50 otázok a odpovedí o darovaní nehnuteľnosti

Vlastníci často riešia, ako usporiadať svoj majetok, a darovanie je obvyklým spôsobom, ako na inú osobu previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti a iným hodnotnejším veciam. V užitočnej prílohe prinášame odpovede na najčastejšie otázky spojené s darovaním.

23.11.2018 06:00
podpis, zmluva, manželia, pár Foto:
Darovanie upravuje Občiansky zákonník a ten hovorí, že darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
debata (2)

1. Čo hovorí o darovaní zákon? Musí darca dodržať zákonom stanovené podmienky, aby bolo darovanie platné?

Darovanie upravuje Občiansky zákonník a ten hovorí, že darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je taká darovacia zmluva, pri ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. Darovacia zmluva, ktorej obsahom je sľub daru a jeho prijatie, sa dovršuje konsenzom strán. Znamená to, že obdarovanému vzniká darovateľný nárok na odovzdanie daru. Občiansky zákonník nepredpisuje pre uzavretie darovacej zmluvy osobitnú právnu formu.

2. Akú nehnuteľnosť možno darovať?

Darovať možno len nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Darovať možno teda vec, ktorá môže byť predmetom kúpnej alebo zámennej zmluvy.

3. Môže darca za darovanú nehnuteľnosť požadovať zaplatenie nejakej sumy?

Základným zákonným znakom darovania je jeho bezodplatnosť, teda prevod vlastníctva nemôže byť podmienený žiadnym finančným alebo iným plnením. Princíp darovacej zmluvy spočíva v tom, že takouto zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijme. Podstatou darovacej zmluvy je teda bezplatný prevod vlastníctva. Bezplatnosť znamená, že poskytnutím daru darca nedostane žiadnu protihodnotu. O darovacou zmluvu nejde ani vtedy, ak darca požaduje za poskytnutie daru nejakú protislužbu, ktorá spočíva vo výkonoch alebo v činnostiach.

O darovanie nejde ani v prípade, keď darca požaduje zaplatenie podstatne zníženej ceny, ktorá sa rovná zlomku hodnoty vlastnícky prevádzanej veci. Kombinácia kúpnej a darovacej zmluvy je neprípustná. Výnimku tvoria len zmluvy so symbolickou sumou, pokiaľ sa využijú ustanovenia o simulovaných právnych úkonoch, ale podľa právnikov je tento typ zmluvy v prípade bežného darovania nehnuteľností ľahšie napadnuteľný.

4. Možno samostatne darovať nehnuteľnosť a samostatne pozemok?

Občiansky zákonník hovorí, že v prípade hnuteľných vecí nemôže majiteľ darovať súčasť alebo príslušenstvo, ktoré má väzbu na hlavnú vec. V prípade nehnuteľností však napríklad možno darovať samostatne dom a samostatne pozemok, pretože obe veci sa považujú za samostatné. Zákon teda pripúšťa darovať osobitne nehnuteľnosť a osobitne pozemok, na ktorom je dom postavený. Takýto spôsob darovania sa však všeobecne neodporúča, pretože vedie k sporom medzi majiteľom pozemku a majiteľom nehnuteľnosti.

5. Komu možno darovať nehnuteľnosť?

Nehnuteľnosť možno darovať fyzickej, ako aj právnickej osobe, ktoré môžu nadobúdať práva a povinnosti. Darovať ich takisto možno štátu, nadácii, združeniu. Darovať nehnuteľnosť možno aj maloletému dieťaťu. Maloleté dieťa však musí pri právnych úkonoch zastupovať zákonný zástupca.

6. Kedy je darovanie nehnuteľnosti platné?

Darovanie nehnuteľnosti je platné len v prípade, ak má darovacia zmluva písomnú podobu. Darovanie je platné vtedy, ak obdarovaný darovanú nehnuteľnosť prijal. Darca je však povinný pri ponuke daru darcu upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má nehnuteľnosť vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

7. Môže sa darca domáhať vrátenia darovanej nehnuteľnosti?

Právo na vrátenie daru musí darca uplatniť tak, že sa dovolá zákonných dôvodov vrátenia daru. Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu týchto dôvodov. V takomto prípad musí darca uplatniť svoj nárok na súde.

8. Kedy nadobúda obdarovaný vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti?

Vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti nadobúda obdarovaný až po schválení návrhu na vklad do katastra. K návrhu na vklad sa prikladá darovacia zmluva. Pri darovaní nehnuteľnosti je nevyhnutné, aby bol povolený vklad k nehnuteľnosti príslušným katastrálnym odborom okresného úradu, pretože až vkladom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností dochádza k prevodu nehnuteľnosti na obdarovaného. Za účelom vkladu v katastri nehnuteľností je potrebné katastrálnemu odboru okresného úradu doručiť spolu s darovacou zmluvou aj návrh na vklad do katastra a prílohy, ak ich zákon vyžaduje. Pokiaľ zmluva neodporuje zákonu, má všetky zákonné náležitosti a neobsahuje iné chyby, katastrálny odbor okresného úradu vklad povolí, o čom upovedomí účastníkov zmluvy.

9. Kto môže darovať nehnuteľnosť?

Darovať nehnuteľnosť alebo iný hnuteľný majetok môžu len žijúce osoby. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej by sa malo plniť až po darcovej smrti.

10. Ako prebieha darovanie v prípade manželov? Možno majetok darovať len jednému z nich alebo môže iba jeden z nich darovať spoločný majetok?

Ak ide o vec, ktorú chce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov darovať niekomu jeden z nich, je potrebný súhlas obidvoch manželov. Pri obdarovaní manželov je pre posúdenie, kto je obdarovaný, predovšetkým dôležitý samotný úmysel darcu poskytnúť dar jednému z manželov alebo obom. Ak je obdarovaný jeden z manželov, ide o jeho majetok, ktorý nespadá pod bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Darovacia zmluva na nehnuteľnosť

11. Musí mať darovacia zmluva písomnú podobu?

Pokiaľ je predmetom prevodu nehnuteľnosť, darovacia zmluva musí byť písomná, pri ostatných veciach alebo právach postačuje ústna forma.

12. Aké sú náležitosti darovacej zmluvy?

V darovacej zmluve medzi náležitosťami chýbať nesmie: názov právneho úkonu, teda treba uviesť, že ide o darovaciu zmluvu. Nesmú v nej chýbať osobné údaje účastníkov, medzi ktoré patrí: meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, štátna príslušnosť, ak ide o fyzickú osobu a ak o právnickú osobu, tak názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje spoločnosti. Medzi osobné údaje obdarovaného patrí: meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, štátna príslušnosť, ak ide o fyzickú osobu a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje spoločnosti.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
právo, spravodlivosť, zákony, kancelária Ilustračné foto.

13. Ako sa v darovacej zmluve uvádza predmet?

Predmetná nehnuteľnosť musí byť v zmluve určená a opísaná čo najpresnejšie tak, aby z obsahu zmluvy bolo zrejmé, čo konkrétne je predmetom daru, aby si ho nebolo možné zameniť s inou vecou, odporúča sa dojednať tiež spôsob odovzdania veci (miesto a čas odovzdania).

14. Je potrebné v zmluve uviesť spoluvlastnícke podiely?

V prípade, že je obdarovaných viac, je potrebné vymedziť aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z obdarovaných. Ak však ide o manželov, podiel sa neuvádza, pretože predmet daru nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva.

15. Musí byť v darovacej zmluve uvedený dátum a podpis?

V zmluve nesmie chýbať označenie miesta a dátumu uzavretia darovacej zmluvy. Na konci darovacej zmluvy je potrebné uviesť miesto uzavretia zmluvy, pričom miestom uzavretia treba rozumieť minimálne mesto, v ktorom došlo k podpisu zmluvy účastníkom zmluvy. Vyžadujú sa vlastnoručné podpisy darcu a obdarovaného, odporúča sa aby podpisy darcu a aj obdarovaného boli riadne overené notárom alebo matrikou.

16. Čo nesmie chýbať v darovacej zmluve k pozemkom a stavbe?

Okrem všeobecných náležitostí darovacej zmluvy musí v prípade pozemkov a stavieb darovacia zmluva obsahovať ďalšie osobitné náležitosti určené katastrálnym zákonom, a to označenie pozemku s uvedením najmä a) parcelného čísla pozemku evidovaného v súbore popisných informácií, b) označenie registra „C“ alebo registra „E“ k pozemku, c) druhu pozemku a jeho výmery, d) označenie katastrálneho územia, príp. aj listu vlastníctva, na ktorom je pozemok evidovaný, a označenie stavby s uvedením a) druhu stavby, b) súpisného čísla stavby a c) parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, príp. aj listu vlastníctva, na ktorom je stavba evidovaná.

17. Čo nesmie chýbať v darovacej zmluve k bytom?

Okrem všeobecných náležitostí darovacej zmluvy musí v prípade bytu darovacia zmluva obsahovať ďalšie osobitné náležitosti určené katastrálnym zákonom a zákonom o vlastníctve bytov, a to sú najmä: Základný popis bytu s vymedzením a) čísla bytu, orientačného čísla vchodu a poschodia, b) čísla listu vlastníctva, na ktorom je byt zapísaný c) označenie bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, najmä uvedením súpisného čísla domu a čísla parcely, na ktorom je dom postavený a katastrálneho územia, d) určenie veľkosti podlahovej plochy bytu bez plochy balkóna a lodžie.

Vymedzenie častí a príslušenstva bytu. Časťami bytu sú jeho jednotlivé miestnosti s uvedením najmä ich počtu a druhu. Príslušenstvom bytu treba rozumieť vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom trvale užívali, ako napr. pivnica. Vymedzenie vnútorného vybavenia bytu. Vnútorným vybavením bytu treba rozumieť vybavenie určené na to, aby sa s bytom trvale užívalo. Vnútorným vybavením bytu je najmä jeho vnútorná inštalácia (potrubné rozvody vody, plynu, ústredného kúrenia, elektroinštalácie, kanalizácie) okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, poštová schránka, zvonček či domáci telefón.

18. Treba v darovacej zmluve k bytu opísať aj spoločné časti domu?

Náležitosťou zmluvy by malo byť aj určenie a popis spoločných častí bytového domu. Spoločnými časťami domu treba rozumieť časti bytového domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, ktoré sú určené na spoločné užívanie. Spoločnými časťami domu sú najmä:

  • základy domu
  • strecha
  • chodby
  • obvodové múry
  • priečelia
  • terasa
  • schodiská
  • vstupy
  • vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. a určenie a popis spoločných zariadení bytového domu.

Spoločnými zariadeniami domu treba rozumieť zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Spoločnými zariadeniami domu sú najmä:

  • bleskozvod
  • vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, plynové a telefónne prípojky
  • výťahy
  • kočikáreň
  • sušiarne
  • práčovne
  • žehliarne
  • sklad náradia
  • inštalačná komora
  • spoločná televízna anténa.

Chýbať by nemala ani úprava práv k pozemkom, ktoré sú zastavané bytovým domom a k priľahlému pozemku, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada. a vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy bytového domu.

19. Ako sa v zmluve zabezpečuje, že na nehnuteľnosti neviaznu vecné bremená a dlhy?

Darca vyhlási, že na darovanej nehnuteľnosti nie sú viazané dlhy, vecné bremená a nie je predmetom záložného práva a nevzťahujú sa naň ani žiadne iné právne povinnosti. Darca je povinný oboznámiť obdarovaného so stavom nehnuteľnosti. Obdarovaný zároveň potvrdí, že si nehnuteľnosť prezrel a jej stav mu nie je neznámy.

