a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stane jej polovičný podiel na vlastníctve bytu. Manželia mali dvoch synov. Dediť budú teda manžel a dvaja synovia.

V prípade ak by sa manželia v čase smrti rozvádzali a nevyrovnal sa majetok v BSM, tak polovica majetku, ktorá patrila do BSM, by pripadla stále ešte manželovi a druhá bude tvoriť dedičstvo

  • účelom vyrovnania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyrovnaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vyrovná buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, alebo vyrovnanie vykoná súd. Následne sa dedená polovica majetku rozdelí na časti podľa počtu dedičov, všetci majú zo zákona nárok na rovnakú časť dedičstva.
  • v prípade, ak by bola žena rozvedená, bývalý manžel by nemal nárok na dedičstvo a dvaja synovia by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania rovným dielom, ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá.
  • v prípade existencie testamentu by sa dedičské podiely rozdelili podľa poslednej vôle zosnulej. Odkázať svoju polovicu majetku by mohla napríklad len jednému z dedičov.

2. dedičská skupina

Kto prichádza podľa Občianskeho zákonníka do úvahy ako dedič: manžel(ka), rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.

V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, polovicu dedičstva dostane on a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden.

Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny. Za osobu, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň pod dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázaní.

Príklady:

A: Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne manželom – byt patril do ich BSM. Po smrti manželky a vyrovnaní BSM v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve bytu. Manželia nemali deti, dediť bude teda manžel, manželkini rodičia, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia z druhej dedičskej skupiny, už nežijú. Manželia boli bezdetní.

Byt v dedičskom konaní zdedí manžel, stane sa teda 100-percentným vlastníkom nehnuteľnosti.

Ak by žili manželkini rodičia, mali by ako dedičia z druhej dedičskej skupiny tiež nárok na dedičský podiel, manželovi by však pripadla najmenej polovica dedičstva. Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní teda rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú tiež zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal polovicu dedeného podielu.

  • v prípade existencie testamentu, by sa dedičské podiely rozdelili podľa poslednej vôle zosnulej. Odkázať svoju polovicu majetku by mohla napríklad len jednému z dedičov.

3. dedičská skupina

Kto prichádza podľa Občianskeho zákonníka do úvahy ako dedič: poručiteľovi súrodenci, spolužijúce osoby, netere a synovci poručiteľa

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

Príklad:

Zosnulý muž je vlastníkom bytu, v ktorom býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti, deti nemali spoločné, ani muž nemal deti z predchádzajúceho vzťahu. Rodičia muža nežijú, žijú jeho dvaja bratia, tretí brat zomrel, žijú jeho dve dcéry. Družka aj súrodenci dedia v tretej dedičskej skupine, družka dedí ako spolužijúca osoba, ktorá žila so zosnulým v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou, o dedičstvo sa však musí ešte rovným dielom podeliť so súrodencami druha, v prípade, ak by muž súrodencov nemal, pripadlo by celé dedičstvo jemu.

Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva družke muža, jeho dvom súrodencom a neteriam (dcéram mŕtveho súrodenca), rozdelí sa teda medzi päť osôb. Vlastnícke podiely budú nasledujúce: družka 1/5 domu, prvý súrodenec bude mať tiež 1/5 podiel, netere si rozdielia na polovicu 1/5 podiel, ktorý by pripadol ich otcovi.

Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad tri deti, tak by sa 1/5 podiel, ktorý by pripadal ich mŕtvemu otcovi, rozdelil medzi tri osoby.

Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že: a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo b) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázané.

Ak by muž nemal manželku, družku, deti ani rodičov, len súrodencov, tak by všetci dedili rovným dielom, súrodenci zo zákona dedia rovným dielom

Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov a ženy), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom. Ak by súrodenci už nežili, len ich potomkovia, rozdelili by sa o dedičstvo rovnakým dielom.

4. skupina zákonných dedičov

Kto prichádza podľa Občianskeho zákonníka do úvahy ako dedič:

V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Príklad:

Zosnulý muž bol jediným vlastníkom bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú. Žije starý otec z otcovej strany a teta z otcovej strany.

Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Starý otec aj teta zosnulého zdedia každý polovičný podiel z bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a teta, každý z nich by zdedil 1/5 bytu. Ak by už žiaden prarodič nežil, celý majetok by zdedila teta zosnulého muža.

Zosnulý muž bol jediným vlastníkom bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú, ani starí rodičia. Žije však strýko a teta.

Ak muž nemal žiadnych iných príbuzných, len strýka a tetu, tí budú dediť zo zákona vo štvrtej dedičskej skupine Na ich potomkov (bratranca a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu. Jediným spôsobom, ako udržať majetok v rodine, je v takejto situácii závet.

Má dedič právo zadlžené dedičstvo odmietnuť?

Prechod dlhov

Výška dedičstva: dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli poručiteľovou smrťou.

Počet dedičov: ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Hodnota dlhu, ktorá prechádza na dediča, sa teda odvíja od hodnoty dedičstva.

Dohoda dedičov: ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, povinnosť dedičov plniť tieto dlhy podlieha ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili aj napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Dedičstvo štátu: štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.

Likvidácia dedičstva: ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Odmietnutie dedičstva

  • Možnosť odmietnuť dedičstvo: dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie musí nastať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu.
  • Plnomocenstvo: zástupca dediča môže zaňho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
  • Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva: môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
  • Kto nemôže odmietnuť dedičstvo: dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.
  • Výhrady a podmienky: k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti.
  • Odvolanie vyhlásenia: vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Zdroj: Občiansky zákonník

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#závet #dedenie #dedenie zo zákona
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
2. 9. 2019zdraženie1.216 €zdraženie1.334 €
26. 8. 20191.203 €1.321 €
19. 8. 2019zlacnenie1.203 €zlacnenie1.321 €
12. 8. 2019zlacnenie1.204 €zlacnenie1.326 €
5. 8. 2019zlacnenie1.206 €zlacnenie1.341 €
29. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.367 €
22. 7. 2019zlacnenie1.224 €zlacnenie1.365 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR