V prípade, že zamestnanec začne pre svojho pôvodného zamestnávateľa pracovať na živnosť a bude dostávať svoju celkovú cenu prácu, jeho čistý príjem sa môže zvýšiť o stovky eur. Firmu pritom bude stáť rovnako, ako keby bol zamestnancom. Živnostníci si totiž na rozdiel od zamestnancov môžu zo svojho príjmu odpočítať výdavky a až zo zvyšnej sumy zaplatia daň a odvody. A v prípade, že žiadne výdavky nemajú alebo sú ich náklady nízke, môžu si vo forme paušálnych výdavkov odpočítať 60 percent z príjmov. V praxi sa im tak daň i odvody počítajú len zo 40 percent ich hrubého zárobku.
Čím vyšší plat niekto dosahuje, tým viac môže prechodom na živnosť ušetriť. Zamestnanec s hrubým príjmom 800 eur, ktorý začne pracovať na živnosť a bude dostávať celkovú cenu práce, teda hrubú mzdu navýšenú o odvody zamestnávateľa, si takto v čistom každý mesiac polepší o 233 eur. V prípade, že ako zamestnanec zarába v hrubom 1 200 eur, po prechode na živnosť sa jeho čistý zárobok zvýši o 475 eur. A pri hrubom príjme 1 600 eur bude predstavovať nárast čistého príjmu 654 eur. Tento rozdiel sa nezvyšuje donekonečna, keďže vo forme paušálnych výdavkov si možno odpočítať maximálne 20-tisíc eur ročne.
Keďže falošní živnostníci si zvýšia svoj čistý príjem vďaka tomu, že odvedú štátu menej na daniach a odvodoch, musia počítať aj s tým, že sa im to v budúcnosti môže vypomstiť na dávkach či dôchodku. „V dôchodkovom poistení platí zásada, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma budúceho dôchodku,“ vraví riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Rovnaké to je aj v prípade ostatných poistení. Nízke odvody tak znamenajú aj nízky dôchodok.
Napríklad zamestnanec, ktorý dostáva hrubú mzdu 1 200 eur, pričom počas jeho celého života bude jeho hrubý príjem vo vzťahu k priemernej mzde rovnaký, by po odpracovaní 40 rokov dostal dôchodok približne 466 eur. V prípade, že by pracoval na živnosť a fakturoval by celkovú cenu práce, platil by len minimálne odvody. Vďaka zaplateným odvodom by jeho dôchodok po 40 rokoch mal byť len približne 247 eur. Keďže je to menej ako suma minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 40 odpracovaných rokov, dostával by 322 eur. Stále je to však o 444 eur menej než suma dôchodku, na ktorú by mal nárok ako zamestnanec.
Napriek tomu, že Zákonník práce neumožňuje, aby ľudia vykonávali závislú činnosť ako živnostníci, mnoho firiem to obchádza. Na serveri Profesia.sk, ktorý sprostredkúva ponuky práce, bolo koncom minulého týždňa celkovo 15 428 inzerátov. Z nich až 1 910 miest bolo určených pre živnostníkov, respektíve firmy v nich uchádzačom dávali na výber, či budú pracovať na živnosť alebo na pracovnú zmluvu.