20. Odkedy je darovacia zmluva platná?

Darovacia zmluva zvyčajne nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami. Obdarovaný ale nadobudne vlastníctvo k darovanej nehnuteľnosti až povolením vkladu do katastra nehnuteľností na príslušnom katastrálnom úrade.

Napadnutie zmluvy a vrátenie daru

21. Kedy možno napadnúť darovaciu zmluvu?

Napadnúť darovaciu zmluvu legislatíva povoľuje. Napadnúť ju nemožno po smrti darcu. Darovaciu zmluvu je možné napadnúť na príslušnom súde žalobou, je však potrebné, aby navrhovatelia, ak budú chcieť byť v predmetnom konaní úspešní, uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že predmetná darovacia zmluva nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom na právne úkony alebo že darca v čase, keď bola darovacia zmluva podpísaná, konal v duševnej poruche. Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ V zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení: „Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.“

22. Kedy sa môže darca domáhať vrátenia daru?

Darovanie nehnuteľnosti je platné len v prípade, ak má darovacia zmluva písomnú podobu. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo na vrátenie daru musí darca uplatniť tak, že sa dovolá zákonných dôvodov vrátenia daru.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
muž práca počítač Ilustračné foto.

23. Môže obdarovaný odmietnuť dar vrátiť?

Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu týchto dôvodov. V takomto prípade musí darca uplatniť svoj nárok na súde. Zmluvu je možné napadnúť žalobou, v tomto prípade je vhodné kontaktovať advokáta.

24. Akým spôsobom možno vrátiť nehnuteľnosť? Musí sa uzavrieť nejaká zmluva?

Po doručení výzvy darcu obdarovanému o vrátení darovanej nehnuteľnosti by mal obdarovaný uzavrieť s darcom dohodu o vrátení nehnuteľnosti, táto dohoda sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom.

V prípade, že obdarovaný nie je ochotný dohodu o vrátení daru s darcom uzavrieť, musí sa darca domáhať vrátenia daru súdnou cestou. Návrh na súd je možné podať na okresnom súde, v obvode ktorého má obdarovaný svoje bydlisko, a pokiaľ je predmetom daru nehnuteľnosť, tak v obvode súdu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Následný rozsudok súdu sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom.

25. Má obdarovaný právo vrátiť darovanú nehnuteľnosť, ak na nej zistí chyby, na ktoré ho darca neupozornil?

Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na chyby, o ktorých vie. Ak má vec chyby, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený dar vrátiť späť. Právo vrátiť dar podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe upravenej ustanovením Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začne plynúť odo dňa, keď mohlo byť právo vykonané prvý raz, teda keď mohla byť vada zistená obdarovaným pri obvyklej pozornosti.

26. Čo sa považuje za hrubé porušenie mravov?

Pre určenie, čo je hrubé porušenie dobrých mravov je dôležité objektívne posúdenie, nielen subjektívny pocit darcu. Zvyčajne ide o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie, a to fyzickým konaním, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Hrubé porušenie dobrých mravov nemusí spĺňať kvalifikáciu trestného činu alebo priestupku, za také však nemožno považovať napríklad obyčajný nevďak alebo márnotratný život obdarovaného.

27. Akým spôsobom sa možno domáhať vrátenia daru?

Domáhať sa vrátenia daru môže darca formou písomnej výzvy na vrátenie daru, ktorá musí obsahovať aj opísanie skutočností, ktoré považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov. V písomnej výzve treba podrobne opísať predmet daru, dôvody, pre ktoré sa domáha vrátenia daru a uvedie primeranú lehotu, v ktorej požaduje vrátenie daru. Pokiaľ to je účelné, môže určiť aj miesto vrátenia daru.

28. Kedy zaniká darovací vzťah?

Okamihom dôjdenia výzvy na vrátenie veci obdarovanému zaniká darovací vzťah.

29. Čo musí obsahovať návrh na vrátenie daru?

