Problém so zabezpečením inkluzívneho vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením sa na Slovensku dlhodobo rieši len okrajovo. Dokazujú to aj štatistiky, v ktorých sme sa v počte detí vzdelávaných v špeciálnych školách a triedach umiestnili na „chvoste“ rebríčka Európskej únie.
Na Slovensku sa až polovica detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov aj napriek tomu, že by mohli navštevovať bežnú základnú školu. V dôsledku nedostatku špeciálnych pedagógov a asistentov však väčšina škôl nedokáže zabezpečiť vhodné podmienky na možnosť výučby detí so zdravotným znevýhodnením. Veľkým problémom slovenských škôl je aj nesprávna interpretácia pojmu inkluzívneho vzdelávania.
Viktor Križo, špeciálny pedagóg a odborník na inkluzívne vzdelávanie, vidí významný nedostatok v tom, že školy umelo „debarierizujú“ svoj priestor a myslia si, že tak splnili podmienku, aby mohli prijať aj dieťa so zdravotným znevýhodnením. „To je ale v skutočnosti len náplasť, nie inkluzívne vzdelávanie. My môžeme odstrániť v škole prekážky, aby sa napríklad dieťa na vozíčku mohlo pohybovať v jej priestoroch, ale škola môže vnútorne zostať taká disharmonická, že sa v nej necíti dobre nielen dieťa na vozíčku, ale ani všetky ostatné deti. Problém, pokiaľ ide o inklúziu všetkých detí, je skôr systémový. Investovať do vzdelávania neznamená investovať len do učenia matematiky a fyziky, ale posilniť školský systém tak, že pokiaľ z rôznych príčin zlyháva rodina, dáva zázemie dieťaťu škola,“ hovorí Križo.
Program Škola inkluzionistov je jednou z aktivít programu podporeného výnosom z Plesu v opere, s cieľom podporiť vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Program je zameraný na rozvoj a podporu inkluzívneho vzdelávania na prvom aj druhom stupni základných škôl. „Cieľom programu je vytvoriť spolu s vedením školy, pedagógmi, asistentmi a odbornými konzultantmi na vybraných dvadsiatich školách priestor na rozvoj vzdelávania, ktorý rešpektuje individuálne potreby všetkých detí. Želáme si, aby školy dokázali pracovať s rozmanitosťou svojich žiakov, aby dokázali prispôsobiť vzdelávacie podmienky a pedagogické stratégie rôznorodým potrebám detí a vytvoriť v triedach pozitívnu atmosféru spolupráce a prijatia bez rozdielu,“ spresňuje Ondrej Gallo, správca Nadácie pre deti Slovenska.
Jednou zo škôl, ktoré sa do programu zapojili, je Základná škola Karloveská 61 v Bratislave. S pomocou grantu a odborných asistentov Máše Orogváni a Viktora Križa je tak možné na tejto škole vytvárať hodnoty, ktoré idú ruka v ruke aj s inkluzívnou filozofiou. Školu navštevujú aj žiaci, ktorí si vyžadujú rôzne prístupy v edukácii. Heterogénnosť alebo diverzitu na ZŠ Karloveská chápu ako prosociálny efekt spoločenskej adaptácie a akceptácie. Učitelia sa snažia hľadať a uplatňovať nové spôsoby a metódy didaktiky vyučovania. Vedenie školy je otvorené inovačným nápadom, ktoré dokážu obohatiť filozofiu školy, a týmto smerom sa chcú uberať aj naďalej.
„Inklúziu na našej škole vnímame hlavne z pohľadu heterogénnosti zloženia žiakov v jednotlivých triedach – chápeme ju ako prosociálny efekt. Chceme sa zlepšovať v zabezpečovaní a poskytovaní edukačnej starostlivosti pre všetkých žiakov, ktorí sú súčasťou našej školy. Nevytvárať rozdiely, ale hľadať spoločné cesty. Preto sme sa zapojili do programu,“ vysvetľuje Adam Škopp, špeciálny pedagóg na ZŠ Karloveská, ktorý je aj iniciátorom zapojenia tejto školy do programu.
Máša Orogváni, regionálna konzultantka projektu Škola inkluzionistov, dodáva: „Základnú školu Karloveská 61 v Bratislave navštevuje 467 žiakov, z toho 23 žiakov je integrovaných. Cieľom celoročnej práce na škole je umožniť im kvalitnú a plnohodnotnú špeciálnopedagogickú podporu, prostredníctvom uspokojenia ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Chceme pomôcť škole zabezpečiť potrebné podporné prostriedky a pomôcky pre ich efektívne vzdelávanie.“
Zdravotné znevýhodnenie žiakov však nemusí byť viditeľné na prvý pohľad. Školskí špeciálni pedagógovia pracujú aj so žiakmi, u ktorých sú prítomné čiastkové oslabenia danej oblasti a na základe toho dosahujú slabšie výsledky v edukačnom procese. Môže ísť o žiakov s autizmom a ďalšími vývinovými poruchami, žiakov s poruchami aktivity a pozornosti, žiakov s vývinovými poruchami učenia, žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou a pod.
„Pre inklúziu je kľúčové, aby sa pracovalo nielen s jedným žiakom, ale s celou triedou. Na škole sme na začiatku realizovali výskum a rozhovory, aby sme vedeli nastaviť podporný proces,“ spresňuje Orogváni a dodáva: „Musíme si uvedomiť, že deti so zdravotným znevýhodnením nie sú pre kolektív spolužiakov hendikepom, ale môžu byť preň veľkým prínosom. Môžu byť prínosom pre nás všetkých a ukázať nám úplne iný rozmer vnímania sveta.“