Keďže títo falošní živnostníci si svoj čistý príjem vylepšujú aj vďaka tomu, že platia nižšie odvody ako zamestnanci, musia rátať s tým, že sa to odrazí na dávkach, ktoré môžu získať, ale aj na ich dôchodku.
Napríklad zamestnanec s hrubou mzdou 1 000 eur má v prípade 30-dennej práceneschopnosti nárok na nemocenskú dávku približne vo výške 513 eur. V prípade, že by pracoval na živnosť, pričom by mu jeho firma vyplácala celkovú cenu práce, platil by len minimálne odvody a v prípade 30-dennej choroby by dostal nemocenskú dávku len vo výške 226 eur.
Podobné je to aj v prípade starobného dôchodku. Ak by niekto zarábal 1 000 eur ako zamestnanec a celý život by bol jeho príjem na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde ako v súčasnosti, vznikol by mu podľa súčasných pravidiel po odpracovaní 40 rokov nárok na dôchodok v sume asi 520 eur. V prípade, že by pracoval na živnosť, jeho dôchodok by mal dosiahnuť 245 eur. Keďže by však splnil podmienku na priznanie minimálneho dôchodku, dostával by podľa súčasných pravidiel 313,20 eura. V budúcnosti budú síce sumy dôchodkov vyššie, keďže porastie priemerná mzda, ale percentuálny rozdiel by mal zostať zachovaný v približne rovnakej výške ako v súčasnosti.
Čo musia od zamestnávateľa dostať pracujúci na zmluvu a čo dohodári
Dohodári
- Zamestnávateľ im musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu. V tomto roku je hodinová minimálna mzda vo výške 2,759 eura. To znamená, že ak za mesiac odpracujete 40 hodín na dohodu, zamestnávateľ vám musí vyplatiť v hrubom aspoň 110,36 eura.
- Majú nárok na voľno v prípade dôležitých osobných prekážok v práci. Zamestnávateľ im preto musí poskytnúť voľno napríklad na návštevu lekára. Na rozdiel od riadnych zamestnancov však majú nárok len na neplatené voľno. Zamestnávateľ im naďalej nemusí poskytnúť voľno na presťahovanie ani na nájdenie nového pracovného miesta, ak dostanú výpoveď.
- Týkajú sa ich aj ustanovenia o pracovnom čase. Počas 24 hodín nemôžu ľudia pracujúci na dohodu odpracovať viac ako 12 hodín. Mladiství zamestnanci môžu v priebehu 24 hodín odpracovať maximálne 8 hodín.
Foto: SHUTTERSTOCK
Pracujúci na zmluvu
Dovolenka
- Ľudia zamestnaní na pracovnú zmluvu majú nárok na minimálne štyri týždne platenej dovolenky za rok a po dosiahnutí 33 rokov na päť týždňov. Dohodári zostali o dovolenku naďalej ukrátení.
Obedy
- Riadnym zamestnancom musí zamestnávateľ zabezpečiť po odpracovaní viac ako štyroch hodín jedlo alebo im poskytnúť stravný lístok. Minimálna suma stravného lístka je v súčasnosti 3,60 eura, z čoho musí zamestnávateľ uhradiť 55 percent. Dohodári môžu dostať stravné lístky, len ak im ich zamestnávateľ prizná v kolektívnej zmluve.
Odstupné pri výpovedi
- Zamestnanci pracujúci na zmluvu majú nárok na odstupné, ak pre zamestnávateľa odpracovali aspoň jeden rok. Dohodárov je možné aj naďalej prepustiť bez nároku na odstupné.
Odchodné pri odchode do dôchodku
- Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po získaní nároku na dôchodok odchodné vo výške minimálne jednej mzdy. Ak niekto pracuje len na dohodu, nárok na odchodné mu nevznikne.
Komplikovanejšie prepustenie
- Zamestnanec pracujúci na zmluvu, ktorý dostane výpoveď, má nárok na výpovednú lehotu jeden až tri mesiace v závislosti od toho, ako dlho pre firmu pracuje. Dohodári majú nárok len na 15-dňovú výpovednú lehotu. Zamestnávateľ nemusí prepustenie dohodára ani špeciálne zdôvodňovať.
Bonusy za prácu cez sviatok, cez víkend a v noci
- Za prácu nadčas, nočnú prácu a prácu cez sviatky majú zamestnanci nárok na mzdové zvýhodnenie, respektíve náhradu mzdy za sviatok. Od mája majú nárok na príplatok aj vtedy, ak pracujú v sobotu alebo v nedeľu. Dohodárom nemusia zamestnávatelia v týchto prípadoch dávať žiadne príplatky. Bez ohľadu na to, kedy pracujú, dostanú len základný plat.
Koľko môže živnostník najviac zarobiť, aby platil minimálne odvody?
Živnostníci si môžu vo forme paušálnych výdavkov odpočítať 60 percent z hrubých príjmov. Zostane im tak 40 percent z príjmov. Z tejto sumy sa vypočíta vymeriavací základ pre platenie odvodov tak, že ju vydelíte koeficientom 1,486 a výslednú sumu ešte vydelíte 12 mesiacmi.
V budúcom roku bude minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov vo výške 477 eur. Minimálne odvody na sociálne poistenie tak v budúcom roku budú vo výške 158,11 eura mesačne a najnižšie možné odvody na zdravotné poistenie budú 66,78 eura.
Kto chce v budúcom roku platiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, môže v tomto roku zarobiť maximálne 21 264,65 eura. Po odpočítaní 60-percentných paušálnych výdavkov mu tak zostane 8 505,86 eura. Túto sumu následne vydelíme koeficientom 1,486 a získame tak ročný vymeriavací základ vo výške 5 723,99 eura. Ten potom vydelíme 12 mesiacmi a dostaneme mesačný vymeriavací základ 476,99 eura.
V budúcom roku vznikne povinné sociálne poistenie len tým živnostníkom, ktorí v tomto roku dosiahnu príjem pred odpočítaním výdavkov vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čo je 5 724 eur.
Aj živnostníci majú nárok na nemocenské
Živnostníci, ktorí si platia povinné odvody na sociálne poistenie, majú v prípade práceneschopnosti nárok na nemocenskú dávku. Nárok na nemocenské pritom preukazujú v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.
„Práceneschopnosť preukazujú prostredníctvom vyplneného a podpísaného II. dielu tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré im vystavil ich ošetrujúci lekár,“ informovala Sociálna poisťovňa. V tlačive je potrebné aj vyznačiť, akým spôsobom chcú zaslať nemocenskú dávku a vypísať číslo účtu.
Okrem toho, že živnostníci počas práceneschopnosti dostanú nemocenskú dávku, ušetria aj na odvodoch. „Ak sú živnostníci uznaní za dočasne práceneschopných, neplatia poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, a to odo dňa uznania dočasnej práceneschopnosti až do jej ukončenia,“ tvrdí Sociálna poisťovňa vo svojej správe. Napriek tomu, že živnostníci v tomto období nemusia platiť odvody, sociálne poistenie im naďalej trvá.
Nemocenskú dávku je možné poberať najviac 52 týždňov. Ak práceneschopnosť trvá dlhšie, sociálne poistenie sa preruší. „Prerušenie poistenia je potom samostatne zárobkovo činná osoba povinná nahlásiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska prostredníctvom Registračného listu FO – a to v lehote do ôsmich kalendárnych dní od prerušenia. Po ukončení PN je potrebné rovnakým spôsobom (prostredníctvom registračného listu) oznámiť Sociálnej poisťovni aj ukončenie prerušenia,“ informuje Sociálna poisťovňa.