Návrh na súd na vrátenie daru by mal obsahovať najmä: osobné údaje navrhovateľa, ktorým je darca, ktorý návrh na súd podáva s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu, ktorým je obdarovaný, proti ktorému návrh smeruje. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate vrátenia daru od obdarovaného a z akých dôvodov. Dôvody treba podrobne opísať, pretože súd na ne prísne prihliada. Z návrhu musí byť najmä zrejmé správanie obdarovaného, ktoré darca považuje za hrubo porušujúce dobré mravy. Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom a opatrený dátumom a miestom podpisu.

30. Aké prílohy je k návrhu potrebné priložiť?

Potrebné je priložiť tieto prílohy: darovaciu zmluvu, listinné a iné dôkazy preukazujúce hrubé porušovanie dobrých mravov obdarovaným, príp. označenie svedkov, ktorých navrhuje vypočuť navrhovateľ. Súd po doručení návrhu určí termín pojednávania na ktoré predvolá účastníkov konania, ktorých k veci vypočuje. Následne po vykonaní potrebného dokazovania vo veci rozhodne, a to tak, že buď zaviaže obdarovaného dar vrátiť darcovi, alebo jeho návrh zamietne.

Darovanie s vecným bremenom

31. Ako zákon upravuje darovanie s vecným bremenom v podobe práva dožiť v darovanej nehnuteľnosti?

Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena je spôsob prevodu majetku, ltorý vyvolá prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vznik vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti darcom a s tým súvisiaci vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podmienky, za ktorých možno takto majetok darovať, upravuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti je takzvané vecné právo k cudzej veci, ktoré oprávňuje fyzickú osobu za podmienok určených zmluvou užívať nehnuteľnosť a zapisuje sa do katastra.

Právo doživotného užívania sa zapisuje do časti C listu vlastníctva ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka. Vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, ktorú spoločne uzatvárajú povinný a oprávnený z vecného bremena. Povinným z vecného bremena je vždy vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriadi, a oprávnený je osoba s právom doživotne užívať nehnuteľnosť. Zmluva si vyžaduje písomnú formu a podpisy musia byť úradne overené.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
kľúče, nehnuteľnosť, dom, byt, hypotéka Ilustračné foto.

32. Musí byť zmluva o vecnom bremene predložená na kataster?

Vzhľadom na to, že vecné bremeno je vecné právo k nehnuteľnosti, na jeho zriadenie zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti sa v katastri zapisuje ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka.

33. Dedí sa právo doživotne obývať nehnuteľnosť, ktoré vzniklo na základe darovacej zmluvy a zriadenia vecného bremena?

Právo doživotného bývania sa spája výlučne s oprávnenou osobou, teda s osobou, v prospech ktorej bolo zriadené, a zaniká smrťou oprávnenej osoby. Občiansky zákonník vylučuje jeho prechod na inú osobu, neprechádza ani na jej prípadných dedičov.

34. Aké sú povinnosti oprávneného a povinného z vecného bremena?

Platí, že ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je zároveň povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak v dome býva darca aj obdarovaný, náklady sú obaja povinní znášať podľa miery spoluužívania. A práve úhrady nákladov na prevádzku nehnuteľnosti bývajú najrizikovejšou časťou takejto právnej úpravy majetkových pomerov. V praxi sa stáva, že jedna zo zmluvných strán prestane plniť svoje povinnosti, prípadne sa absolútne odmieta podieľať na nákladoch. Odporúča sa podrobne upraviť práva a povinnosti týkajúce sa finančných nákladov v zmluve o zriadení vecného bremena.

35. Je možné zmluvne dohodnúť rozsah užívania nehnuteľnosti?

Zmluvne sa oplatí dohodnúť aj rozsah užívania nehnuteľnosti. Vhodné je, aby si obe strany dohodli presný spôsob a rozsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena a konkretizovali, ktoré miestnosti majú byť prenechané na bývanie určenej osobe a podobne. Tu je však potrebné brať do úvahy, že vo vzťahu vyplývajúceho z vecného bremena sú takmer všetky práva na strane oprávnenej osoby, teda osoby využívajúcej právo bývania.

36. Čo nesmie chýbať v zmluve?

Každá zmluva si vyžaduje presnú identifikáciu zmluvných strán. Darovacia zmluva musí mať písomnú podobu. Chýbať nesmie meno a priezvisko, adresa, rodné číslo darcu, ktorý je súčasne aj osobou povinnou z vecného bremena. Takisto sa musí do zmluvy uviesť meno a priezvisko, adresa, rodné číslo obdarovaného, ktorý je súčasne aj osobou oprávnenou z vecného bremena. Uviesť treba, že darca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – uvedie sa presná špecifikácia nehnuteľnosti: typ nehnuteľnosti, rozloha nehnuteľnosti, údaje z katastra nehnuteľností. Takisto sa uvedie, ako darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol: napr. dedením, prevodom vlastníckeho práva, darovacou zmluvou. Presne treba uviesť, že obdarovaný zriaďuje v prospech darcu bezplatné vecné bremeno, ktoré zodpovedá jeho právu užívať napríklad tri miestnosti a príslušenstvo. Chýbať nesmie dátum podpisu darcu a obdarovaného.

37. Kedy oprávnená osoba nadobúda svoje užívacie práva a môže nehnuteľnosť obývať a užívať?

Darca aj osoba oprávnená z vecného bremena by mali vziať na vedomie, že práva zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnú vkladom do katastra nehnuteľností na príslušnom katastri nehnuteľností.

38. Ako zaniká právo doživotného užívania nehnuteľnosti?

Napriek tomu, že právo doživotne obývať byt na základe zriadeného vecného bremena zaniká až smrťou oprávnenej osoby, zákon povoľuje zrušiť ho aj inými spôsobmi. Vlastník nehnuteľnosti, teda povinná a oprávnená osoba, ktorá má právo doživotne obývať nehnuteľnosť, sa môžu dohodnúť, že právo doživotného užívania nehnuteľnosti zrušia. Povinná a oprávnená osoba môžu uzatvoriť zmluvu o zrušení vecného bremena. Zrušiť vecné bremeno teda možno zmluvou o zániku vecného bremena doživotného užívania, ktorá sa uzatvára podľa § 151p Občianskeho zákonníka. Uviesť treba, že dôvody, ktoré viedli k zriadeniu vecného bremena v prospech oprávneného, pominuli, oprávnený a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno zriadené zmluvou o prevod nehnuteľnosti sa dňom podpísania tejto zmluvy zrušuje. Ďalej treba uviesť, že oprávnený a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno sa zrušuje bezplatne. Chýbať nesmie dátum, miesto a podpis povinného a overený podpis oprávneného.

39. Treba zmluvu o zániku vecného bremena zavkladovať na katastri nehnuteľností?

Okrem uzavretia zmluvy je tak potrebné aj podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorým sa bude žiadať výmaz vecného bremena. Právne účinky zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastanú vkladom do katastra nehnuteľností.

40. Možno darovať nehnuteľnosť, na ktorej spočíva vecné bremeno doživotného práva užívania majiteľovho príbuzného?

Existencia vecného bremena v prospech príbuzného nebráni prevodu vlastníckeho práva. Toto vecné bremeno prechádza s danou nehnuteľnosťou i na nového nadobúdateľa.

Započítanie darov do dedičstva

41. Akým spôsobom sa započítavajú dary do dedičstva?

V prípade, ak poručiteľ nespísal závet, dedia zákonní dedičia a súd darovanie berie do úvahy zo zákona, a to tak, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, do dedičského podielu sa nezapočítavajú bežné dary, ale iba také, ktoré nemožno považovať za obvyklé. Darovanie nehnuteľnosti sa považuje za dar, ktorý nemožno označiť ako obvyklý, a preto sa do dedičstva započítava.

42. Započíta sa do dedičstva nehnuteľnosť alebo iný neobvyklý dar aj vtedy, ak poručiteľ spísal závet?

Započítanie sa vykoná aj v prípade, keď poručiteľ spísal závet, a to vtedy, ak dal na to poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi (teda potomkovi poručiteľa).

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
zmluva, dohoda, podpis, pár Ilustračné foto.

43. Ako sa posudzuje cena daru?

Cena daru sa zvyčajne v praxi posudzuje tak, že dary by sa mali započítavať v cene, ktorú mali v čase darovania, ale zákon a súdy pripúšťajú aj výnimky z tohto pravidla.

44. Ako sa započítanie vykonáva?

Započítanie – kolácia – sa vykonáva tak, že sa vypočíta takzvaná kolačná podstata. Znamená to, že sa vypočíta celková hodnota dedičstva a hodnota darov, ktoré majú byť započítané. Z kolačnej podstaty sa vypočíta dedičský podiel každého dediča. Obdarovanému dedičovi sa následne z dedičského podielu odpočíta hodnota daru, ktorý dostal.

45. Hodnota dedeného majetku je 60 000 eur, sú traja dedičia, jeden z nich dostal za života obdarovaného nehnuteľnosť v hodnote 30 000 eur. Kolačná podstata je teda v tomto prípade 90 000 eur. Dedičský podiel každého z dedičov je 1/3 z tejto sumy, teda 30 000 eur. Z podielu obdarovaného dediča sa odpočíta hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, teda 30 000 – 30 000 eur rovná sa 0 eur. Znamená to, že obdarovaný dedič nedostane z dedičstva nič.

Ak by tento dedič dostal nehnuteľnosť v hodnote 20 000 eur, tak by hodnota jeho dedičského podielu bola vyššia ako hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa. V takomto prípade by z dedičstva dostal 10 000 eur (30 000 – 20 000). V prípade, ak by hodnota daru bola vyššia ako hodnota dedičského podielu, nie je obdarovaný dedič povinný z darovaného majetku čokoľvek vracať. Stalo by sa tak v prípade, ak by hodnota daru bola vyššia 30 000 eur. Nastať však môže aj situácia, že hodnotu dedičského podielu, vypočítanú podľa uvedeného spôsobu, dedičia nebudú môcť dostať, pretože v dedičstve nebude dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť ich nároky. Stáva sa to napríklad vtedy, ak hodnota daru bola vyššia ako majetok, ktorý patrí do dedičstva. Platí, že obdarovaný dedič nie je povinný darovaný majetok do dedičstva vracať.

46. Poručiteľka (vdova) zomrela, mala dve dcéry a byt v hodnote 100 000 eur. Staršej dcére matka darovala za života 10 000 eur, mladšej dcére darovala 10 000 eur. Ako prebehne započítanie?

Obe dcéry žiadajú započítanie týchto darov do dedičstva. Hodnota bytu a hodnota darov sa spočíta, čím sa získa kolačná podstata. Tá predstavuje v tomto prípade 120 000 eur. Týchto 120 000 sa rozdelí medzi dve dedičky, čiže každá by mala dedičský podiel 60 000 eur. Následne sa obom dcéram odpočíta suma 10 000 eur, čiže staršia dcéra dostane z dedičstva 50 000 eur. Mladšej dcére sa odpočíta suma 10 000 eur, čiže hodnota jej dedičského podielu je takisto 50 eur.

47. Po matke dedia štyria potomkovia v dedičskom konaní úspory v hodnote 9 000 eur. Jeden syn dostal počas života od matky mimoriadny dar v hodnote 3 000 eur. Započítava sa aj mimoriadny dar?

Ak by sa tento dar do dedičstva nezapočítaval, tak by každý dedič dostal dedičský podiel v hodnote 3 000 eur. V dedičskom konaní však neobdarovaní dedičia požiadali o započítanie tohto mimoriadneho daru. Kolačná podstata by teda v takomto prípade predstavovala 12 000 eur. Každý dedič by teda dostal 3 000 eur. Obdarovanému potomkovi sa však z dedičského podielu odpočíta hodnota daru 3 000 – 3 000 eur. Z dedičstva teda tento potomok nedostane žiaden podiel. V prípade ak by hodnota daru bola vyššia ako hodnota dedičského podielu, tak by obdarovaný potomok nemusel z daru do dedičstva nič vracať.

48. Poručiteľ má troch dedičov – manželku a dve deti. Jednému synovi daroval pozemok v hodnote 12 000 eur (nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – BSM), druhému nedaroval nič. Predmetom dedičstva je dom v hodnote 40 000 eur a úspory v hodnote 8 000 eur. Započítava sa do dedičstva aj darovaný pozemok?

V takomto prípade sa najprv v rámci dedičského konania musí vysporiadať BSM. Majetok manželov predstavuje sumu 48 000 eur. Po vysporiadaní zostane predmetom dedičstva majetok v hodnote 24 000 eur. K tomuto číslu sa pripočíta pozemok v hodnote 12 000 eur. Medzi troch dedičov sa delí teda majetok v hodnote 12 000 eur (36 000 : 3 = 12 000). Manželke a jednému synovi pripadne z dedičstva dedičský podiel vo výške 12 000 eur, druhý obdarovaný syn nedostane z dedičstva po poručiteľovi žiaden podiel, pretože hodnota daru, ktorý od poručiteľa dostal, je rovnaká ako hodnota dedičského podielu. Dedič bude tento syn až po matke, pretože tá mu za života nedarovala nič, a pripadne mu dedičský podiel v rovnakej hodnote ako bratovi.

49. Rodičia darovali jednému synovi polovicu bytu. Bude sa táto polovica započítavať do dedičského podielu a bude mať zároveň obdarovaný nárok na dedičský podiel zo zostávajúcej polovice bytu?

Podľa Občianskeho zákonníka sa v dedičskom konaní prihliada na dary, ktoré dedič počas života poručiteľa dostal, a nejde pritom o obvyklé darovanie. V dedičskom konaní obdarovaný má nárok na dedičský podiel z 1/2 polovice bytu a jeho dedičský podiel predstavuje 1/3 z 1/2 bytu ako aj ostatného majetku poručiteľa. Následne sa však z hodnoty dedičstva obdarovaného odpočíta hodnota daru – teda 1/2 bytu, a výsledné číslo predstavuje hodnotu jeho dedičského podielu.

50. Otec vlastnil byt, rodinný dom, auto a financie v hodnote 10 000 eur. Mal tri deti, jednej dcére daroval počas života financie, druhej dcére daroval byt, synovi nedaroval nič. Otec zomrel, závet nezanechal. Syn v dedičskom konaní napadol tieto dary ako neobvyklé a žiada ich započítanie do dedičstva. Má na to právo?

Ak poručiteľ počas svojho života daroval niektorému z dedičov dar a nejde o obvyklé darovanie, pri dedení zo zákona sa takémuto dedičovi do jeho dedičského podielu tento dar započíta. Do dedičstva sa však započítavajú len dary, ktoré možno považovať za neobvyklé, teda nie dary, ktoré sa považujú za obvyklé napríklad pri príležitosti sviatkov a podobne. Započítaním daru sa neruší ani nenapáda darovacia zmluva.

Započítanie predstavuje právny úkon, ktorým sa dedičský podiel obdarovaného zníži z dôvodu, že počas života poručiteľa od neho už dostal majetok. O započítanie musia požiadať dedičia v dedičskom konaní a do úvahy sa berie obvyklá hodnota daru v čase darovania (ak nebola vyslovene stanovená). V uvedenom prípade platí, že ak otec nezanechal závet ani nikoho nevydedil, nastáva dedenie zo zákona a všetci traja potomkovia budú dediť rovným dielom. Podiel obdarovaných dcér sa však zníži o hodnotu darov, ktoré od otca dostali počas jeho života.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #dedičstvo #závet #nehnuteľnosť #darovacia zmluva #vecné bremeno